.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
Štátna hranica na východe Slovenska sa stala cieľom pre masy ukrajinských utečencov, ktorí museli opustiť svoje domovy pod ruskou paľbou. Od 24. februára do približne konca apríla prišlo na územie Slovenska viac ako 365-tisíc osôb, z čoho 95 percent tvorili občania Ukrajiny. O štatút dočasného útočiska požiadalo viac ako 71-tisíc z nich.
Riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície Robert Gucký v rozhovore vysvetľuje, že hoci sa vojna na Ukrajine ešte neskončila, migračný tok sa už začína obracať: „Máme dni, keď viac ľudí odíde zo Slovenska späť na Ukrajinu ako opačne.“ Stále však platí, že na Slovensko denne prichádzajú zhruba dve tisícky utečencov z Ukrajiny.
Robert Gucký reaguje na kritiku, že v prvých dňoch štát reagoval na migračnú vlnu príliš pomaly a vysvetľuje, ako sa snažil ukrajinskú stranu presvedčiť, aby v období najväčšieho náporu na hranicu púšťala ženy s deťmi rýchlejšie na slovenskú stranu: „… aby sa nám nestávalo, že my stojíme a nikoho nevybavujeme, pričom na ukrajinskej strane vidíme kolóny,“ hovorí R. Gucký.
Ako je technicky zabezpečená slovensko-ukrajinská hranica a ako sa zmenil počet nelegálnych migrantov, ktorí vstupujú na Slovensko práve cez Ukrajinu, sa dozviete v priloženom videu. Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
