.svg)
Donald Trump sa triumfálne vracia do Bieleho domu. Nikto si dnes netrúfa predpovedať, čo presne to bude znamenať pre Európu a svet. Zatiaľ čo v ekonomickej oblasti možno očakávať protekcionistickú americkú politiku, v prípade bezpečnosti a obranných záväzkov je budúcnosť jasná o niečo menej. Zrejme to bude viac transakčnej politiky, teda niečo za niečo.
Analýzy súčasného konfliktu na Strednom východe sa točia okolo vojenských aktivít Hamasu, Hizballáhu a jemenských Hussiov, ale v skutočnosti je to vojna medzi Izraelom a Iránom s prevládajúcimi prvkami asymetrie a dezinformácie. Izraelskí predstavitelia si po roku trvania konfliktu uvedomujú, že pokiaľ nedôjde k neutralizácii škodlivého vplyvu Iránu, nie je možné dosiahnuť trvalý mier a s tým spojený rozvoj regiónu.
Gruzínsko sa po dôležitých parlamentných voľbách opäť vzdialilo od prozápadného smerovania. Volebným víťazom sa stala vládnuca strana Gruzínsky sen so ziskom 54 % hlasov. Opozícia i pozorovatelia hovoria o masívnom ovplyňovaní voličov, či priamo o volebných podvodoch. Moskva už zablahoželala víťazovi a bude sa snažiť ešte viac si Gruzínsko pripútať. Väčšina Gruzíncov (70%) však stále podporuje členstvo v EÚ.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Varovné výsledky krajských volieb a odchod Pirátov z vlády veštia pravdepodobný triumf hnutia ANO v budúcoročných parlamentných voľbách. Andrej Babiš by mohol nájsť koaličných partnerov v euroskeptickom krídle ODS a stať sa novým premiérom. V Prahe by tak vznikla vláda, ktorá by si rozumela s Robertom Ficom, Viktorom Orbánom i Herbertom Kicklom. Takéto dianie by vychýlilo celý stredoeurópsky región a odštiepilo Poľsko.
Mašinéria konšpiračných a propagandistických ruských kanálov sa naplno rozbehla pred nadchádzajúcimi americkými prezidentskými voľbami. Cez účty na sieti Telegram i verejné vyhlásenia vymýšľajú ruskí propagandisti konšpiračné teórie o štátnom prevrate a tieňovej vláde v USA s cieľom zdiskreditovať demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú.
Spoločný vstup do EÚ, ekonomická transformácia i odchod sovietskych vojsk - to všetko sú idey, ktoré stáli pri vzniku V4. Hoci toto zoskupenie Česka, Poľska, Slovenska a Maďarska nikdy nebolo záujmovým blokom hovoriacim jedným hlasom, stále má svoj význam. Prehĺbiť ho by bolo možné aj vďaka intenzívnejšej spolupráci s Ukrajinou, ktorá sa práve dnes stotožňuje so zakladajúcimi myšlienkami V4. V ceste však stoja vnútorné rozpory členov V4.
Staronová šéfka Európskej komisie nepochybne predstavuje element stability v čase narastajúcej podpory populizmu a krajnej pravice v Európe, prehlbujúcej sa spoločenskej polarizácie a pretrvávajúcej vojny za hranicami EÚ. Jej druhý mandát preberie viacero z jej doterajších priorít - najmä pokračovanie v zelenej transformácii, podpora Ukrajiny, ale aj silný sociálny a obranný pilier.
Možnosť „postaviť sa na zadné“ a zablokovať neželané rozhodnutie aj proti vôli všetkých zvyšných členov je stále nedotknuteľnou mantrou niektorých štátov EÚ, vrátane Slovenska. Argumentom býva snaha ochrániť národnú suverenitu a štátne záujmy v kľúčových témach. Najčastejšie ide o zahraničnú a bezpečnostnú politiku, kde sa právo veta za posledných zhruba osem rokov použilo 30-krát. Z toho 18-krát tak urobilo Maďarsko. Je možné to zastaviť?
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Slovenskí voliči vyslali do Európskeho parlamentu 15 čerstvých zástupcov a zároveň dôležitý odkaz - viac ako polovica z nich zrejme zostane mimo akejkoľvek politickej frakcie, pretože sú len ťažko stráviteľní pre štandardné európske strany. Ak sa to potvrdí a osem slovenských europoslancov zostane nezaradených, bude to premárnená príležitosť ovplyvniť smerovanie EÚ.
