.svg)
Zdroj: Facebook: Rastislav KáčerEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovensko si v roku 2023 pripomína 30 rokov svojej štátnosti a budovania nezávislej zahraničnej politiky. Zároveň ho čaká predvolebná kampaň, v ktorej bude zrejme dominovať zahraničná politika, pomoc Ukrajine a vzťah k Rusku. Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer sa domnieva, že krajina stojí na križovatke:
„Tentokrát to bude horšie ako v roku 1998, pretože situácia je dramatickejšia. V roku 1998 nebola naša voľba až taká fatálna. Dnes nám hrozí totálna kontrarevolúcia hodnôt a priklonenie sa na stranu vojnového agresora – Ruska. V roku 1998 to bolo tiež na hrane, ale neboli sme vo vojnovom stave a nemali sme kompletne rozbité susedské vzťahy. Dnes je úroveň rizík oveľa horšia, ako aj agresivita spoločnosti,“ hovorí R. Káčer v rozhovore.
Ak by nová vláda skĺzla na cestu vládnutia v štýle Viktora Orbána, ako to avizuje Robert Fico, tak by podľa šéfa slovenskej diplomacie Európska únia nemala so Slovenskom toľko trpezlivosti ako s Maďarskom.
„Orbán ešte stále ťaží z kapitálu, ktorý si vybudoval v minulosti, keď mal imidž demokratického liberálneho politika 90-tych rokov, ktorý strihal drôty pre nemeckých utečencov na Západ. Slovensko je iný prípad. My sme mali od začiatku imidž zlého žiaka, v roku 1993 sme odchádzali zo spoločného štátu s Čechmi ako ten, kto rozbil Československo, následne sme boli mečiarovská krajina s túžbou po autokracii, potom sme to napravili a stal sa z nás tatranský tiger. Ale keby sme to teraz pokazili, tak už nikto s nami nebude mať trpezlivosť,“ hovorí R. Káčer.
Slovensko by sa podľa neho dostalo do horšej izolácie ako Viktor Orbán a oveľa rýchlejšie by prišlo aj o európske zdroje. V rámci NATO by sa stalo len tolerovanou krajinou, s ktorou by nikto nemal žiadne sympatie.
„Podceňovať dnes to, čo môže s krajinou urobiť Robert Fico, je rovnako nebezpečné, ako keď v roku 1948 niektorí podcenili Klementa Gottwalda a umožnili mu ústavnou cestou uchopiť moc. Dnes nejde o nič menej ako o to, že máme na dosah možnosť demokratickej kontrarevolúcie a priklonenie sa k autoritárnemu Rusku.“
Minister dodáva, že EÚ a NATO sú garantom nášho zahranično-politického ukotvenia len do tej miery, do akej je krajina dôveryhodný partner. „To nie sú mechanizmy garantované automaticky na veky vekov. NATO nás nebude brániť proti našej vôli. Ak by sme mali vládu otvorene kolaborujúcu s Putinom, tak strácame všetko, čo sme tam mali.“
Politické strany hlásajúce proruské postoje sa vezú na vlne antiamerikanizmu, ktorý sami podnecujú. Aké sú však korene tohto fenoménu? Prečo ešte krátko po vzniku samostatnej republiky bolo populárne mať rád Ameriku a globálny Západ, zatiaľ čo dnes mnohí takéto sympatie už radšej verejne nepriznávajú?
„Čiastočne za to môžu USA samé a čiastočne za to môže ruská propaganda. Amerika urobila veľa zahranično-politických chýb, arogantných rozhodnutí, necenila si spojenectvá a sama sa odklonila od Európy, vysvetľuje R. Káčer. Ako sa on sám dnes pozerá napríklad na inváziu do Iraku, sa dozviete v priloženom videorozhovore.
Rozhovor organizovala Paneurópska vysoká škola v spolupráci s SFPA, s podporou Nadácie SPP a mediálnym partnerom denníkom Sme. Prepis vznikol pri príležitosti konania Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky, ktorá sa uskutoční 27. marca.
