>
Zahraničná politika
>
Macronova vízia pre Európu 2.0: Strategický plán pre EÚ ako mocnosť

Macronova vízia pre Európu 2.0: Strategický plán pre EÚ ako mocnosť

Timotej Kováčik, 06.05.2024
Zdroj: Facebook/Emmanuel Macron

Timotej Kováčik

Autor je študentom magisterského štúdia odborov Európske štúdiá a Medzinárodné vzťahy a energetická bezpečnosť na Masarykovej univerzite v Brne. V SFPA pôsobí od roku 2023 a venuje sa otázkam bezpečnosti a obrany, Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ a energetickej bezpečnosti. Okrem spomenutých tém sa zaujíma aj o politickú realitu EÚ a jej inštitucionálne nastavenie.

Americké voľby: Trump v Bielom dome môže byť pre bezpečnosť EÚ aj dobrou príležitosťou

Donald Trump sa triumfálne vracia do Bieleho domu. Nikto si dnes netrúfa predpovedať, čo presne to bude znamenať pre Európu a svet. Zatiaľ čo v ekonomickej oblasti možno očakávať protekcionistickú americkú politiku, v prípade bezpečnosti a obranných záväzkov je budúcnosť jasná o niečo menej. Zrejme to bude viac transakčnej politiky, teda niečo za niečo.

Právo veta: ako sa v EÚ používa a prečo ho členské štáty (ne)chcú zrušiť

Možnosť „postaviť sa na zadné“ a zablokovať neželané rozhodnutie aj proti vôli všetkých zvyšných členov je stále nedotknuteľnou mantrou niektorých štátov EÚ, vrátane Slovenska. Argumentom býva snaha ochrániť národnú suverenitu a štátne záujmy v kľúčových témach. Najčastejšie ide o zahraničnú a bezpečnostnú politiku, kde sa právo veta za posledných zhruba osem rokov použilo 30-krát. Z toho 18-krát tak urobilo Maďarsko. Je možné to zastaviť?

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa po siedmich rokoch vrátil na pôdu parížskej Sorbonne Université, aby tu predniesol svoj druhý prejav o jeho vízii pre Európsku úniu (EÚ). Z jeho slov najviac rezonovalo varovanie, že „Európa je smrteľná a môže zomrieť.“ Jeho vízia však má ambíciu zvrátiť tento temný scenár a ukázať, že Európa môže byť ekonomickou i obrannou mocnosťou.

Vo veľkolepých priestoroch poprednej európskej univerzity si na začiatku zaspomínal na svoj prvý prejav na Sorbonne v roku 2017. Vymenoval niektoré z myšlienok, ktoré vtedy predniesol a pochválil EÚ za to, akým spôsobom reagovala na výzvy doby. Spomenul najmä odpoveď na pandémiu Covid-19 a spoločnú pôžičku európskych krajín na obnovu ťažko zasiahnutých ekonomík, ale aj masívnu podporu Ukrajine po začiatku agresie Ruska.

Macronov prejav, adresovaný nielen Európe, ale aj Francúzom, prišiel pár týždňov pred voľbami do Európskeho parlamentu. Napriek tomu, že to nemala byť súčasť kampane, je jeho načasovanie minimálne polemiky hodné. Strane francúzskeho prezidenta by totiž určite prospelo povzbudenie do blížiacich sa volieb, nakoľko podľa najnovších prieskumov stráca na vedúce zoskupenie Marine Le Pen takmer 15 % hlasov.

Sila, ekonomická prosperita a humanizmus

Francúzskemu prezidentovi sa v takmer dvojhodinovom prejave podarilo dotknúť širokého spektra tém, pričom ich zaradil do troch hlavných oblastí – Európa ako mocnosť, progres a prosperita a humanizmus. Najvyčerpávajúcejšou časťou prejavu sa stala ekonomická prosperita.

V rámci nej navrhol opatrenia na podporu európskych ekonomík, pričom všetky nové iniciatívy majú mať jednu spoločnú vlastnosť – prispievať k vyššej prosperite s rešpektom k zeleným riešeniam. Za príklad dal silnejúcu rolu Francúzska v oblasti vodíka či elektrických batérií, ale s ohľadom na dekarbonizáciu. 