„Európa je smrteľná a môže zomrieť,“ vyhlásil francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom apríla na parížskej Sorbonne. V rozsiahlom prejave predstavil svoju víziu, ako podporovať progres a prosperitu na európskej pôde, udržať si zelené ambície a ďalej posilňovať obranné kapacity, aby Európa nebola v otázkach bezpečnosti „vazalom USA."
Vstup Slovenska do NATO 29. marca 2004 bol do istej miery úspechom aj spoločného úsilia krajín Vyšehradskej skupiny vrátane Poľska. Išlo o zavŕšenie budovania novej bezpečnostnej architektúry v strednej Európe a elimináciu potenciálne nebezpečnej diery v regióne. Zmena zahranično-politickej orientácie Slovenska vyvoláva obavy, či bude možné bezpečnostnú spoluprácu s Poľskom ďalej prehlbovať.
Kolektívnu obranu Severoatlantickej aliancie posilnili dvaja noví členovia - Švédsko a Fínsko. Prinášajú so sebou významné obranné spôsobilosti - investície do modernizácie, delostrelectva, loďstva, dômyselnej siete podzemných úkrytov, dostatočných strategických zásob, ale aj civilnej pripravenosti. Akým výzvam NATO aktuálne čelí aj vzhľadom na blížiace sa voľby v USA a aké je postavenie Slovenska?
Počas nasledujúcich šestnástich rokov by EÚ mala dodatočne znížiť emisie o zhruba 60 percent. Vyplýva to z návrhu ambicióznych klimatických plánov do roku 2040, ktoré predložil Brusel. Realizácia tohto cieľa je však neistá. Záleží na novej Európskej komisii, ako tieto plány premení na záväzné európskej právo. A taktiež Európsky parlament a členské štáty EÚ najprv musia po voľbách nájsť spoločnú reč v oblasti klímy a životného prostredia a dohodnúť sa na tom, čo schvália, a čo nie. Posilnenie radikálnej pravice a klimatických skeptikov môže tento proces zásadne zmeniť.
Európska komisia vyhodnocuje zmeny, ktoré slovenskí poslanci schválili v trestných kódexoch. Verdikt ústavného súdu o pozastavení účinnosti viacerých ustanovení nateraz zrejme zabrzdí právne konanie v Bruseli a možné sankcie. Naďalej však pretrvávajú otázky v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Šéfka Európskej prokuratúry (EPPO) varuje, že ak sa Slovensko stane slabým článkom v reťazci európskych prokuratúr, ohrozí to fungovanie celej EPPO zóny v EÚ.
Alexej Navaľnyj bol nacionalista, ale to by nemalo zatieniť jeho prodemokratickú prácu a statočnosť pri kritike Putinovho režimu a v boji proti ruskej kleptokracii. Malo by to slúžiť ako pripomienka, že problémy Ruska siahajú hlbšie ako Putinov režim a že demokratickejšie Rusko nemusí byť nevyhnutne menej nacionalistické. Kto bol Alexej Navaľnyj a čo jeho príbeh vypovedá o dnešnom Rusku?
Vojna na Ukrajine ovplyvnila aj dianie na južnom Kaukaze. Keď Moskve v roku 2022 nevyšiel plán bleskového ovládnutia Ukrajiny, ukázali sa limity ruskej armády a Azerbajdžan to ihneď vyhodnotil ako veľkú možnosť na získanie rozhodujúceho vplyvu v regióne. Preto sa odhodlal na 10-mesačnú blokádu Náhorného Karabachu a jeho následné ovládnutie po bleskovom útoku. Riešenie je stále v nedohľadne.
Všetky krajiny V4 majú nízky podiel obnoviteľných zdrojov a spotrebujú viac tuhých palív ako je priemer v Únii. Biomasa predstavuje takmer všetku výrobu tepla z obnoviteľných zdrojov, zatiaľ čo elektrifikácia a iné alternatívy obnoviteľných zdrojov sú hlboko pod priemerom Únie. Čelia preto mnohým spoločným energetickým výzvam.
