.svg)
Stockshot in the European Parliament in Strasbourg.Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
K volebným urnám by 8. júna mohlo prísť aj viac ako 30 percent voličov, čo by bola rekordná účasť v eurovoľbách na Slovensku. Podľa politologičky Anety Világi z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave je to výsledok otrasenia, ktoré prežíva slovenská spoločnosť po pokuse o atentát na predsedu vlády Roberta Fica.
„Očakávam, že voliči vládnych strán využijú eurovoľby ako príležitosť prísť vyjadriť podporu Robertovi Ficovi. Jeho priaznivci môžu atentát vnímať ako útok na vlastný tábor, preto budú silne motivovaní prísť volič,“ hovorí Aneta Világi v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná Politika SFPA Evou Mihočkovou.
Viaceré strany tesne po streľbe na predsedu vlády avizovali pozastavenie predvolebnej kampane. Podľa politologičky je pochopiteľné zrušiť veľké verejné podujatia, ale zastaviť akúkoľvek diskusiu o európskych témach by nebolo racionálne.
„Politici predsa môžu naďalej diskutovať o svojich programových bodoch a vymedzovať sa voči sebe, ak sa to deje slušne a na základe argumentov.“
Európska politika je oblasťou, ktorá priťahuje zvýšenú mieru dezinformácií a hoaxov. Často ich používajú aj samotní politici v snahe zaujať voličov cez vytváranie pocitu ohrozenia a následné sľubovanie riešení. Príkladom sú naratívy o „zelených šialenstvách z Bruselu,“ ktoré často šíria aj politici, ktorých strany oficiálne podporujú európske zelené ciele obsiahnuté v európskej politike Green Deal.
„Pri kampani do eurovolieb sa často kandidáti rozchádzajú s programom vlastnej strany a idú si svoju líniu. V tom vidím inštitucionálnu slabosť politických strán,“ hovorí A. Világi. Aké sú dôvody takejto rozpoltenosti a prečo zhrubol politický jazyk na Slovensku? Dozviete sa v priloženom video rozhovore, ktorý zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
