Mestá sú zdrojom lokálneho otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou. Viac ako 80% európskej populácie bude podľa predpokladov v roku 2050 žiť v narastajúcich mestách. Je preto nevyhnutné, aby existujúca aj budúca mestská infraštruktúra reagovala na zraniteľnosť voči vplyvom klimatických zmien. Lebo tak ako sú nateraz mestá zdrojom emisií, môžu byť aj zdrojom inovácií a pokroku.

Téme klimatickej adaptácie miest sa venovala aj Stredoeurópska energetická konferencia  CEEC, ktorú finančne podporila aj Nadácia MH SR.

Je pravdepodobné, že až 77 % miest zažije veľkú zmenu v ich celoročných klimatických režimoch už v roku 2050. To zahŕňa viac extrémnych zmien počasia ako napríklad silnejšie sneženie, výraznejšie sucho, nedostatok vody, vlny horúčav, intenzívnejšie záplavy, požiare, nárazové dažde či dlhšie obdobia búrok. Najväčšie náklady budú znášať najzraniteľnejší obyvatelia, a to sociálne slabší a starší ľudia.

Znižovanie emisií ako príležitosť k inováciám

Podľa súčasných modelov sa európska mestská infraštruktúra, vybudovaná pre predchádzajúce klimatické podmienky, môže meniť len rýchlosťou asi 3 % ročne. Takýmto tempom, ktoré by bolo ťažké udržať aj pre najbohatšie mestá sveta, bude trvať desaťročia, kým budú mestá udržateľnejšie a odolnejšie. V prípade zavádzania inovácií však môže klimatická kríza znamenať aj ekonomickú príležitosť, ponúka šancu urobiť mestá spravodlivejšími pre 21. storočie.

Strategické plánovanie európskych miest sa už nezaobíde bez dekarbonizačných, adaptačných a mitigačných prvkov. Tu je niekoľko kľúčových trendov:  

Dekarbonizácia energetiky a teplárenstva

Veľké európske mestá majú personálne, kapacitné a finančné predpoklady pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ktoré netvoria emisie tuhých znečisťujúcich látok, resp. len minimálne vplývajú na životné prostredie. 

V našom geografickom priestore sa môžeme inšpirovať Viedňou alebo Prahou, ktoré do svojho energetického mixu kombinujú tepelné čerpadlá, solárne kolektory, fotovoltické panely, geotermálnu a veternú energiu. Praha sa dokonca zaviazala, že už do roku 2030 nebude na vykurovanie využívať energiu z uhlia, a to pri znížení spotreby tepla a plynu o 15% a až 60% znížení emisíí CO2 u dodávok elektriny a tepla.

Priatelia Zeme-CEPA na základe svojich analýz odporúčajú mestu Bratislava naplánovať dekarbonizáciu systémov centrálneho zásobovania teplom s ohľadom na cieľ uhlíkovej neutrality SR do 2050. Mesto môže využiť nízkopotenciálne teplo rieky Dunaj a iných dostupných zdrojov (napríklad čistiarní odpadových vôd) prostredníctvom tepelných čerpadiel. 

Pre väčšie úspory sa oplatí analyzovať potenciál zníženia teploty vody v sústave centrálneho zásobovania teplom. Oddeliť teplárenstvo a energetické zhodnocovanie odpadov. Všetky aktivity mesta by sa mali pripravovať na útlm využívania zemného plynu. 

Energeticky efektívne budovy s nízkou uhlíkovou stopou

Približne 75 % budov v Európskej únii nie je energeticky účinných. Budovy v EÚ spotrebúvajú 40 % energie a sú zodpovedné za 36 % emisií skleníkových plynov. Potenciál v tomto sektore na zníženie emisií do roku 2030 zároveň patrí medzi tie najväčšie. Správa Európskej komisie z roku 2020 predpovedala, že pri súčasnom trende bude trvať 50 rokov, kým budú tieto budovy udržateľnejšie a odolnejšie voči meniacim sa klimatickým podmienkam. 

Z tohto dôvodu kladie Európska komisia veľký dôraz práve na opatrenia spojené s budovami. Smerodajná je Smernica o energetickej hospodárnosti budov, ktorá práve prechádza rozsiahlou revíziou v rámci dosiahnutia cieľov Európskej zelenej dohody.  

