.svg)
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
Peniaze vyčlenené v Pláne obnovy na materské školy sa možno použijú na obnovu reedukačných centier, hovorí štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre Plán obnovy Alena Sabelová. V rozhovore tiež vysvetľuje, ako chce vláda čeliť výhradám Európskej komisie, pre ktoré zatiaľ Brusel pozastavil hodnotenie štvrtej žiadosti o platbu.
„V roku 2035 si už nikto ani nespomenie na spor medzi spaľovákmi a elektromobilmi a budeme sa zabávať na tom, ako to dnes prežívame,“ hovorí v rozhovore Martin Jančo, zakladateľ spoločnosti M2M Solutions a člen Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Čo dnes treba urobiť, aby sa rozbehol predaj elektromobilov aj na Slovensku?
Nová vláda Roberta Fica chce budovať novú suverénnu zahraničnú politiku. Podľa dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského Slovensko vždy vedelo povedať aj nesúhlasné stanovisko pri rokovaní s európskymi partnermi, čo dokazuje viacero konkrétnych príkladov. Vieme sa však ako spoločnosť zhodnúť na tom, čo by mali byť národno-štátne záujmy, ktoré má zahraničná politika sledovať?
Trend v Európe a vo svete je jednoznačný - skracovanie pracovného týždňa. Zamestnanci odpracujú menej času pri zachovaní rovnakej mzdy a produktivity. Novinka vyvoláva aj negatívne očakávania, ale podľa šéfky KOZ Moniky Uhlerovej sú to tie isté obavy, ktoré ľudia prežívali v roku 1968 pri predlžovaní víkendu na dva dni.
Trúsia sa na pracovných poradách sexistické vtipy? Pracujú v úzkom vedení spoločnosti takmer výlučne muži? Dostávajú ženy neprimerane nižšie odmeny ako muži? To všetko skúma rodový audit organizácie, ktorý je bežnou praxou v súkromnej i verejnej sfére v mnohých krajinách EÚ. Slovensko je stále výnimkou, hoci na ministerstve práce a sociálnych vecí sa už pripravovala metodológia výkonu rodových auditov. Prečo je to problém?
Umelá inteligencia môže ohrozovať demokraciu a slobodné voľby. Voliči sa totiž často rozhodujú predovšetkým na základe emócií a práve na tie sa zameriavajú algoritmy sociálnych sietí. „Ak niekto dokáže manipulovať vaše emócie, tak to už nie je slobodná voľba,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Približuje, ako legislatíva môže regulovať umelú inteligenciu.
Predstava strany Právo a spravodlivosť o suverénnej politike voči Bruselu v Poľsku neuspela. Voliči si zvolili proeurópsku alternatívu Donalda Tuska. Politológ Juraj Marušiak vysvetľuje, že očakávať liberálnu revolúciu v Poľsku by teraz bolo naivné a strategické ciele bývalej vlády PiS v zahraničnej politike sú v podstate rovnaké ako pri Občianskej platforme.
Zo Slovenska sa po voľbách môže stať hráč s nepredvídateľnými ťahmi. Neznamená to úplnú zmenu kurzu v zahraničnej politike, ale skôr pozíciu ambivalentného partnera s často dvojtvárnymi pozíciami. Uvádza to v rozhovore riaditeľ SFPA Tomáš Strážay, ktorý komentuje analýzu povolebných scenárov na Slovensku.
Škody na prírode spôsobené vojnou na Ukrajine sa odhadujú na 50 miliárd dolárov. Ruskí okupanti ničia chránené územia, pália lesy a likvidujú chránené druhy zvierat. Zničenie Kachovskej priehrady a následné záplavy bol len vrchol rozsiahlej ekocídy, ktorá prebieha na Ukrajine. Následky sa prelievajú aj na územie EÚ.
Cezhraničná spolupráca slovensko-ukrajinských regiónov má potenciál rozvíjať nielen cestovný ruch, ale aj zdravotné a sociálne služby, podnikanie, či vzdelávanie. Európske programy ponúkaju na tento účel nemalé finančné zdroje. Musí sa však nájsť chuť a vôľa konať.
