>
Zahraničná politika
>
Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Vláda chce revidovať Plán obnovy. Čo sa môže zmeniť?

Eva Mihočková, 16.02.2024

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Nemecká vláda končí: Kto bude nový kancelár a aké zmeny prinesie?

Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.

Prioritou skutočnej ľavice sú verejné služby, nie len dávky a dôchodky

Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.

Brusel musí ukázať viac emócií, inak vyhrajú populisti a dezinformátori

Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.

Česká vláda sa otriasa a Babiš rastie. Ako to ovplyvní V4?

Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.

Suverénne na všetky strany – kde stojí Slovensko v zahraničnej politike?

Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.

Nová vláda Roberta Fica prijala niekoľko zmien, voči ktorým má Európska komisia výhrady a preto zatiaľ pozastavila hodnotenie žiadosti o vyplatenie štvrtej platby z Plánu obnovy vo výške viac ako 900 miliónov eur. 

Opozícia varuje, že o tieto peniaze môže Slovensko úplne prísť, keďže ide aj o následok prijatej novely trestných kódexov v zrýchlenom legislatívnom konaní. Vláda však oponuje, že s Európskou komisiou intenzívne rokuje a pozastavenie hodnotenia platby nie je nič výnimočné. 

“Stále si myslíme, že to dokážeme argumentačne ustáť. Je to štandardná procedúra a EK si len vyžiadala dodatočný čas, aby Slovensko preukázalo splnenie míľníkov deklarovaných v žiadosti a tiež to, že sme žiadny míľnik nezvrátili,” hovorí Alena Sabelová, štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy. 

Pripomína, že Slovensko má dnes zásadný problém v absorbcii zdrojov z Plánu obnovy. 

“Z dvoch miliárd eúr, ktoré máme na účte, je čerpanie na úrovni jednotiek percent. Napríklad nedokážeme realizovať výzvu na dobudovanie kapacít materských škôl. Bolo to nastavené na 9-tisíc miest a obce toľko jednoducho nepotrebujú,” približuje A. Sabelová.

Podobne problematických je približne tretina všetkých stanovených cieľov. Preto sa vláda pokúsi vyrokovať s Bruselom revíziu Plánu obnovy, aby peniaze mohla použiť na iné, reálnejšie ciele. V prípade materských škôlok by mohlo dôjsť k presunu časti peňazí na obnovu reedukačných centier alebo na obnovu základných škôl. 

Akékoľvek zmeny v Pláne obnovy však musia byť najprv odsúhlasené Európskou komisiou, ktorej vláda bude musieť predložiť objektívne dôvody. 

“Nie sme takí naivní, aby sme začali s EK rokovanie o revízii Plánu obnovy bez toho, aby sme to vedeli podložiť objektívnymi dôvodmi. Tu nie je priestor pre ideologické nastavenie ministrov,” vysvetľuje štátna tajomníčka. 

Ktoré opatrenia môžu byť predmetom revízie? A ako dlho môže trvať predĺženie posudzovania štvrtej žiadosti o platbu z Plánu obnovy? Dozviete sa z priloženého videorozhovoru s Alenou Sabelovou. Diskusiu viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA a organizátormi sú Friedrich Ebert Stiftung, SFPA, v spolupráci s PEVŠ a denníkom Sme.