.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
Rodová rovnosť je jednou z kľúčových hodnôt EÚ. Hoci tento výraz dráždi mnohých slovenských konzervatívcov, výsledky z praxe ukazujú, že práve rodovo vyvážená politika pomáha naplno využívať potenciál talentovaných zamestnancov a tým zlepšuje výsledky firmy, inštitúcie i celej spoločnosti.
„Rodový auditor skúma v organizácii dokumenty, internú a externú komunikáciu, rozpočty a vedie hĺbkové rozhovory so zamestnancami. Skúma, aká je tam atmosféra a firemná kultúra, či peniaze z rozpočtu nejdú len na nejaký cigarový klub alebo golfové stretnutia, alebo naopak – či sa všetko nemíňa len na podporu detských skupín,“ vysvetľuje v rozhovore zastupujúca šéfredaktorka portálu euractiv.sk Lucia Yar.
Zatiaľ čo v Českej republike sa rodové audity bežne vykonávajú na mnohých ministerstvách, školách a inštitúciách, na Slovensku sa tomuto procesu v rámci štátnej a verejnej sféry zatiaľ podrobila len Slovenská akadémia vied. Lucia Yar vysvetľuje, že problémom je kultúrne nastavenie spoločnosti. Návrh metodológie na uskutočnenie rodového auditu leží zamrznutý na ministerstve práce a sociálnych vecí ešte z éry Milana Krajniaka.
Absolvovanie rodového auditu a následné vypracovanie rodového plánu pritom zlepšuje celkový výkon a atmosféru spoločnosti a je tiež podmienkou na čerpanie niektorých grantových schém EÚ.
Ako dlho sa Slovensko môže brániť rodovým auditom a aké sú skúsenosti s týmto procesom zo zahraničia? Odpovede ponúka Lucia Yar v rozhovore, ktorý vedie šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA Eva Mihočková a ktorý zorganizovala SFPA spolu s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.
