Čo nás stoja dezinformácie? Hlavní aktéri, strategická komunikácia a ekonomické aspekty dezinformácií počas pandémie

Cieľom publikácie je v štyroch kapitolách priblížiť odbornej ale aj laickej verejnosti informácie z výskumov zameraných na dosah nielen pandémie covidu-19, ale aj dezinformačných a konšpiračných naratívov na ekonomiku Slovenska v rokoch 2020 až 2022. Publikácia nepolemizuje o tom, či očkovanie je alebo nie je správne, jej cieľom je na preukázateľnom príklade poukázať na to, aký finančný dopad môžu mať dezinformácie na naše peňaženky.

Pandémia covidu-19 preukázala, že dezinformácie šíriace sa na sociálnych sieťach nielen polarizujú spoločnosť a destabilizujú krajinu, ale spôsobujú aj skutočné straty na životoch, ujmy na zdraví a škody na ekonomike. Odhady naznačujú, že Slovensko by ušetrilo značné náklady, keby zaočkovanosť bola na úrovni požadovanej WHO, a to 70 % populácie. Aj vďaka dezinformáciám Slovensko túto hranicu nedosiahlo. Vyššia miera zaočkovanosti mohla znížiť počet hospitalzácií o viac ako 129 000 pacientov, čo by viedlo k úspore nákladov na hospitalizáciu počas dezinformačných vĺn v rozmedzí 2 404 € až 60 498 € na pacienta. Manipulácie ohľadom protipandemických opatrení a odpor k nim ešte viac prehĺbili hospodárske a sociálne ťažkosti, čím sa predĺžila nevyhnutnosť týchto opatrení a zhoršila sociálna situácia.

Publikácia vznikla v rámci projektu realizovaného Výskumným centrom Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA), s podporou zastúpenia Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. V publikácii boli využité závery výskumov Gerulata Technologies.