Na Slovensko prišlo od minulého roka 128 zahraničných policajtov v rámci európskej agentúry Frontex, aby pomohli pri zvládaní náporu utečencov z Ukrajiny. Riaditeľ hraničnej polície Robert Gucký približuje, akú techniku priniesli a ako fungovali v neľahkom horskom teréne.
Bzučiace stroje schopné autonómneho letu spôsobili veľké zmeny vo fungovaní pašeráckeho biznisu na slovensko - ukrajinskej hranici. Ako pohraničníci dokážu odchytávať drony prevážajúce cigarety a prečo ešte stále nie je možné, aby drony nahradili kuriérov s pizzou? Odpovedajú vedci z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Radikálne euroskeptické a populistické strany masovo oslovujú voličov v mnohých európskych krajinách a uspieť môžu aj na Slovensku. Postupne sa tak stávajú akceptovanými partnermi štandardných politických strán a vstupujú do vlád. Analytik Radovan Geist vysvetľuje, čo stojí za týmto fenoménom a ako môže z dlhodobého hľadiska ovplyvniť fungovanie Európskej únie.
Vojenská pomoc Ukrajine, ruská vojenská agresia, energetická kríza, problémy s Maďarskom a boj s dezinformáciami - to všetko sú témy, ktoré v uplynulom roku dominovali slovenskej zahraničnej politike. Ich analýzu prináša Ročenka zahraničnej politiky, ktorú vydáva SFPA. Obsah komentujú jej vybraní autori v diskusii.
Slovensku po voľbách hrozí demokratická kontrarevolúcia a priklonenie sa k vojnovému agresorovi Rusku - hovorí minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. V rozhovore vysvetľuje, prečo by EÚ so Slovenskom nemala toľko trpezlivosti ako má dnes s Orbánovým Maďarskom a kde ležia korene slovenského antiamerikanizmu.
Európska únia odložila schválenie definitívnej stopky na predaj áut so spaľovacím motorom. Dôvodom sú výhrady niektorých krajín vrátane Nemecka, ktoré požaduje výnimku na e-palivá. Je to racionálne a čo bude znamenať prechod na elektromobilitu pre slovenskú ekonomiku?
Koniec vojny na Ukrajine je v nedohľadne, hovorí analytik SFPA Alexander Duleba. Vysvetľuje, prečo Ukrajinci potrebujú ťažké zbrane, v čom sú ich silné stránky na bojisku a ako dopadla mierová ponuka, ktorú Kyjev už raz Moskve ponúkol. Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja konfliktu?
Uplynulý rok bol pre európske dianie zásadný. Naštartovali sa procesy v zahraničnej politike i energetike, ktoré poznačia vývoj na dlhú dobu dopredu. Experti SFPA hodnotia, čím bude EÚ žiť v tomto roku, ako môžu dopadnúť voľby v Poľsku i dianie v Maďarsku a vojnu na Ukrajine.
Európska komisia schválila Slovensku nový operačný program eurofondov vo výške 13 miliárd eur. Prioritou má byť podpora zaostávajúcich regiónov. Podľa Antona Marcinčina Slovensko nedokáže tieto peniaze zmysluplne vyčerpať. Problémov je viac, ale predovšetkým chýba systém a decentralizácia.
„Dvojtvárnosť Číny a postavenie Egypta sú dva dôvody, ktoré viedli k neuspokojivému výsledku summitu COP 27,“ hovorí v rozhovore štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča. Štáty sa však dohodli na vzniku nového Fondu solidarity bohatých s chudobnými. Prečo sa nepodarilo dosiahnuť viac?
Do Európy sa opäť valí migračná vlna. Počty utečencov narástli na balkánskej trase o 170 % a títo migranti prechádzajú aj cez Slovensko. Riaditeľ migračného úradu Ján Orlovský vysvetľuje, prečo je uzatváranie hraníc vo vnútri Schengenu skôr divadlo pre verejnosť ako efektívne riešenie.