Vzájomná nevraživosť medzi Arménmi a Azerbajdžancami má viac ako storočné korene a začala nadobúdať politický rozmer po rozpade cárskeho Ruska. Obe bojujúce strany dlhodobo nevedia zladiť právo na sebaurčenie Arménov z Náhorného Karabachu so zásadou územnej celistvosti štátu, ktorej sa dožaduje Azerbajdžan. V regióne tak neustále tlie zamrznutý konflikt.
Klimatická konferencia OSN v Dubaji znamená signál začiatku konca fosílnych palív v celosvetovom meradle. Hoci jej opatrné závery sú sklamaním pre malé ostrovné štáty najviac ohrozené klimatickou zmenou, privítať možno vyhlásenie o o potrebe trojnásobného zvýšenia kapacít budovania obnoviteľných zdrojov energie. Bez razantného odklonu od fosílnych palív to však pomôže len málo.
Obnoviteľné zdroje nie je možné budovať živelne ani izolovane. Je nevyhnutné investovať do rozvoja prenosových sústav a vytvoriť spoľahlivé interkonektory medzi krajinami. Kľúčovou sa stane digitalizácia a zapojenie umelej inteligencie, ktorá bude na základe predpovede počasia a spotreby riadiť možnosti výroby. Modernú energetiku čaká revolúcia, ktorá z čistých konzumentov urobí výrobcov.
Od napadnutia Ukrajiny Rusko vedie otvorenú energetickú vojnu proti Európskej únii. Vo svojej skrytej forme sa však začala už v roku 2021, keď Rusi prestali dodávať plyn na spotový trh s cieľom zdvíhať cenu plynu v Európe. Štáty EÚ sa nenechali vydierať a vypracovali stratégiu, ako sa zbaviť energetickej závislosti na Rusku.
V regióne strednej Európy je významný potenciál miestnych energetických komunít, ktoré môžu byť hnacou silou prechodu na čistú energiu. Pre ich využitie však musia národné vlády vyriešiť mnohé regulačné a legislatívne prekážky. Prekonať treba aj nedôveru.
Izraelskí bezpečnostní experti už dlhodobo poukazovali na riziko neriešenia komplikovaných vzťahov s Palestíncami. Snaha pravicovej izraelskej vlády nechať problém „vyhniť“ a osudové podcenenie súpera viedli k nebývalému masakru, ktorý spáchali palestínski teroristi na izraelskom území a následnej krvavej odplate Izraela. Ako vyzerá komplexný pohľad na situáciu?
Na štvrtú Ficovu vládu čakajú nové poriadky v strednej Európe. Ak bude jej politika rovnako radikálna ako slová jej čelných predstaviteľov, stane sa z nej toxický partner na medzinárodnej scéne. Ficov úspech však inšpiruje české hnutie ANO Andreja Babiša, ktorý tiež nadbieha voličom radikálnej pravice. Spojenie s Viktorom Orbánom bude skôr izoláciou dvoch radikálov.
Ursula von der Leyen vo svojom prejave o stave únie (SOTEU) zaujala najmä avizovaným antisubvenčným vyšetrovaním dovozu čínskych elektromobilov. Zároveň zdôraznila nutnosť ďalšieho rozširovania a posilňovania únie vo viacerých oblastiach – v jej geopolitickom postavení, strategickej nezávislosti, či konkurencieschopnosti.
Tím Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vypracoval analýzu troch rôznych scenárov zahranično-politického smerovania Slovenska po voľbách v septembri 2023. Predpokladajú buď pokračovanie v nastavenom kurze, alebo úplnú zmenu zahraničnej politiky, či hybridný variant. Naplnenie konkrétneho scenára záleží od zloženia budúcej vlády.
Všetky krajiny V4 spolu s Rakúskom čelia rizikovým faktorom, ktoré by mohli viesť k spochybneniu ich zahraničnopolitickej orientácie a pôsobiť destabilizujúco tak v EÚ ako aj v NATO. Či už je to tlak domácich populistov, alebo ruské mámenie, všetky tieto krajiny môžu po voľbách skĺznuť k nebezpečným geopolitickým experimentom.
