Ročenka zahraničnej politiky SR 2014

uplynulom roku sa opäť po chvíli relatívneho pokoja otvorila Pandorina skrinka medzinárodných vzťahov. To, čo sa dialo, deje a bude diať v blízkej budúcnosti u nášho východného suseda, bolo bez akýchkoľvek pochybností udalosťou roka číslo jeden. Nielen v našom regióne. Počas uplynulých 12 mesiacov roku 2014 sme v Európe nemali v politickej debate komplikovanejšiu tému. Všetko ostatné ostalo v tieni bojov na Ukrajine, resp. sme sa na to „ostatné“ dívali cez prizmu situácie na Ukrajine. Pripomenutie si 100. výročia od začiatku prvej svetovej vojny či 70 rokov od vylodenia v Normandii, alebo nášho slovenského povstania v druhej svetovej vojne tak malo trpkú príchuť. Podobne aj oslavy desiatich rokov Slovenska v Európskej únii a NATO mali v ukrajinskom kontexte inú dimenziu.

Konflikt na Ukrajine či anexia Krymu, ale aj pomerne rozpačité reakcie toho, čomu hovoríme trochu vágne medzinárodné spoločenstvo, ukázali, že medzinárodný systém a pravidlá, na ktorom stojí, resp. chce stáť, majú veľmi krehké základy. Pre Slovensko, ktoré je dlhodobým podporovateľom integračných ambícií Ukrajiny (bez ohľadu na to, čo hovorí premiér) a zároveň susedom, je tento vojenský konflikt Ukrajiny s Ruskom ešte osobitejší. Po dlhom čase bola zahraničnopolitická téma intenzívnou a pravidelnou témou vnútropolitickej debaty, zasiahla aj ako jediná takáto téma do predvolebnej kampane pred prezidentskými voľbami, rozdelila nielen vládu a opozíciu pri interpretácii toho, čo sa deje, ale charakterizovala ju kakofónia úradu vlády a ministerstva zahraničných vecí, ktorého práca bola touto situáciou poznačená azda na každom kroku.

Bohužiaľ, až „vďaka“ Ukrajine sme si (nielen v SR, ale aj na medzinárodnej úrovni) uvedomili, že je potrebné reštartovať v desiatom roku nášho členstva v Aliancii a EÚ upadajúcu debatu o bezpečnosti, o budúcnosti spoločnej zahraničnej politiky EÚ a úlohe Únie vo svete, o budúcnosti Východného partnerstva (a rozširovania vo všeobecnosti). Nielen pre vojnu medzi Ukrajinou a Ruskom, ale aj v jej dôsledku sme sa posunuli vpred i v téme energetickej bezpečnosti, keď Slovensko v septembri spustilo reverzný tok plynu na Ukrajinu. Ukrajina bola aj témou nášho predsedníctva vo V4, počas ktorého sme koordinovali humanitárnu pomoc (a sčasti aj rozvojové aktivity) pre Ukrajinu.

Okrem Ukrajiny nám oči pootvorili (pevne v to verím) aj voľby do Európskeho parlamentu. Účasť 13 %, jedna z úplne najnižších v EÚ, len potvrdila to, čomu hovoríme slovenský paradox. Aj to nás čiastočne prebudilo a donútilo (aspoň vo forme vyjadrení plánov a potreby sebareflexie) bilancovať a predefinovať priority. Uvidíme, ako sa s týmito výzvami, ktoré sme v roku 2014 ešte nechali „odležať“, popasuje naša domáca i zahraničná politika v roku 2015.

Rok 2014 bol pre zahraničnú politiku bez akéhokoľvek preháňania veľmi ťažký a úvod roka 2015 naznačil (veľmi priamo a bez pretvárky), že nebude o nič jednoduchší. Napokon, odráža sa to aj v nasledujúcich textoch už 16. ročenky. Bohužiaľ, z rozličných dôvodov nie je možné vyskladať publikáciu, ktorá by rok 2014 zhodnotila komplexnejšie, ale snahou bolo poskytnúť priestor témam, ktoré sme spolu s edičnou radou považovali v uplynulom roku za tie najpodstatnejšie (a nie náhodou takmer všetky reflektovali problémy súvisiace so situáciou na Ukrajine). Cieľom bolo, aby autori udalosti nielen opísali, resp. odprezentovali, ale poskytli aj svoju analýzu, videnie či odporúčania. I preto sa do výberu dostali autori s istou mierou odstupu, t. j. z mimovládneho či akademického prostredia, a mali tak prednosť pred úradníckym vnímaním problému.