Do roku 2030 sľubuje prechod na nový štandard, ktorý bude brať do úvahy celkovú uhlíkovú stopu budov, nielen energetickú náročnosť. Klásť sa bude väčší dôraz na využívanie obnoviteľných zdrojov, znižovanie emisií skleníkových plynov a využívanie obnoviteľných zdrojov v budovách. V hre je tiež prehodnotenie financovania kotlov na fosílne palivá z verejných zdrojov.

O dôležitosti rekonštrukcie budov v rámci zelenej ekonomiky svedčí aj vysoká alokácia 741,5 mil. eur z Plánu obnovy, pričom zvýšenie energetickej efektívnosti verejných budov bude podporené ďalšími investíciami v rámci operačného programu Slovensko, cieľa 2 „Zelenšia, nízkouhlíková Európa“.

Nad rámec samotných technických riešení v stavebníctve a architektúre prišla Európska komisia s interdisciplinárnou iniciatívou Nový európsky Bauhaus. Vytvára priestor pre spôsob života, v ktorom sa spája umenie, kultúra, sociálne začlenenie, veda a technológie.

Udržateľná verejná doprava

Verejná doprava je jedným z hlavných pilierov udržateľných dopravných stratégií v Európe. V súčasnosti je stále viac ako 90 % autobusov v Európe závislých od nafty. Pre ilustráciu, len jeden mestský autobus s dĺžkou 18 m spotrebuje ročne asi 40 000 litrov nafty, čo zodpovedá viac ako 100 tonám CO2.

Tieto čísla si vyžadujú lepšie postfosílne alternatívy. Kľúčovým trendom je elektrifikácia verejnej dopravy, v kombinácii s výrobou zelenej elektriny. Investície do elektrifikácie verejnej dopravy sú nateraz vysoké. Preto je vhodné elektrifikáciu kombinovať so zvýšením energetickej účinnosti a viacúčelovým využitím infraštruktúry. 

Zvýšené prvotné náklady sa dajú znížiť aj optimalizáciou využívania existujúcej infraštruktúry a vozového parku, alebo inovatívnymi „smart“ prvkami. Mesto Viedeň napriklad zavádza riešenia, ako brzdnú energiu vlakov a električiek vrátiť naspäť do siete tak, aby sa využívala sa na staniciach.

Technologické riešenia a digitalizácia

Mestá do plánovania čoraz viac zaraďujú stavebné materiály, ktoré zvyšujú albedo mestských povrchov tak, aby odrážali slnečné svetlo. Napríklad svetlé farby môžu znížiť tepelné zaťaženie budov počas leta. (Polo)priepustné chodníky, ktoré postupne nahrádzajú asfalt, môžu zmierniť mestské teplo a odtok dažďovej vody poskytovaním chladenia vyparovaním tým, že umožnia pôde absorbovať zrážky.

Medzi dobré príklady technických riešení obehovej ekonomiky patrí výstavba prvej pražskej bioplynovej stanice vo vlastníctve mesta, ktorá by spracovávala gastroodpad z reštaurácií a domácností. 

Ambiciózna technologická transformácia sa oplatí, čo dokazuje aj príbeh transformácie jednej z najväčších čistiarní odpadových vôd v Európe, ebswien vo Viedni. Od roku 2012 prešla premenou z hlavného spotrebiteľa na čistého výrobcu energie. Priekopnícke zariadenie je teraz z energetického hľadiska plne sebestačné, čím sa ročné emisie uhlíka v meste znížili o 40 000 ton.

„Big data“ a nástroje internetu vecí sú ďalším, čoraz bežnejším trendom. Vďaka nim môžu tvorcovia politík v reálnom čase robiť efektívnejšie a kvalifikované rozhodnutia o potrebách zdrojov v mestách. Príkladom sú senzory na závlahách a automatizované systémy, ktoré sú čoraz bežnejšie využívané pri úspore, recyklácii a využití vodného cyklu pred alebo počas období sucha a záplav. 