Rusko si napriek očividnej agresii na Ukrajine stále udržiava sympatie nemalej časti krajín globálneho Juhu. Západ sa zatiaľ neúspešne snaží rozšíriť tábor krajín, ktoré sa v OSN postavia proti Moskve. Práve hlasovania o rezolúciách VZ OSN jasne ukazujú globálne vnímanie vojny na Ukrajine. Do hry vstupuje množstvo pragmatických dôvodov, ako závislosť na ruských zbraniach a lacnej rope.
Ešte v roku 2003 bolo uhlie na Slovensku považované v oficiálnych dokumentoch za základnú surovinu ekonomiky. Hoci existuje množstvo ekologických i finančných argumentov v neprospech tejto suroviny, rozhodnutie ukončiť ťažbu prišlo aj po žalobe od Európskej komisie za zakázanú štátnu pomoc.
Putinovo Rusko flagrantne porušuje zásady OSN a v systéme medzinárodného práva si vyberá len to, čo mu aktuálne vyhovuje. Príkladom je fakt, že Moskva označila za zastarané a nadbytočné aj ľudskoprávne mechanizmy OBSE vrátane Moskovského protokolu. Relativizuje tak celý systém noriem medzinárodného práva.
Hoci ide o špičkovú technológiu, bezpilotné lietadlá útočia podobne ako pred stovkami rokov mongolské hordy - dokážu obkľúčiť a zmiasť nepriateľa, sú schopné navzájom efektívne komunikovať a dokonca aj obetovať niekoho z vlastných radov. Ich využitie však má svoje riziká.
Slovensko je v informačnej búrke a zahraničná politika je jej epicentrom - uviedla prezidentka Zuzana Čaputová počas Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky. Podľa premiéra Eduarda Hegera je kľúčové prestať rojčiť o pozícii mosta medzi Východom a Západom, pretože Putin nehľadá most, ale korisť. Kam Slovensko smeruje a kde začalo udávať tón?
Ruská vojenská agresia znamenala nielen plnoformátovú konvenčnú vojnu, ale zároveň najväčšiu humanitárnu katastrofu a utečeneckú krízu v Európe od druhej svetovej vojny. Aká bola reakcia slovenskej občianskej spoločnosti a jej pôsobenie na Ukrajine a ako ďalej rozvíjať systém humanitárnej pomoci?
Ženy boli aktívne zapojené do politiky už v ére Rakúsko-Uhorska, hoci len neformálne. Veľký posun priniesla prvá Československá republika, v ktorej ženy získali volebné právo v roku 1920. Komunisti neskôr stanovili dokonca kvóty na zastúpenie žien vo verejnom sektore, ale boj o ich plnú akceptáciu v politickej i verejnej sfére trvá do dnes.
Otázka zavedenia kvót na zastúpenie žien je rovnako aktuálna v diplomacii ako aj v iných profesiách, kde majú muži prevahu. Čo by sa však stalo, ak by sa pohľad na situáciu zmenil z nedostatočného zastúpenia žien na nadmerné zastúpenie mužov? Úplne iný pohľad na problém prináša nové riešenia.
Európska komisia napriek krízovým obdobiam poznačených pandémiou a ruskou agresiou nepoľavila zo svojich klimatických ambícií. Plány obnovy ako aj plán REPowerEU počas vojny na Ukrajine ukazujú, že EÚ skutočne chce byť lídrom v dosiahnutí uhlíkovej neutrality.
Moskva sa rozhodla pozastaviť svoju účasť na zmluve New START, čím sa vážne narušil posledný pilier kontroly jadrových zbraní medzi USA a Ruskom. Putin urobil toto rozhodnutie aj s cieľom vytvorenia politickej páky, ktorou by chcel dotlačiť Západ k ústupkom. Čo sa však zmení v praxi a aké to môže mať následky?
Slováci, Česi, Maďari a Poliaci sú obzvlášť ľahkým terčom hoaxov a dezinformácií. Situácia v jednotlivých krajinách sa líši a najlepšie sú na tom Česi. V ostatných troch krajinách však chýba výraznejšia politická vôľa bojovať proti zavádzajúcim naratívom a politici dezinformácie sami často vytvárajú a šíria. Aké je riešenie?
