.svg)
Európska konferencia 2023
Formulovanie budúcej vízie EÚ v kontexte agresie Ruska voči Ukrajine
Barbora Legényová
Miroslava Pisklová
Tomáš Strážay
Peter Brezáni
Konferencia prebehla v anglickom jazyku.
PROGRAM KONFERENCIE
8:30 – 9:00
Registrácia
9:00 – 9:20
Otvorenie konferencie
Miroslav Wlachovský, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Tomáš Strážay, riaditeľ SFPA
Petr Mareš, výkonný riaditeľ, Medzinárodný vyšehradský fond
Tomáš Strážay, riaditeľ SFPA
Petr Mareš, výkonný riaditeľ, Medzinárodný vyšehradský fond
9:20 – 10:35
PANEL 1: Konferencia o budúcnosti Európy – ako ďalej?
Výstupy Konferencie o budúcnosti Európy (KOBE) s odporúčaniami občanov EÚ sa v roku 2022 s ohľadom na ruskú agresiu voči Ukrajine a mnohým negatívnym následkom vojny stali skôr minoritnou témou. V decembri 2022 v Bruseli prebehlo podujatie zamerané na spätnú väzbu občanov a informovanie o doterajšom postupe, téma však významnejšie ďalej nerezonuje. Napriek jasným prioritám v čase kríz by však bola škoda, ak by historicky prvé demokratické cvičenie tohto rozsahu ostalo bez náležitej odozvy a neviedlo by k hlbšej diskusii o dlhodobej vízii EÚ.
Ako zatiaľ prebieha proces nadviazania na výsledky KOBE? Môžu občania počítať s implementáciou všetkých výstupov a v akom časovom horizonte? Ako sa postaviť ku komplikáciám pri bodoch vyžadujúcich revíziu zmlúv, kde narážame na neochotu viacerých členských štátov (napríklad QMV v SZBP)? Zvažujú lídri EÚ pokračovanie podobných občianskych konzultácií v ďalších rokoch? Ako spätne hodnotia členské štáty aktivity realizované v rámci KOBE na národnej úrovni? Plánujú v takýchto aktivitách pokračovať za účelom zvýšenia informovanosti obyvateľstva o členstve v EÚ, jej popularizácii a prevencie narastajúceho euroskepticizmu? Aká by bola ich vhodná forma?
Panelisti/tky
Tomáš Kozák, generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí, MZVEZ SR
Barbara Wolf, veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko v Slovenskej republike
Max Steuer, odborný asistent, Katedra politológie, Univerzita Komenského v Bratislave
Žiga Faktor, vedúci bruselskej kancelárie, Inštitút pre európsku politiku EUROPEUM
Moderátorka
Katarína Cséfalvayová, riaditeľka, Inštitút pre strednú Európu
Ako zatiaľ prebieha proces nadviazania na výsledky KOBE? Môžu občania počítať s implementáciou všetkých výstupov a v akom časovom horizonte? Ako sa postaviť ku komplikáciám pri bodoch vyžadujúcich revíziu zmlúv, kde narážame na neochotu viacerých členských štátov (napríklad QMV v SZBP)? Zvažujú lídri EÚ pokračovanie podobných občianskych konzultácií v ďalších rokoch? Ako spätne hodnotia členské štáty aktivity realizované v rámci KOBE na národnej úrovni? Plánujú v takýchto aktivitách pokračovať za účelom zvýšenia informovanosti obyvateľstva o členstve v EÚ, jej popularizácii a prevencie narastajúceho euroskepticizmu? Aká by bola ich vhodná forma?
