>
Zahraničná politika
>
Môžu sa stať radikáli nevyhnutnými politickými partnermi?

Môžu sa stať radikáli nevyhnutnými politickými partnermi?

Eva Mihočková, 25.04.2023
Zdroj: Friedrich Ebert Stiftung

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Nemecká vláda končí: Kto bude nový kancelár a aké zmeny prinesie?

Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.

Prioritou skutočnej ľavice sú verejné služby, nie len dávky a dôchodky

Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.

Brusel musí ukázať viac emócií, inak vyhrajú populisti a dezinformátori

Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.

Česká vláda sa otriasa a Babiš rastie. Ako to ovplyvní V4?

Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.

Suverénne na všetky strany – kde stojí Slovensko v zahraničnej politike?

Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.

Friedrich Ebert Stiftung vydal štúdiu, ktorá analyzuje príčiny úspechu radikálnych politických síl v európskych krajinách. Z jej zistení vyplýva, že v hlboko rozdelených spoločnostiach sú voliči oveľa náchylnejší obetovať demokraciu a voliť radikálov, ktorí reprezentujú ich hodnotové princípy, o ktoré sa v krajine vedie kultúrna vojna. Najväčší potenciál polarizovať spoločnosť a posilňovať postavenie radikálov majú kultúrne otázky ako sú manželstvá LGBTI osôb, či prístup k migrantom.

„V polarizovanej spoločnosti sa skôr vyvinú silné radikálne strany s kmeňovým elektorátom, ktorý vo voľbách podporuje svojich favoritov nech sa deje, čo sa deje,“ komentuje analytik a vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.

Voliči radikálnych politických strán zároveň neprikladajú veľký význam otázkam právneho štátu. „Neuvedomujú si, že téma ľudských práv je dôležitá aj pre nich. Majú pocit, že práva toho správneho „bieleho človeka“ narodeného v ich krajine nebudú nikdy ohrozené,“ dodáva R. Geist.

EÚ prechádza v posledných rokoch sériou kríz, ktorých následky zhoršujú sociálno-ekonomickú situáciu veľkej časti obyvateľstva. Hoci sa zásadne nezvyšuje počet ľudí ohrozených chudobou, výrazne klesá dostupnosť a kvalita rôznych verejných služieb, ako je zdravotníctvo a školstvo. „Tým pádom narastá počet ľudí žijúcich pod silnejúcim sociálnym tlakom a majú pocit, že nesú neférovo vysoké bremeno transformácie,“ uvádza R. Geist.

Frustrovaní voliči nenachádzajú pochopenie u tradičných mainstreamových politických strán a východisko vidia vo voľbe radikálov. Diskusia o spoločenských problémoch sa presúva na sociálne siete, ktoré ešte viac podporujú polarizáciu a hnev v spoločnosti.

Aký to môže mať vplyv na pokračovanie európskej integrácie a aký vývoj možno očakávať na Slovensku po predčasných parlamentných voľbách sa dozviete v priloženom videorozhovore. Rozhovor organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, Paneurópskou Vysokou školou a mediálnym partnerom Denníkom Sme.