Vladimír Putin opakovane zdôvodňoval napadnutie Ukrajiny tým, že Rusko koná v sebaobrane. Jeho slová však nemajú žiadnu oporu v medzinárodnom práve, ako vysvetľuje expertka Katarína Šmigová. Približuje tiež, prečo Rusko odmieta pri Ukrajine slovo „vojna.“
Európske plynové zásobníky sú historicky plné, ale v budúcom roku môže EÚ chýbať približne 30 mld. kubických metrov plynu. Problém môže vyvolať najmä zvýšený čínsky dopyt po tejto surovine vyvolaný uvoľnením protipandemických opatrení a hospodárskym oživením. Kľúčovými sa preto v EÚ stanú solidarita a šetrenie.
Odhodlanie budovať bezemisnú ekonomiku a znižovať využívanie fosílnych palív prišlo dávno pred začiatkom vojny na Ukrajine. EÚ sa minimálne od roku 2007 snaží reformovať svoju energetiku s cieľom zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov.
Vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov energie môže predstavovať významný krok v budovaní bezuhlíkovej ekonomiky. Jeho využitie je možné v priemysle i doprave, kde nahrádza fosílne palivá. Výroba vodíka čistým bezemisným spôsobom je však stále veľkou výzvou. Aké možnosti má v tomto smere Slovensko?
Zásadná reforma európskeho hospodárstva a energetiky stojí na odklone od fosílnych palív a nástupe obnoviteľných zdrojov. To si však vyžiada oveľa vyššiu spotrebu elektriny a nutnosť výrazne navýšiť kapacity prenosovej sústavy. Inteligentné siete môžu v tomto procese pomôcť.
Zelená a digitálna tranzícia predstavujú novú éru budovania väčšej odolnosti a nezávislosti štátov, firiem, inštitúcií i jednotlivcov. Každý môže uchopiť túto výzvu podľa vlastných možností a prispeť tak k celkovej transformácii spoločnosti smerom k väčšej udržateľnosti. Príkladom môže byť aj prax Prezidentského paláca v Bratislave.
Stredoeurópska energetická konferencia priniesla debaty popredných expertov na témy zelenej tranzície a energetickej bezpečnosti v čase vojny na Ukrajine. Na každý dolár investovaný do fosílnych palív dnes pripadá dolár a päťdesiat centov na čisté energie. Stále to však nestačí.
Počas summitu OSN o klíme COP27 v egyptskom Sharm el-Sheiku sa rozvinuté krajiny sveta zaviazali vytvoriť nový fond, z ktorého budú kompenzovať chudobným štátom straty spôsobené otepľovaním planéty. Klimatická kríza sa stáva súčasťou ľudských práv.
Dovoz akýchkoľvek fosílnych palív do EÚ nie je udržateľnou energetickou stratégiou. Trvalým riešením z hľadiska bezpečnosti i ochrany klímy je intenzívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a vývoj domácich zelených technológií. Aktuálne sú však ceny plynu a elektriny top prioritou, ktorú Brusel musí riešiť a zohľadňovať komplexné záujmy členských štátov.
Maďarská vláda kradne a rezignovala na štandardnú demokraciu, pričom inštitúcie EÚ sa už na to odmietajú len prizerať - uvádza vo svojej analýze docent Vratislav Havlík z Masarykovej univerzity. Vysvetľuje, že Orbán rozbehol hru, ktorú nemôže vyhrať a opäť sa uchýli k svojmu nekonečnému pragmatizmu.
Európska komisia avizuje veľkú reformu energetického trhu a zastropovanie ziskov neplynových energetických spoločností. Uviedla to predsedníčka EK Ursula Von der Leyen v prejave o stave EÚ. Niektoré dôležité body však prekvapivo nezmienila.
Severoatlantická aliancia sa počas summitu v Madride adaptovala na novú bezpečnostnú situáciu vo svete prijatím aktualizovanej strategickej koncepcie. Posilňuje svoju odolnosť voči hybridným útokom, ktoré môžu aktivovať článok 5 a zriaďuje aj miliardový Inovačný fond.
Emmanuel Macron stratil väčšinu v parlamente. Na presadenie svojich návrhov bude musieť venovať veľa úsilia na vyjednávanie s posilnenou opozíciou. To ho môže oberať o energiu potrebnú na leadership v rámci EÚ.
Vyššia kyberbezpečnosť, vedenie vojny v arktických podmienkach i sofistikované obranné spôsobilosti - to všetko môže priniesť vstup Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie, o ktorý obe krajiny požiadali. V ceste im stojí len Turecko.
