.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Obyvatelia pohraničných oblastí na východnom Slovensku dobre poznajú bzučiaci zvuk dronov, ktoré najmä večer a v noci pašujú cez hranicu kontraband. Najčastejšie sú to cigarety, ktoré sú pomerne ľahké a jednoduché na manipuláciu.
„Hlavný dôvod masívneho rozšírenia dronov sú technológie. Kedysi boli dostupné len pre armádne využitie a dnes ich bežne na automatizované lety využívajú ľudia. Taký dron si viete poskladať aj doma,“ približuje Jozef Rodina z Ústavu robotiky a kybernetiky na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave.
Jeho kolega František Duchoň dodáva, že malé drony, aké pašeráci využívajú, môžu bez obmedzenia lietať takmer hodinu a odniesť môžu štandardne až 25 kilogramový náklad. Tieto údaje sa však líšia podľa typu stroja a odchýlky môžu byť značné. Aké možnosti majú pohraničníci na ich odchytenie?
„Drony je možné odchytiť mechanicky, keď do vzduchu vzlietne iný „antidron“, ktorý priamo fyzicky odchytí, alebo zhodí pašerácky stroj. Možné je aj zneškodniť ho elektronicky pomocou signálu, ale na ilegálnu činnosť sa dron dá upraviť tak, aby bol úplne hluchý a slepý a zakročiť elektronicky potom nie je možné,“ vysvetľuje F. Duchoň.
Obaja vedci potvrdzujú, že vývoj je dnes motivovaný najmä ich vojenským využitím a ide intenzívne dopredu. „Hlavná funkcionalita budúcnosti je, že nebudú piloti. Dron dostane iba misiu, čo má urobiť. Napríklad, aby prehľadával určité územie, zaisťoval konkrétne informácie a operátor už vôbec nebude potrebný. Let bude plne autonómny,“ hovorí J. Rodina.
Veľký potenciál má aj civilné využitie autonómnych lietajúcich strojov. Vo viacerých krajinách už bežne nahrádzajú kuriérov, napríklad v USA, Írsku, Austrálii, či Izraeli. „V Tel Avive už bežne drony urobia za jeden víkend viac ako tisíc letov s donáškou pizze, zmrzliny, čohokoľvek, čo si ľudia objednajú. Izraelci na to majú riadenú letovú prevádzku ako pri lietadlách,“ približuje F. Duchoň.
Podobne by to mohlo fungovať aj na Slovensku. Slovenská technická univerzita v konzorciu s Žilinskou univerzitou, súkromným a neziskovým sektorom získali počas kovidovej pandémie projekt na vývoj bezpilotnej letky dronov, ktorá bude schopná na základe centrálneho informačného systému prevážať biologické vzorky aj v mestskom prostredí. Takýto systém by mal komerčné uplatnenie aj v prípade iných typov donášok.
„Prekážkou biznisového využitia dronov na Slovensku je hlavne legislatíva. Už dva – tri roky sme ako krajina pozadu s implementáciou európskych pravidiel pre drony a preto takéto veci sa u nás ešte ani netestujú. My to už vieme robiť, ale keď chceme naše systémy otestovať, musíme lietať len na uzavretom letisku,“ dodáva F. Duchoň.
Viac o tom, aké sú dnes možnosti využitia dronov a kam smeruje ich vývoj sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý vznikol v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a štátnym rozpočtom SR.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, SFPA, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