V ekonomickej oblasti Macron odkazoval aj na iniciatívy bývalých talianskych premiérov, nedávno zverejnenú správu Enrica Lettu o jednotnom trhu a report Maria Draghiho o konkurencieschopnosti EÚ. Konkrétne návrhy spočívajú v prehlbovaní vnútorného trhu, reforme obchodnej politiky a masívnom investovaní do oblastí ako výpočtová kapacita, biotechnológie či vesmírne technológie. Macron sa pochopiteľne nevyvaroval vyzdvihovaniu kapacít Francúzska, napríklad v oblasti vesmíru spomenul nosnú vesmírnu raketu Ariane 6 ako „kľúč pre európsky prístup do vesmíru.“

V časti o európskom humanizme  spomenul hodnoty ako liberálna demokracia, právny štát či slobody ako základ pokroku európskeho kontinentu. Dotkol sa aj mnohých aktuálnych problémov európskej spoločnosti. Vonkajšie zasahovanie do volieb, participácia občanov v európskych voľbách či ochrana mládeže v digitálnom svete. S otázkou, či niekto posiela dieťa do džungle vo veku desať rokov, navrhuje stanovenie digitálnej dospelosti na pätnásť rokov. Čo by mala táto hranica presne predstavovať, však nie je jasné.

Strategický, strategická, strategické

Týmito slovami možno vystihnúť celý Macronov prejav, ale najpočetnejšie ich využíval v časti o európskej obrane a bezpečnosti. Okrem celého radu nových strategických iniciatív sa opätovne vyhranil voči partnerom zo Spojených štátov amerických. Rétoricky umiernenejší než v niektorých svojich predošlých prejavoch poukázal na to, že Európa už nie je geopolitickou prioritou USA. Macron chce budovať strategické a diplomatické kapacity, ktoré dokážu, že EÚ „nie je vazalom Spojených štátov.“

S poukázaním na súčasnú hlavnú hrozbu Európy – Rusko – predostrel idey na budovanie strategického spoločného bezpečnostného rámca s hlavnou úlohou európskeho piliera NATO. V najbližšom období navrhuje Európsku obrannú iniciatívu, v rámci ktorej chce budovať spoločné spôsobilosti, akými sú protiraketové systémy či strely s dlhým doletom. Opätovne vyzdvihol dôležitosť jadrového arzenálu, ktorý už v minulosti ponúkol pre potreby NATO aj EÚ.

Macron chce ďalej stimulovať výrobu európskych zbrojoviek cez spoločný dlh a uprednostňovať obstarávanie európskych systémov. V tomto ohľade spomenul aj Európsky mierový nástroj, cez ktorý EÚ financuje dodávky zbraní a vybavenia (aj) na Ukrajinu, a z ktorého množstvo peňazí odišlo práve mimoeurópskym štátom a zbrojovkám.

Strategicky chce brániť aj európske hranice, pričom vyzdvihol nedávno prijatý azylový a migračný pakt. Spomenul aj bezpečnostnú stratégiu EÚ – Strategický kompas – a jej blížiaci sa termín vytvorenia Síl rýchlej reakcie, ktoré by mali pomáhať európskym občanom v krízových situáciách. Medzi európskymi armádami chce dosiahnuť strategickú kohéziu, čo by malo zlepšiť spoluprácu a interoperabilitu. Navrhuje aj vytvorenie európskej vojenskej akadémie.

Rétorika versus realita

Francúzsky prezident vo svojom prejave častokrát spomenul vojnu na Ukrajine a potrebu pomáhať v jej boji proti agresii Ruska. Skutočná vojenská a humanitárna pomoc však zaostáva za silnými diplomatickými vyjadreniami. 

Francúzsko sa v kategóriách humanitárnej a vojenskej pomoci Ukrajine radí až do tretej desiatky sveta, v prepočte na HDP. Neúmerne nedostatočnú pomoc druhej najväčšej ekonomiky EÚ podtrhol Macron aj pri počiatočnom váhaní, či a ako Francúzsko podporí muničnú iniciatívu Českej republiky. S ňou síce súhlasil, ale nespresnil, koľko peňazí Francúzsko poskytne, zatiaľ čo iné štáty verejne odkomunikovali svoje príspevky.

Macron si teda určite zaslúži kritiku za disproporcionalitu slov a skutkov. Je však zrejme jediný európsky líder, ktorý dokáže predostrieť také vízie Európy, ktoré vzbudia pozornosť v každom kúte EÚ. Cez vymedzovanie sa voči USA dokáže provokovať, ale aj navrhnúť odvážne idey. 

V roku 2019 Macron pripísal Severoatlantickej aliancii mozgovú smrť. NATO odvtedy prešlo vývojom, počas ktorého predstavilo novú strategickú koncepciu a od začiatku vojny na Ukrajine sa nielen posilnilo o Fínsko a Švédsko, ale tiež poskytuje Ukrajine neochvejnú politickú a praktickú podporu. Tieto zásluhy určite nemožno pripísať prezidentovi Francúzska, ale podčiarkujú jeho schopnosť hovoriť o citlivých a potrebných záležitostiach, ktoré ostatní nedokážu komunikovať verejne. Macronov apel na to, že „Európa je smrteľná a môže zomrieť“ má dozaista podobné kontúry.