Jednou z hlavných príčin terajšej energetickej krízy v EÚ, je jej veľká závislosť na importovaných fosílnych palivách. Závislosť na importe fosílnych palív v EÚ je oveľa vyššia ako v prípade ostatných regiónov sveta, lebo táto časť Európy  bola industrializovaná ako jedna z prvých na svete. S búrlivým rozvojom priemyslu, na geograficky nie veľmi rozsiahlom území EÚ, sme si postupne vyčerpali väčšinu zdrojov fosílnych palív.

V období pred vypuknutím epidémie Covid-19, podľa údajov Eurostatu v roku 2019, závislosť EÚ na importe čierneho uhlia dosiahla 70%, na importe zemného plynu dosiahla 90% a v prípade importu ropy to bolo dokonca 97%. V tejto súvislosti s postupným vyťažovaním fosílnych zdrojov energie v EÚ by sme mohli spomenúť príklad Holandska, v prípade ktorého sa z významného európskeho exportéra zemného plynu v roku 2021 stal čistý importér zemného plynu.

Plyn a možné riziká

Európsku úniu v dnešnej dobe sužujú hlavne vysoké ceny zemného plynu. Na dovoz plynu do EÚ nebude zo strany Európskej komisie, zatiaľ, stanovený žiaden cenový strop. Opatrenia EÚ na zmiernenie zhoršujúcej sa energetickej krízy sú zamerané hlavne na úsporu energie a zdanenie nadmerných ziskov energetických spoločností.

Európska komisia v najbližších týždňoch bude interne hodnotiť aké výhody alebo nevýhody by mal cenový strop na importovaný zemný plyn a zatiaľ nepredložila žiaden legislatívny návrh uvalenia cenového stropu na zemný plyn. Trvá na tom, že je potrebné zvážiť všetky možné riziká. (edit: Európska komisia pripravuje nový index na oceňovanie skvapalneného plynu, ktorý sa do Európy vozí LNG tankermi, potvrdila eurokomisárka Kadri Simsonová 6. októbra 2022; pozn. redakcie)

V roku 2021 EÚ doviezla z Ruska okolo 155 mld. m3 plynu, z toho 140 mld. m3 plynovodmi a ďalších 15 mld. m3 vo forme skvapalneného zemného plynu (LNG), čo predstavovalo približne 45% z celkového dovozu zemného plynu a takmer 40% spotreby zemného plynu v EÚ.

Snahou EÚ je čo najskôr a v čo najvyššom objeme nahradiť importovaný plyn z Ruska, zemným plynom pochádzajúcim z iných krajín. Ako najperspektívnejší sa javí kvapalný zemný plyn (LNG). Na strane Komisie panujú obavy, že cenový stop by mohol odradiť prepravcov LNG od jeho exportu do EÚ a export LNG by tak mohol byť presmerovaný do iných regiónov sveta.

EÚ súťaží o ceny LNG a tým pádom aj o dodávky hlavne s oblasťou juhovýchodnej Ázie (Čína, Japonsko, Južná Kórea), ktorá spotrebúva ročne veľmi veľké množstvo LNG. Avšak popri cenách LNG sú s rapídnym navýšením objemu importu LNG do EÚ spojené ďalšie problémy.

Je to nedostatočná regazifikačná kapacita a počet LNG terminálov v EÚ, ktoré by boli schopné prijímať také veľké plánované množstvá LNG, ako aj problém na strane zdrojov importu LNG. Viaceré štáty EÚ si naplánovali výstavbu alebo zvýšenie kapacity už existujúcich LNG terminálov. Nemecko si naplánovalo dokonca výstavbu až piatich plávajúcich LNG terminálov.

Problémy sú aj na strane možných zdrojov importu LNG, lebo dvaja najväčší producenti LNG, ktorí sú najväčšími exportérmi LNG do EÚ – USA a Katar nemôžu razantne zvýšiť produkciu LNG tak, aby uspokojili zvýšený dopyt po LNG zo strany EÚ, lebo výstavba technologických celkov na skvapalňovanie zemného plynu trvá určitý čas.

Predpokladá sa, že export LNG do EÚ by v prípade USA mohol dosiahnuť 50 mld m3 až v roku 2030. V prípade Kataru je predpoklad, že export do EÚ by mohol vzrásť až na 50 mld m3 už v roku 2027, a to  za predpokladu, že sa Kataru v roku 2027 podarí navýšiť produkciu LNG na plánovaných 152 mld. m3 ročne.

V roku 2021 import LNG do EÚ predstavoval približne 90 mld m3. Čiže zvýšený import LNG určite pomôže zmierniť závislosť na zemnom plyne z Ruska, ale v dohľadnom čase určite nedokáže nahradiť celý objem importu zemného plynu z Ruska.

V EÚ je momentálne veľký  previs dopytu nad ponukou zemného plynu a je predpoklad, že cenový strop na import zemného plynu by tento problém určite nevyriešil.

Šetrenie a plynová stopka

Je preto potrebné teraz prijímať opatrenia zamerané na šetrenie zemným plynom a výhľadovo aj opatrenia zamerané na odklon od používania zemného plynu na energetické účely a jeho postupné nahradzovanie obnoviteľnými zdrojmi energie.

Zemný plyn je fosílne palivo a jeho spaľovaním vznikajú emisie CO2, ktoré zapríčiňujú skleníkový efekt. Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 nás zaväzuje podstatným spôsobom znižovať emisie skleníkových plynov, čo znamená aj nutnosť postupného znižovania spotreby zemného plynu.

