.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
Slovensko sa v uplynulom roku stalo premiantom v poskytovaní pomoci humanitárnej i vojenskej pomoci Ukrajine. Celkovo v prepočte na osobu je na jedenástom mieste na svete. „Vojenská pomoc zo strany Slovenska, ak započítame aj dodanie migov, sa približuje k pol miliarde eur. Ukrajine sme poslali muníciu hneď na druhý deň, ako začala ruská vojenská invázia,“ uvádza analytik SFPA Alexander Duleba.
Veľký politický význam malo najmä dodanie systému protivzdušnej obrany S-300. Slovensko tým nastavilo trend, ktorého sa následne chytili aj ďalší. „Dovtedy vnímali spojenci poskytovanie ťažkej vojenskej techniky ukrajinským zložkám ako tabu. V tom čase sa aj Česi odhodlali dodať Ukrajincom tanky a spolu sme sa tak stali prvými dvoma krajinami, ktoré dodali na Ukrajinu ťažkú bojovú techniku. To prelomilo ľady a postupne sa začali pridávať aj ďalší,“ hovorí A. Duleba.
Pripomína, že aktuálne je situácia podobná v prípade odovzdania bojových stíhačiek. „Opäť sme spolu s Poliakmi prvými, ktorí Ukrajine pomôžu týmto spôsobom.“
Práve pomoc Ukrajine sa stala dôvodom rozkolu medzi inak tradičnými spojencami Poľskom a Maďarskom. „Neochota vojensky podporovať Kyjev vrazila klin medzi Varšavu a Budapešť, čo malo vplyv na celú regionálnu spoluprácu,“ vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. „Dnes to naozaj vyzerá skôr na formát V3+1. Z politického hľadiska tak môžeme povedať, že V4 hybernuje a čaká na lepšie časy.“
Netreba však hneď zatracovať perspektívu a význam V4. Tomáš Strážay upriamuje pozornosť na veľmi dobrú sektorovú spoluprácu jednotlivých krajín, čo je vidieť najmä v obrane. „To ilustruje rozdiel medzi politickým a praktickým Vyšehradom. Ten politický spí, ale ten praktický veľmi dobre napreduje. Spolupráca so susedmi bude vždy dôležitá.“
Slovensko sa mimulý rok muselo rozhodovať, či podporí v Rade sankcionovanie Maďarska za porušovanie princípov právneho štátu. Európska komisia vyčíta vláde Viktora Orbána diskrimináciu LGBTI komunity, nedostatočnú slobodu médií a vysokú mieru korupcie. Ministerstvo financií ešte pod vedením Igora Matoviča pôvodne zaslalo k tejto téme poslancom eurovýboru NR SR dokument s veľmi ambivalentnou pozíciou. Uvádzal, že Slovensko nechce byť vo veci trestania Maďarska rozhodcom a chce si udržať dobré susedské vzťahy
„Napokon sme v tejto skúške obstáli dobre, pretože sme v Rade hlasovali za uplatnenie mechanizmu podmienenosti európskych zdrojov dodržiavaním zásad právneho štátu. Prispeli sme tak k tomu, že Maďarsko má zmrazenú časť eurofondov. Je to vyvrcholenie dlhodobej snahy vyriešiť vnútorné zlyhania maďarskej demokracie, ktoré však nikam neviedli,“ uviedla analytička SFPA Miroslava Pisklová.
Významnou udalosťou minulého roka bolo udelenie statusu kandidátskej krajiny EÚ pre Ukrajinu. Podľa Alexandra Dulebu to je do značnej miery úspechom slovenskej diplomacie. „Premiér Heger bol prvý, kto na neformálnom európskom summite lídrov vo Versailles v marci 2022 dal na stôl návrh na to, ako zorganizovať európsku integráciu Ukrajiny.“
Aké sú ďalšie perspektívy približovania Ukrajiny k členstvu v EÚ a prečo by Slovensko malo venovať viac pozornosti iniciatíve Trojmorie, ktorej potenciál zatiaľ nevyužíva, sa dozviete v priloženom videorozhovore. Jeho realizáciu podporilo Ministerstvo zahraničných vecí SR.