Panelisti/tky
Tomáš Kozák, generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí, MZVEZ SR
Barbara Wolf, veľvyslankyňa Spolkovej republiky Nemecko v Slovenskej republike
Max Steuer, odborný asistent, Katedra politológie, Univerzita Komenského v Bratislave
Žiga Faktor, vedúci bruselskej kancelárie, Inštitút pre európsku politiku EUROPEUM
Moderátorka
Katarína Cséfalvayová, riaditeľka, Inštitút pre strednú Európu
10:35 – 11:00
Coffee break
11:00 – 12:15
Panel 2: EÚ ako globálny aktér a potenciál európskych formátov spolupráce
Vojna na Ukrajine prinútila EÚ a predstaviteľov členských štátov k prehodnoteniu ich vnímania hrozieb a dostala do popredia témy európskej bezpečnosti, obrany, či strategickej autonómie ako sebestačnosti v rôznych odvetviach. Situácia poukázala na previazanosť a pretrvávajúcu závislosť EÚ na vojenskej podpore zo strany USA, bez ktorej by spoločná pomoc Ukrajine nedosiahla potrebné rozmery. Taktiež odhalila nedostatky vo fungovaní EÚ a s ohľadom na jej akcieschopnosť či budovanie pevnej geopolitickej pozície sa dostala do popredia téma hlbšej reformy. V tejto súvislosti sa opätovne aktívnejšie skloňuje aj možnosť revízie zmlúv a procesov v EÚ s výhľadom jej rozširovanie, či už sa diskusia zameriava na Západný Balkán alebo Ukrajinu. Aktuálna atmosféra tiež mení vnútornú dynamiku EÚ, vytvára väčší priestor pre aktívnejšiu úlohu CEE pri formovaní budúceho vývoja a vízie únie, a teda aj na realizáciu európskych formátov spolupráce, akými sú nová iniciatíva Európskeho politického spoločenstva (EPC), V4, S3, B9 a 3SI.
V akom stave sú aktuálne transatlantické vzťahy? Do akej miery je európska bezpečnosť previazaná s US a kedy budeme sebestačnejší? Je vojna na Ukrajine dostatočným impulzom, aby aktuálne odhodlanie európskych lídrov sústrediť sa viac na budovanie schopností neopadlo? Podarí sa EÚ priblížiť k zdieľanej strategickej vízii? Ako vyzerá budúcnosť rozširovania EÚ a ako sa zmenila dynamika tohto procesu po rozpútaní ruskej agresie na Ukrajine? Povedie aktuálne situácia k hlbšej reforme únie a revízii zakladajúcich zmlúv? Budú členské štáty schopné zhodnúť sa na rozšírení systému hlasovania kvalifikovanou väčšinou do oblasti SZBP za účelom rýchlejšej a cieľavedomejšej zahraničnej politiky únie? Vieme už viac o vízii a prínose EPC pre EÚ aj jej susedstvo? Aká je budúcnosť spolupráce zoskupení V4 či S3 a čo sa podarilo Slovensku dosiahnuť v rámci jeho predsedníctva? S ohľadom na stúpajúcu úlohu CEE v únii, aký je príspevok SR a má v Bruseli dostatočné expertné zastúpenie?
Panelisti/tky
Martin Kačo, veľvyslanec s osobitným poslaním pre Ukrajinu, MZVEZ SR
Tomasz Żornaczuk, analytik, Poľský inštitút medzinárodných vzťahov (PISM)
Clotilde Warin, politická poradkyňa, Centrum analýz, plánovania a stratégie (CAPS), francúzske Ministerstvo európskych a zahraničných vecí Francúzska
Christos Katsioulis, riaditeľ Kancelárie pre spoluprácu a mier vo Viedni, Friedrich-Ebert-Stiftung
Matúš Halás, seniórny výskumný pracovník, Ústav medzinárodných vzťahov Praha
Moderátor
Florent Marciacq, zástupca generálneho tajomníka, Rakúsko-francúzske centrum zblíženia v Európe
V akom stave sú aktuálne transatlantické vzťahy? Do akej miery je európska bezpečnosť previazaná s US a kedy budeme sebestačnejší? Je vojna na Ukrajine dostatočným impulzom, aby aktuálne odhodlanie európskych lídrov sústrediť sa viac na budovanie schopností neopadlo? Podarí sa EÚ priblížiť k zdieľanej strategickej vízii? Ako vyzerá budúcnosť rozširovania EÚ a ako sa zmenila dynamika tohto procesu po rozpútaní ruskej agresie na Ukrajine? Povedie aktuálne situácia k hlbšej reforme únie a revízii zakladajúcich zmlúv? Budú členské štáty schopné zhodnúť sa na rozšírení systému hlasovania kvalifikovanou väčšinou do oblasti SZBP za účelom rýchlejšej a cieľavedomejšej zahraničnej politiky únie? Vieme už viac o vízii a prínose EPC pre EÚ aj jej susedstvo? Aká je budúcnosť spolupráce zoskupení V4 či S3 a čo sa podarilo Slovensku dosiahnuť v rámci jeho predsedníctva? S ohľadom na stúpajúcu úlohu CEE v únii, aký je príspevok SR a má v Bruseli dostatočné expertné zastúpenie?