Plyn a elektrina – zlá dvojica

V súčasnosti sme svedkami toho, že vysoké ceny zemného plynu, pri súčasnom nastavení mechanizmu fungovania trhu s elektrinou, veľmi negatívne ovplyvňujú aj ceny elektrickej energie pre spotrebiteľov.

Cena elektrickej energie sa v súčasnosti určuje na základe tzv. “merit order” mechanizmu. To znamená, že ako prvé sa na pokrytie dopytu po elektrickej energii využívajú tie zdroje, ktoré produkujú najlacnejšiu elektrickú energiu, teda OZE, tepelné a jadrové elektrárne.

Keď je však dopyt vyšší ako môžu tieto lacné zdroje elektrickej energie pokryť, tak sa využívajú drahšie a drahšie zdroje elektrickej energie, až kým nie je dopyt pokrytý. Konečná cena elektrickej energie na burze je určovaná cenou elektriny z najdrahšieho zdroja, ktorý je nutné pripojiť, aby sa plne pokryl dopyt po elektrickej energii.

Keďže v Nemecku tým najdrahším zdrojom, ktorý je potrebné pripojiť na uspokojenie dopytu po elektrickej energii, sú plynové elektrárne, tak pri stúpajúcej cene plynu stúpa samozrejme aj cena elektrickej energie.

Predsedníčka Komisie Ursula von Leyen vo svojom výročnom prejave o stave Únie, ktorý predniesla 14. Septembra 2022 povedala, že súčasný systém burzového obchodu s elektrinou, založeného na princípe “merit order” je potrebné opustiť, lebo tento systém už neplní svoj účel.

Snahou Komisie bude oddeliť dominantný vplyv zemného plynu na cenu elektriny a preto bude potrebné urobiť hlbokú a komplexnú reformu trhu s elektrinou. Očakáva sa však, že táto reforma si vyžiada určitý čas a svoje výsledky prinesie až v dlhodobejšom horizonte.

Ďalej predsedníčka Komisie Ursula von der Leyen vo svojom prejave oznámila, že počiatočný balík mimoriadnych opatrení EÚ na obmedzenie cien elektrickej energie bude obsahovať tieto tri prvky:

1, Celoúnijný plán na zavedenie povinného zníženia celkovej spotreby elektrickej energie s cieľom znížiť jej cenu.

2, Zastropovanie tržieb spoločnosti, ktoré vyrábajú elektrickú energiu s nízkymi nákladmi, ako sú obnoviteľné zdroje energie, jadrové, tepelné, vodné elektrárne, teda tých, ktoré nevyužívajú na výrobu elektrickej energie zemný plyn.

3, Mechanizmus solidarity vo forme krízového príspevku, ktorými sa zdania formou nadmernej dane  (windfall tax) neprimerane veľké zisky veľkých ropných, plynárenských a uhoľných spoločnosti.

Podľa predstaviteľov EÚ, úspory vo forme zníženia spotreby elektrickej energie spotrebiteľmi, sú účinným nástrojom  na riešenie energetickej krízy. Celoúnijný plán predpokladá zaviesť povinný cieľ znížiť spotrebu elektrickej energie počas odberovej špičky aspoň o 5 %. Podľa odhadov Komisie v praxi by to malo dosah na tri až štyri hodiny denne.

V čase odberových špičiek sa zvyšuje dopyt po elektrickej energii a ceny vtedy dosahujú tie najvyššie úrovne, lebo na pokrytie dopytu po elektrickej energii je potrebné dodávať drahú elektrickú energiu z plynových elektrárni.

Nové finančné zdroje

Jednotlivé krajiny EÚ si budú môcť určiť svoje vlastné odberové špičky, kedy sa bude šetriť s elektrickou energiou, ako aj navrhnúť vlastné opatrenia. Okrem toho by dobrovoľný cieľ požadoval od krajín, aby do konca marca znížili celkový dopyt po elektrickej energie a to kombinovaním špičkových aj mimošpičkových hodín aspoň o 10 %.

Komisia predpokladá, že na maximálne ceny elektrickej energie sa zavedie jednotný strop pre celú EÚ. Strop by mal byť stanovený na 180 EUR/MWh. Čokoľvek nad 180 EUR, by sa malo stať automaticky príjmom štátu.

Podľa návrhu pripravovanej legislatívy by sa cenový strop mal vzťahovať na veternú, slnečnú, geotermálnu, vodnú energiu (s výnimkou prečerpávacích elektrárni), jadrovú energiu, energiu vyrobenú z biomasy a odpadu.

EÚ chce získať viac peňazí tým, že zdaní nadmerné zisky spoločností, ktoré ťažia a rafinujú fosílne palivá vrátane plynu, ropy a uhlia. V rámci takzvaného „mechanizmu solidarity“ budú vlády oprávnené uvaliť dodatočnú daň vo výške najmenej 33 % na zisky dosiahnuté týmito spoločnosťami vo fiškálnom roku 2022, ale iba v prípade, ak deklarované zisky predstavujú 20 % nárast v porovnaní s priemernými ziskami dosiahnutými za posledné tri roky.

Cieľom posledných dvoch opatrení je získať pre členské štáty EÚ finančné prostriedky vyše 140 miliárd EUR, ktoré by sa mali použiť na zmiernenie následkov prudkého zdražovania elektrickej energie. Predpokladá sa, že všetky tieto opatrenia budú výnimočné a časovo obmedzené.

EÚ by mala urýchliť prechod od všetkých dovážaných palív k intenzívnejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú k dispozícii. Je potrebné sa zamerať na výstavbu zdrojov obnoviteľnej energie a vývoj domácich zelených technológii, ako tomu bolo napríklad v prípade Dánska, ktoré začalo s masívnou výstavbou veterných elektrárni po ropnej kríze v 70. rokoch.