Prírode blízke riešenia 

K zmierneniu problémov, akými sú extrémne horúčavy, suchá alebo záplavy, môže pomôcť využívanie vegetácie a modrozelenej infraštruktúry, ktoré môže poskytnúť množstvo ekosystémových služieb, ako je zlepšenie životného prostredia a zdravia. Stromy a využitie vody sú kľúčové pri schladení dopravných koridorov a regulácii mikroklímy.

Prírode blízke opatrenia sú však citlivé na mnohé z klimatických výziev, ktoré majú riešiť. Zmeny teplôt a zrážok ovplyvňujú samotnú zelenú infraštruktúru. Z tohto dôvodu si vyžadujú adekvátny manažment, ktorý ich musí prispôsobiť scenárom zmeny klímy. Prínos takýchto opatrení bude zachovaný, napríklad aj v čase čoraz častejších horúčav a ich vplyvu na vegetáciu.

Mestské klimaticko-sociálne riešenia

Žiaden zo spomínaných trendov však nebude dostatnočne prijatý, pokiaľ sami obyvatelia miest nebudú vnímať nevyhnutnosť prijatia zmien, ktoré klimatická kríza prináša. Navyše, aby boli ochotní túto zmenu spolufinancovať zo svojich daní, potrebujú vnímať ich vysokú protihodnotu.

Preto musia mestá počas celého plánovacieho cyklu myslieť na sociálne riešenia klimatických zmien. Tie sú založené na skúmaní posunov v sociálnych hodnotách, ktoré povzbudzujú jednotlivcov k zmene ich správania. Tieto riešenia môžu zvýšiť prijatie nových alebo predtým nepohodlných opatrení, čím sa zabezpečí spolupatričnosť občanov. 

Iniciatívy sociálnej mobilizácie, od vládnych plánovacích procesov až po iniciatívy na miestnej úrovni, môžu znížiť vnímané bariéry okolo udržateľných klimatických riešení a motivovať k činnosti prostredníctvom angažovanosti, učenia a praktického zapojenia. 

Zdôrazniť pritom treba, že cieľom mnohých sociálnych riešení je zároveň znížiť nerovnosť a vplyv na zraniteľné skupiny ľudí, ako sú napr. energetická chudoba, ktorou reálne trpí viac ako polovica slovenských domácností.

Mestá konajú, aj keď štáty váhajú

Mestá častokrát plnia záväzky Európskej zelenej dohody aj napriek štátom, ktoré meškajú s pozíciami, stratégiami alebo konkrétnymi výsledkami na plnenie klimatických cieľov. V rámci krajín V4 majú všetky mestá vlastné zelené alebo klimatické stratégie a postupne zavádzajú jednotlivé opatrenia. 

Praha naplno rozbehla iniciatívu „pražská mise nulové emise“ do roku 2030, Budapešť plánuje znížiť emisie do roku 2030 o 40 %, Bratislava vypracovala „Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy“, Zelená vízia Varšavy je v príprave. 

Téma je atraktívna pre mladú generáciu aj skúsených odborníkov. Na stratégiách a ich realizácií pracujú na regionálnej a mestskej úrovni interdisciplinárne tímy, ktoré často prichádzajú do svojich rodných miest zo zahraničia, a neraz obetujú tejto výzve lepšie finančné ohodnotenie a podmienky. Naliehavosť dosiahnuť čo najlepšie výsledky do 8-ročného míľnika 2030 a následne cieľov 2050, spája mestá a obce pri výmene skúseností, ako je to napríklad pri činnosti Únie miest Slovenska. 

Súčasné tempo adaptácie miest na celom svete zatiaľ nie je dostatočné. Dôvodom sú veľké prvotné investície do nových nápadov, postupov a zručností. Úspech pri zavádzaní opatrení, ktoré mestám pomôžu prispôsobiť sa novej klimatickej realite a zmierneniu následkov klimatickej krízy, preto bude závisieť hlavne od prvotného financovania. 

Hlavne štáty V4 by mali naplno využiť svoje reformné úsilie v Plánoch obnovy, posledné programové obdobie Európskych fondov a ďalšie finančné nástroje na konkrétne klimatické riešenia na regionálnej a mestskej úrovni. Inak riskujeme, že nám táto príležitosť ujde a nebude sa tak skoro opakovať.