Panelisti/tky
Martin Kačo, veľvyslanec s osobitným poslaním pre Ukrajinu, MZVEZ SR
Tomasz Żornaczuk, analytik, Poľský inštitút medzinárodných vzťahov (PISM)
Clotilde Warin, politická poradkyňa, Centrum analýz, plánovania a stratégie (CAPS), francúzske Ministerstvo európskych a zahraničných vecí Francúzska
Christos Katsioulis, riaditeľ Kancelárie pre spoluprácu a mier vo Viedni, Friedrich-Ebert-Stiftung
Matúš Halás, seniórny výskumný pracovník, Ústav medzinárodných vzťahov Praha
Moderátor
Florent Marciacq, zástupca generálneho tajomníka, Rakúsko-francúzske centrum zblíženia v Európe
12:15 – 13:25
Obedná prestávka
13:25 – 14:40
Panel 3: Odolnosť európskych demokracií a boj proti dezinformáciám
Vnútropolitický vývoj v niektorých členských štátoch EÚ v priebehu rokov ukázal, že ani demokracia a právny štát nie sú po vstupe do EÚ samozrejmosťou. Kým spustenie procesov uplatnením článku 7 sa neukázalo ako efektívne, doplňujúci mechanizmus podmienenosti eurofondov a tiež prípadné dôsledky konštatovania Komisie ohľadom odklonu od základných hodnôt sa zatiaľ zdajú byť účinnejšie práve kvôli ostrému dopadu na financie. Problematický vývoj možno budeme v budúcnosti sledovať vo viacerých krajinách, keďže naprieč EÚ priebežne dochádza k nárastu nacionalistických hnutí a krajnej pravice. V dôsledku vojny na Ukrajine sa do popredia dostala aj urgencia lepšieho vysporiadania sa s hrozbou dezinformácií, budovania odolnosti obyvateľstva voči propagande, ochrany európskeho informačného priestoru, či slobody médií.
Ako si v otázkach dodržiavania zásad právneho štátu počína Slovensko, aj s ohľadom na citeľnú dezilúziu obyvateľstva a nízku dôveru v štátne inštitúcie či súdy? Podarilo sa EÚ už nájsť účinný mechanizmus na kontrolu a ochranu právneho štátu a demokracie? Prečo je to dôležité a nakoľko iniciatívne je Slovensko? Čo môžeme očakávať v prípade problematických krajín v roku 2023? Dokážeme sa v EÚ dobre koordinovať v boji proti dezinformáciám a v čom vieme identifikovať nedostatky? Do akej miery vieme postup zadefinovať a koordinovať na európskej úrovni, berúc ohľad na národné špecifiká (spoločenská odolnosť, vzdelanie, vybavenosť štátnych inštitúcií, a pod.)?
Panelisti/tky
Marcel Peško, veľvyslanec s osobitným poslaním, Oddelenie pre hybridné hrozby a posilňovanie odolnosti, MZVEZ SR
Federica Cristani, seniórna výskumníčka, Ústav medzinárodných vzťahov Praha
Katarína Klingová, seniórna výskumná pracovníčka, GLOBSEC
Tamara Ehs, konzultantka pre demokratické inovácie, Viedeň
Radovan Geist, analytik a vydavateľ portálu Euractiv.sk, člen poradného výboru EDMO
Moderátor
Andrej Matišák, redaktor zahraničného spravodajstva, Pravda
Ako si v otázkach dodržiavania zásad právneho štátu počína Slovensko, aj s ohľadom na citeľnú dezilúziu obyvateľstva a nízku dôveru v štátne inštitúcie či súdy? Podarilo sa EÚ už nájsť účinný mechanizmus na kontrolu a ochranu právneho štátu a demokracie? Prečo je to dôležité a nakoľko iniciatívne je Slovensko? Čo môžeme očakávať v prípade problematických krajín v roku 2023? Dokážeme sa v EÚ dobre koordinovať v boji proti dezinformáciám a v čom vieme identifikovať nedostatky? Do akej miery vieme postup zadefinovať a koordinovať na európskej úrovni, berúc ohľad na národné špecifiká (spoločenská odolnosť, vzdelanie, vybavenosť štátnych inštitúcií, a pod.)?