Neexistuje žiadne rozhodnutie európskeho súdu, ktoré by prikazovalo štátu uzákoniť manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Brusel však môže riešiť túto tému v okamihu, keď dochádza k zjavnej diskriminácii queer ľudí, čo dokazuje aj prípad Maďarska. Priekopníkom v ochrane práv LGBTI+ osôb je Európsky parlament.
„Chýba nám európska solidarita a spoločný nákup plynu,“ hovorí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Členské štáty sa podľa neho v energetickej kríze starajú primárne každý sám o seba a slovenské návrhy nemajú veľkú podporu. Aké sú možnosti riešenia?
Prešovský a Košický kraj by mohli zažiť podobný rozkvet, ako sa to podarilo rakúskemu Burgenlandu vďaka spolupráci so slovenským pohraničím. Kľúčom je rozvoj úzkych vzťahov s ukrajinskými regiónmi, čo sa dá už dnes. K dispozícii sú aj veľké peniaze. Prečo to nefunguje?
Letiská obmedzujú prevádzku, verejní dopravcovia rušia spoje, nemocnice zatvárajú oddelenia a reštaurácie krachujú. Na Slovensku i v celej EÚ chýba pracovná sila. Kam sa strácajú kvalifikovaní zamestnanci a ako ich pritiahnuť späť? Odpovedá ekonóm Martin Kahanec z inštitútu CELSI.
Na slovensko-ukrajinskej hranici colníci opakovane riešia Ukrajincov, ktorí na Slovensko privážajú veľkú hotovosť. Objavili sa aj prípady, keď išlo o milióny eur v kufri. Advokát Andrej Leontiev vysvetľuje, kedy sú to špinavé peniaze a kedy životná nevyhnutnosť.
EÚ prijíma aktuálne niekoľko dôležitých smerníc, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti. Ide o kvóty na ženy, platové rozdiely i domáce násilie. Oľga Pietruchová vysvetľuje, čo to prinesie do praxe a aká je slovenská pozícia.
Slovensko preberá od júla predsedníctvo vo Vyšehrádskej skupine a tiež v rámci Slavkovského formátu. Tomáš Strážay vysvetľuje, prečo bude spolupráca V4 najmä praktická a ako by jej potenciál zmenilo členstvo Ukrajiny v EÚ.
Európska únia vyčlenila na humanitárnu pomoc pre Ukrajinu od začiatku roka 243 miliónov eur. Michael Köhler, generálny riaditeľ DG ECHO uisťuje, že zdrojov bude oveľa viac. V rozhovore približuje, ako chce spolupracovať s mimovládnym sektorom a aké zmeny čakajú európsku humanitárnu pomoc vo svete.
Mimovládky poskytujúce rozvojovú a humanitárnu pomoc hľadajú cesty, ako získať viac zdrojov a lepšie výsledky. Príležitosťou na zdieľanie skúseností bolo podujatie Ambrela Development Forum, na ktorom sa zúčastnila aj riaditeľka konfederácie CONCORD Europe Tanya Cox.
Nemecko chce do roku 2030 vyrábať 80 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Cieľom je zbaviť sa závislosti na ruskom plyne, splniť klimatické ciele i chopiť sa ekonomickej príležitosti. Aká je európska perspektíva vysvetľuje Martin Hojsík.
Nikdy v novodobej histórii Slovenska sa neobracala na slovensko-ukrajinskú hranicu taká veľká pozornosť ako od 24. februára 2022, keď sa začala vojna na Ukrajine a na Slovensko začali prúdiť tísíce utečencov. Aké špecifické problémy rieši štát na tejto hranici a ako vyzerá spolupráca s Ukrajincami?
Fidész v Maďarsku presvedčivo obhájil štvrté volebné víťazstvo za sebou, ale Viktor Orbán bude musieť niektoré veci zmeniť. Inak zostane vo V4 i EÚ izolovaný, čo nie je v jeho záujme. Podrobnosti vysvetľuje riaditeľ SFPA Tomáš Strážay.
Ako vojna na Ukrajine ovplyvnila zahranično-politické ukotvenie Slovenska? Aké sú šance na vstup Gruzínska a Moldavska do EÚ a aké sú vyhliadky vývoja po maďarských voľbách? Sledujte debatu autorov Ročenky zahraničnej politiky SR.