Volebným víťazstvom sa voľby pre Emmanuela Macrona neskončili. V krajine významne narástla popularita krajnej pravice a formuje sa dravá ľavicová koalícia. Až júnové parlamentné voľby odpovedia, kam sa bude Francúzsko najbližších päť rokov uberať.
Jasne na základe konkrétnych čísiel ilustruje energetický analytik Michal Sura riešenia náhrady ruského plynu. Slovensko síce dokázalo znížiť závislosť na dovoze ruského plynu od roku 2020, ale stále patrí medzi najviac plynofikované krajiny v EÚ a nutne musí dekarbonizovať svoju energetiku.
Vojna na Ukrajine zásadne zmenila medzinárodnú politiku a dnes sú šance na uzavretie Iránskej jadrovej dohody väčšie ako začiatkom tohto roka. Rokovania sú náročné, ale dnes je hlavný vyjednávač EÚ v Teheráne, aby vyjednal posledné úskalia brániace dosiahnutiu dohody.
Rusko sa v dôsledku vyčerpania z vojny a drastických sankcií môže stať oveľa závislejšie na Číne, ako sa pôvodne predpokladalo. Peking sa správa čisto pragmaticky a je pravdepodobné, že nebude schopný ani ochotný Moskve pomôcť tak, ako si predstavovala.
Vojna na Ukrajine a sankcie uvalené na Rusko budú mať obrovské následky na svetové hospodárstvo. Hrozí hlad, výpadky produkcie, ešte vyššia inflácia i ohrozenie rozvoja elektromobility. To všetko môže vyvolať nepokoje v mnohých krajinách a spustiť migračnú krízu.
Západ uvalil na Rusko nevídané sankcie a celý svet čaká, či zaberú. Ale skúsenosti z histórie nám ukazujú, že rovnako ako obsah sankčných balíkov je dôležitá aj ich strategická komunikácia a postupné nabaľovanie. To zatiaľ v snahe zatlačiť na Rusko chýba.
Putin stavil všetko na jednu kartu - osud seba i svojej krajiny. Je chorobne posadnutý ruskou a ukrajinskou históriou a vojnu s Ukrajinou berie veľmi emocionálne. V hre je teraz zrútenie ruskej ekonomiky, partizánska vojna, aj palácový prevrat.
Rusko začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Moskva do bojov nasadila konvenčné balistické a riadené rakety, v teréne sú tanky i výsadkári. Západ by mal na potrestanie ruskej agresie a ochranu Ukrajiny urobiť oveľa viac. Mohlo by Rusko reagovať použitím jadrových zbraní?
Prípadnú ruskú agresivitu voči Ukrajine by mohla veľmi efektívne odvrátiť reálna hrozba naozaj bolestivých ekonomických sankcií. Azda najsilnejšou z nich je odstrihnutie Ruska od finančnej transakčnej siete SWIFT. Následky by boli devastačné.
Krvavé nepokoje v uliciach Kazachstanu utíchli, ale kríza nie je zažehnaná a krajinu čakajú ťažké časy. Začiatkom januára vyhnali ľudí do ulíc sociálne dôvody, ale neskôr sa pridala aj politická nespokojnosť. Aké je pozadie konfliktu a ďalšie scenáre vývoja?
Slovensko opäť debatuje o svojej zahranično-politickej orientácii, čím sa myšlienkovo vracia späť do 90-tych rokov. Odklon od Západu však v dejinách strednej Európy bránil napĺňaniu emancipačných snáh národov a štátov.
Niektorí odporcovia obrannej zmluvy s USA sa proti nej snažia bojovať aj šírením poplašných správ, že Američania by mohli následne priviezť na Slovensko jadrové zbrane. Túto predstavu je možné pomerne jednoducho vyvrátiť faktickými argumentmi.
Pravidelná hodnotiaca správa OECD poukazuje na slabé miesta dvoch zásadných reforiem slovenskej vlády. Organizácia spochybnila časť dôchodkovej reformy a odporúča aj inú koncepciu daňovej reformy Igora Matoviča.