Panelisti/tky
Marcel Peško, veľvyslanec s osobitným poslaním, Oddelenie pre hybridné hrozby a posilňovanie odolnosti, MZVEZ SR
Federica Cristani, seniórna výskumníčka, Ústav medzinárodných vzťahov Praha
Katarína Klingová, seniórna výskumná pracovníčka, GLOBSEC
Tamara Ehs, konzultantka pre demokratické inovácie, Viedeň
Radovan Geist, analytik a vydavateľ portálu Euractiv.sk, člen poradného výboru EDMO
Moderátor
Andrej Matišák, redaktor zahraničného spravodajstva, Pravda
14:40 – 15:00
Coffee break
15:00 – 16:15
Panel 4: Klimatické ciele EÚ a Green Deal v reflexii na energetickú krízu a vojnu na Ukrajine
Jedným z negatívnych následkov vojny na Ukrajine je energetická kríza, ktorá na jednej strane negatívne zasiahla ekonomiku aj obyvateľstvo naprieč EÚ, no na strane druhej pomohla urýchliť odstrihnutie sa od závislosti na ruskom plyne v tempe, aký by pred rokom málokto predpokladal. Zároveň však diverzifikácia energetického mixu proti sebe stavia ambiciózne klimatické ciele EÚ a aspoň prechodnú potrebu jadra či LNG. Prebiehajúce boje a využívanie vojenskej techniky, ktorá nepatrí medzi „zelené“ sektory, situáciu ďalej komplikujú.
Ako vojna a ňou spustená energetická kríza ovplyvnili európske plány v oblasti klímy? Je ohrozená Zelená dohoda? Ako sa EÚ darí vysporiadať s cenovými výkyvmi energií, ktoré začali rásť už pred vojnou a v priebehu roku 2022 prechádzali dramatickým vývojom? Aká je budúcnosť jadrovej energie v Európe? Bude napriek aktuálnej situácii EÚ lídrom v oblasti boja proti klimatickej zmene? Čo pozitívne sa v tejto oblasti podarilo v uplynulom roku dosiahnuť, napriek nepriaznivej situácii? Je zvyšovanie klimatických ambícií únie reálne tak, ako ich navrhuje Európska komisia?
Panelisti/tky
Norbert Kurilla, poradca prezidentky SR pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie
Camille Defard, vedúca Centra pre energetiku, Inštitút Jacques Delors
Veronika Oravcová, výskumná pracovníčka, SFPA
Andrzej Sadecki, vedúci oddelenia pre strednú Európu, Centrum východných štúdií (OSW)
Moderátorka
Diana Motúzová – ekonomická analytička, Klub 500
Ako vojna a ňou spustená energetická kríza ovplyvnili európske plány v oblasti klímy? Je ohrozená Zelená dohoda? Ako sa EÚ darí vysporiadať s cenovými výkyvmi energií, ktoré začali rásť už pred vojnou a v priebehu roku 2022 prechádzali dramatickým vývojom? Aká je budúcnosť jadrovej energie v Európe? Bude napriek aktuálnej situácii EÚ lídrom v oblasti boja proti klimatickej zmene? Čo pozitívne sa v tejto oblasti podarilo v uplynulom roku dosiahnuť, napriek nepriaznivej situácii? Je zvyšovanie klimatických ambícií únie reálne tak, ako ich navrhuje Európska komisia?
Panelisti/tky
Norbert Kurilla, poradca prezidentky SR pre životné prostredie, energetiku, zmenu klímy a podnikateľské prostredie
Camille Defard, vedúca Centra pre energetiku, Inštitút Jacques Delors
Veronika Oravcová, výskumná pracovníčka, SFPA
Andrzej Sadecki, vedúci oddelenia pre strednú Európu, Centrum východných štúdií (OSW)
Moderátorka
Diana Motúzová – ekonomická analytička, Klub 500
16:15 – 16:30
Ukončenie konferencie a záverečné slová
Tomáš Strážay, SFPA
16:30
Čaša vína
Konferenciu organizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) v spolupráci a s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu, nadácie Friedricha Eberta a Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ďalšími partnermi konferencie sú Rakúsko-francúzske centrum zblíženia v Európe, FSEV Univerzity Komenského a Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku. Usporiadanie konferencie bolo tiež podporené agentúrou APVV v rámci projektu č. APVV-21-0237: Slovensko v európskom diferencovanom zriadení (SKEUDIFGOVRE).
Galéria
