.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Zničenie Kachovskej priehrady si vyžiadalo už 28 ľudských obetí, čo je najväčšia strata. Ale nedozierne škody napáchala voda aj na prírode a ekologické následky v podobe toxického znečistenia sa dostávajú až na brehy Čierneho mora v Rumunsku, Bulharsku, či Turecku.
„V Kachovskej priehrade bolo 50-násobne viac vody ako v Liptovskej Mare,“ hovorí environmentalista, europoslanec a člen Progresívneho Slovenska Michal Wiezik. „Teraz si to predstavte ako obrovský prúd nekontrolovateľnej masy vody, ktorá sa valí krajinou a nesie so sebou kvantá odpadu, toxických látok, mŕtvych zvierat a vyplavených podzemných mín.“
Odhaduje sa, že do vody sa takto dostalo až 800 ton ropných látok ďalšie tony chemikálií a pesticídov z vytopených družstiev a priemyselných skladov. Michal Wiezik to v rozhovore prirovnáva k toxickému kokteilu divokej vody, ktorá sa vyliala na území 2500 kilometrov štvorcových, čo je porovnateľné územie ako neobývateľná zóna po jadrovej havárii v Černobyle.
Kachovská priehrada je však len poslednou udalosťou v rámci bezprecedentného ničenia ukrajinskej prírody a chránených oblastí. „Ukrajina odhaduje škody na životnom prostredí na 50 miliárd eur v dôsledku vojnových aktivít a okupácie území. Aj my u nás si ešte pamätáme, ako sa Rusi správajú k životnému prostrediu a to aj v prípade „bratskej pomoci“ a nieto počas okupácie,“ hovorí europoslanec.
„Kľúčové chránené územia na východe Ukrajiny sú okupované. V delte Dnepra hovoríme o desiatich národných parkoch a dvoch chránených biosférických rezerváciách, ktoré sú negatívne ovplyvnené vojnou.
Napríklad v lokalite chráneného územia Sviati Hori (Sväté hory) v Donecku ruskí okupanti zničili päťtisíc hektárov lesa, čo je 80 percent plochy. To si môžete predstaviť, ako keby vojaci spálili a zbombardovali Národný park Nízke Tatry.“
Nie je to však len ničenie lesov, toxické znečistenie pôdy, ale aj lov zvierat v chránených oblastiach hladnou ruskou armádou. „Je tu vážne riziko, že prídeme o konkrétne ohrozené druhy, ktoré budú nenávratne vyhubené.“
Ako sa už dnes prejavujú následky ekocídy na Ukrajine aj na území EÚ sa dozviete v priloženom videorozhovore s Michalom Wiezikom. Diskusiu organizuje SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