Ak sa má Slovensko vrátiť na dráhu rastu a prosperity, musí zvýšiť mieru zaočkovania a zamerať sa na štrukturálne reformy súvisiace so starnutím obyvateľstva. Tvrdí to generálny tajomník OECD Mathias Cormann.
Mestská infraštruktúra je mimoriadne zraniteľná voči klimatickým zmenám. Následky budú výrazné už v roku 2050. Moderné adaptačné trendy sa sústreďujú najmä do oblasti energetických a dopravných riešení.
Miliardy eur z Plánu obnovy narážajú na tvrdú kritiku - prichádzajú neskoro, zvyšujú rekordnú infláciu a rozbíjajú pravidlá eurozóny. Návrat do normálu k udržateľným verejným financiám je v nedohľadne.
Železničný sektor má potenciál stať sa jedným z pilierov udržateľnej dopravy. Rozvoj železníc pomáha zmierňovať klimatické zmeny, najmä ak využíva ako zdroj energie fotovoltaiku.
Nemali by sme dovoliť Maďarsku, aby si prisvojilo V4. Ak správne chápeme toto regionálne zoskupenie, môže mať veľký význam. Slovensko bude na budúci rok predsedať V4 i Slavkovskému formátu S3. Ako je možné využiť slovenské predsedníctvo?
Globálnemu energetickému obchodu už v budúcnosti nebude dominovať ropa a plyn. Hlavnou komoditou sa stane vodík a nerastné suroviny potrebné pri výrobe batérií a obnoviteľných zdrojov energie. Aj o tom bol 15. ročník Stredoeurópskej energetickej konferencie.
Riziko nukleárneho konfliktu bolo za posledné roky vyššie ako počas studenej vojny. Znížiť ho má zmluva o kontrole jadrových zbraní New START, ktorá zaväzuje USA a Rusko nezvyšovať svoj jadrový arzenál nad provízie povolené v zmluve.
Dekarbonizácia je stále veľmi drahý proces, ale je to jediná cesta, po ktorej môže Európa udržateľne kráčať ďalej. Prechod na bezuhlíkovú ekonomiku prináša aj atraktívnu príležitosť stať sa technologickým premiantom.
Plyn a elektrina sú čoraz drahšie. Príčinu treba hľadať v kombinácii faktorov, ktoré len čiastočne súvisia s plánmi na zelenú transformáciu. Proces prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku bude mimoriadne náročný a dá sa porovnať s ekonomickou transformáciou postkomunistických krajín po páde želenej opony.
Hlavnou otázkou zostáva, či Taliban dodrží svoj sľub nedovoliť zahraničným teroristom operovať v krajine a či sa Afganistan opäť stane inkubátorom terorizmu.
Tak dlho očakávané prezidentské a parlamentné voľby v Palestíne, ktoré sa mali uskutočniť po 15 rokoch, boli na konci apríla opäť odložené. Ich realizácia sa však spochybňovala už od ich vyhlásenia v januári 2021. Pre časť palestínskej spoločnosti predstavovala možnosť hodiť hlas do urny nádej na zmenu k lepšiemu a prílev mladej generácie politikov, pre iných symbolizovala oficiálne potvrdenie náklonnosti k Hamasu. Tretia skupina účasť na voľbách hlasne odmietla.
Spletité obchodné vzťahy globalizovaného sveta sú častokrát spájané s výhodou, urýchlenia a zefektívnenia výroby tovarov a služieb ponúkaných občanom krajín celého sveta. Prepojenosť však zo sebou prináša aj riziká. Problém, ktorý vznikol tisíce kilometrov ďaleko, má dnes vplyv na ceny, obchod a dostupnosť tovarov aj u nás doma. Spor Európskej únie s druhým najväčším obchodným partnerom, preto môže ovplyvniť ako európsku tak aj slovenskú ekonomiku.
Od nástupu do úradu sa Joe Biden značne dištancoval od politík svojho predchodcu Donalda Trumpa. Inak to nebolo ani v rámci environmentálnej politiky. Už prvý týždeň vo funkcii podnikol razantné kroky. Ohlásil návrat k parížskej klimatickej dohode a podpísal niekoľko prezidentských nariadení o klíme. Naznačil tým, že jeho environmentálna politika sa bude v nasledujúcich štyroch rokoch prikláňať k multilateralizmu. Avšak je tento predpoklad správny?
