.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku upozorňuje, že na slovensko-ukrajinskej hranici leží obrovský nevyužitý potenciál spoločných projektov, ktoré by mohli priniesť novú kvalitu života ľuďom na oboch stranách: „Košický a Prešovský kraj sú v podobnej situácii, ako bola vláda rakúskeho Burgenlandu v 90-tych rokoch. Vďaka susedstvu so slovenským pohraničím mohli obe strany čerpať fondy z EÚ zdrojov, čo prinieslo Burgenlandu značný rozmach.“
Vojna na Ukrajine, samozrejme, prepísala všetky plány, ale priestor na rozvoj úzkej cezhraničnej spolupráce sa nestratil. Slovenské samosprávy by s ukrajinskými regiónmi mohli rozvíjať množstvo užitočných projektov v oblasti verejnej dopravy, turizmu, školstva, podnikania a ďalších sektorov.
„Teoreticky by sa mohli spojiť nemocnice z Ivanofrankivskej oblasti, Zakarpatskej oblasti, Prešovského a Košického kraja s cieľom vybudovať program na spoločnú modernizáciu, alebo výskum. To isté môže fungovať v oblasti zariadení sociálnych služieb a spoločne môžu získať viac lôžok, lepšie vybavenie, a pod.,“ uvádza A. Duleba.
Nedostatok financií by nemusel byť problém, pretože k dispozícii sú značné prostriedky z horizontálnych komunitárnych programov EÚ, ktoré slovenské VÚC-ky dnes nevedia využívať. Alexander Duleba zdôrazňuje, že by tu išlo „o nové peniaze nad rámec klasických eurofondov, slovenského, či ukrajinského rozpočtu.“
Možné by bolo aj financovať napríklad rozvoj spoločnej verejnej dopravy, ktorá by prechádzala cez hranicu, ale aj spoluprácu slovenskej a ukrajinskej záchrannej služby, ktoré by vozili pacientov do Michaloviec alebo Užhorodu podľa toho, ktorá nemocnica by bola bližšie, rsp. mala voľné kapacity.
Prečo dnes takáto spolupráca nefunguje, hoci technicky by bola možná a ako je to dnes s úrovňou korupcie na Ukrajine, ktorá býva prekážkou rozvoja ekonomických vzťahov, dozviete sa v priloženom videorozhovore s Alexandrom Dulebom.
Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