Poliaci už dokončili plynovod po slovenské hranice, ale Slovensko stále nemá potrebné pripojenie - hovorí energetický expert SFPA Karel Hirman. Vláde vyčíta, že sa dostatočne nepripravuje na zavretie ruského plynového kohútika, čo môže kedykoľvek urobiť aj Putin.
Vojna na Ukrajine zmenila všetko a svet medzinárodnej politiky už viac nebude taký, ako býval. Každý už prekročil červené čiary a preto je dnes možné čokoľvek. Posledným neporušeným tabu je použitie jadrových zbraní, ale ani táto fatálna možnosť sa nedá vylúčiť.
„Ak tu niekto bol ochotný položiť život za svoju európsku budúcnosť, boli to Ukrajinci,“ hovorí v rozhovore europoslanec Vladimír Bilčík. Preto zdôrazňuje, že Západ musí rokovať s Vladimírom Putinom s jasne stanovenými červenými čiarami a neustupovať absurdným ruským požiadavkám voči NATO.
Pravdepodobnosť otvorenej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou je veľmi vysoká, ale nemusí to tak byť. Na stole sú rôzne scenáre a prípadný ostrý vojenský konflikt by sa mohol preliať aj do zvyšku Európy. Podrobnosti vysvetľoval v rozhovore Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Nemecký regulátor pozastavil certifikáciu plynovodu Nord Stream 2. Expert SFPA Karel Hirman vo videorozhovore vysvetľuje, ako to ovplyvní trh s plynom a za akých podmienok by ruský projekt mohol dostať zelenú.
Poľský ústavný súd odmietol uznať nadradenosť európskeho práva nad poľskou ústavou. Europoslanec za Progresívne Slovensko Michal Šimečka v rozhovore vysvetľuje, prečo je to len zástupný problém a ako by EÚ mohla pomôcť riešiť migračnú krízu na poľsko-bieloruských hraniciach.
Európska legislatíva prijíma zásadné opatrenia, ktoré reagujú na zmenenú sociálnu situáciu pracujúcich ľudí v čase pandémie koronavírusu a rastu cien energií. Čo sa zmení?
V Prahe sa formuje nová vládna koalícia, ktorá sľubuje zmenu politického štýlu. Vláda zložená z piatich strán však môže čeliť názorovým rozporom.
“Dajme Nemcom čas. Rokovania o novej vláde nie sú ľahké a v minulosti sa už stalo, že výsledkom boli aj prekvapenia,” hovorí v rozhovore pre Zahraničnú politiku Tomáš Kozák z Ministerstva zahraničných vecí SR. Zatiaľ je jasné len to, že v Nemecku sa skončila veľká éra, ktorá ovplyvnila aj Európu a celý svet. Čo ju nahradí a ako to ovplyvní Slovensko?
Riaditeľ Migračného úradu MV SR Ján Orlovský vysvetľuje, ako sa Európska únia snaží zabrániť ďalšej utečeneckej vlne, ktorú uvoľní dianie v Afganistane. Slovensko z tejto krajiny evakuovalo 64 ľudí, z ktorých väčšinu tvoria ženy a deti. Hlásia sa však ďalšie stovky záujemcov. Aký bude ich ďalší osud?
V roku 2020 sa po negociáciách v Bruseli dohodlo 27 krajín Európskej únie na kritériách Plánu obnovy, ktorý mala každý krajina vypracovať a odoslať do Bruselu do konca apríla. O tom, o aký dokument sa jedná, aké sú podmienky financovania a ako prebiehala tvorba slovenského Plánu obnovy diskutoval Patrik Kováč s generálnou riaditeľkou sekcie Plánu obnovy Ministerstva financií SR Líviou Vašákovou.
Vyšehradská štvorka oslávila vo februári jubilejných 30 rokov, počas ktorých zaznamenali Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko viacero spoločných úspechov, ale aj zakopnutí. Aký má pre nás význam V4 dnes? Mali by sme Vyšehradu vypísať úmrtný list alebo naopak posilniť jeho fungovanie? Diskutovali sme s riaditeľom SFPA Tomášom Strážayom.
