#CEEC 2021: Krajiny V4 čaká zásadná zmena energetického mixu i identity

„Plyn je fosílna energia, s ktorou sa treba postupne rozlúčiť tak, ako sme sa zbavili uhlia,“ uviedol minister Ján Budaj na Stredoeurópskej energetickej konferencii v Bratislave.

Energetický sektor čelí veľkým zmenám, ktoré si vyžaduje zelená transformácia hospodárstva. Ich obsah je témou 15. ročníka Stredoeurópskej energetickej konferencie, ktorá sa uskutočnila 22. novembra 2021 v Bratislave. O národných konceptoch energetickej transformácie diskutovali predstavitelia vlád krajín V4.

Organizátorom konferencie je Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitosti SR.

„Transformácia energetického sektora je základom súčasných sociálnych a politických procesov, pretože priamo vplýva na zmeny identity našej spoločnosti. Najvýraznejšie je to vidieť pri téme klimatických zmien,“

hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, ktorý je zároveň riaditeľom Stredoeurópskej energetickej konferencie.

Minister životného prostredia SR Ján Budaj pripomenul, že na Slovensku tvorí až 41 percent všetkých emisií priemysel: „To je náš hendikep, ale chcem oceniť priemyselné podniky, že s tým zápasia.“

Dodal, že aktuálne uvoľní pre veľké podniky zasiahnuté rastom cien energií milióny eur. „Z Envirofondu pôjde 11 miliónov eur pre potreby energeticky náročného priemyslu,“ uviedol J. Budaj.

Premiér Eduard Heger je presvedčený, že je možné zladiť klimatické ciele a energeticky náročný slovenský priemysel:

„Priemysel je chrbtica Slovenska a bez toho sa nedá žiť. Chceme na tom stavať. Musíme však byť opatrní, aké opatrenia zvolíme na dosiahnutie uhlíkovej neutrality.“

Predseda vlády SR, Eduard Heer na Stredoeurópskej energetickej konferencii v Bratislave, 22. novembra 2021.

The Slovak Prime Minister @eduardheger at the 15th annual Central European Energy Conference: We must do everything possible to achieve decarbonisation. Need comprehensive and honest discussion in order to achieve this goal #CEEC pic.twitter.com/FC0LnlXFen

— SFPA (@SFPA_SK) November 22, 2021

Pre Poľsko je splnenie klimatických cieľov EÚ obzvlášť náročné, pretože až 80 percent poľskej energie pochádza z uhlia. Poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Anna Moskwa na konferencii opakovane apelovala najmä na spoločný postup krajín V4 na európskej pôde, hoci ich východiskové pozície sú odlišné. „V oblasti zmeny energetického sektora by sme mali hovoriť ako jeden región a to vždy, keď je to možné,“ vyhlásila A. Moskwa.

Poľsko vidí veľký spoločný priestor na spoluprácu so Slovenskom najmä v oblasti rozvoja vodíkovej dopravy. „Chceme byť v tomto sektore jednoznačnými lídrami,“ dodala A. Moskwa.

V oblasti zelenej transformácie energetiky je pre Maďarsko prioritou silný rast fotovoltaiky. „Našim cieľom je dosiahnuť inštalovaný výkon solárnej energie 6 GW do roku 2030,“ uviedol maďarský minister pre inovácie a technológie László Palkovics.

Zdôraznil, že Maďarsko ako prvá krajina v regióne prijala zákon o dosiahnuti uhlíkovej neutrality do roku 2050. Podľa štúdie KPMG je Maďarsko jednou z najlepšie pripravených krajín na dosiahnutie tohto cieľu.

Budapešť zároveň podporuje kladný slovenský postoj k jadru: „Jadrová energia musí byť uznaná za zelený zdroj, aby bolo možné dosiahnuť európsky cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050,“ dodal László Palkovics.

Česká strana na konferencii oznámila, že z Bruselu už získala prvú miliardu eur v rámci prostriedkov Plánu obnovy. Investicie do zelenej transformácie energetického mixu sa sústredia aj do fotovoltaiky, kde je vyčlenených päť miliárd českých korún. „Najväčší význam majú podľa mňa fotovoltaické články na strechách domov, pretože ľudia môžu priamo cítiť ich benefit,“ vyhlásil štátny tajomník ministra priemyslu a obchodu ČR Marian Piecha.

autor: Eva Mihočková