.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť sa už dlhé roky prie s Európskou komisiou o podstatu poľskej justičnej reformy. Vláda vo Varšave hovorí o nutnosti zbaviť systém sudcov zo starej éry, ale Brusel to vníma ako nepatričné zasahovanie vládnej moci do nezávislosti súdnictva.
Predmetom sporu sa stala najmä novozriadená disciplinárna komora Najvyššieho súdu, ktorá má riešiť prehrešky sudcov. Podľa europoslanca Michala Šimečku (Progresívne Slovensko) je skutočným cieľom tejto komory čistiť poľskú justíciu od vláde nepohodlných sudcov.
„Poľský minister spravodlivosti má možnosť dosadzovať do tejto disciplinárnej komory svojich vlastných ľudí a cez nich potom stíhať ktoréhokoľvek sudcu nielen za nejaké reálne prehrešky, ale za obsah ich súdnych rozhodnutí,“ hovorí M. Šimečka vo videorozhovore pre Zahraničnú politiku.
Je presvedčený, že takto sa stráca nezávislosť poľského súdnictva od vládnej moci, čo je základný princíp právneho štátu definovaný v teórii, ale aj v mnohých európskych judikátoch. Poľsko svoj spor s Európskou úniou ešte vyostrilo rozhodnutím ústavného súdu vo Varšave, že niektoré články zakladajúcich zmlúv EÚ nie sú v súlade s poľskou ústavou a odmietol uznať zaužívaný princíp nadradenosti európskeho práva nad právnymi poriadkami členských štátov.
Následne prišla reakcia v podobe uznesenia Európskeho parlamentu, podľa ktorého poľský ústavný súd nie je právoplatný a kvalifikovaný na výklad poľskej ústavy.
„Členovia poľského ústavného súdu sú dosadení politici PiS. Jedna sudkyňa je dokonca blízka priateľka Kaczyńskeho, má politické vyjadrenia a útočí na opozíciu. Aj ESĽP skonštatoval, že spôsob, ako bol poľský ústavný súd vytvorený, ho robí nelegitímnym,“ vysvetľuje europoslanec Šimečka.
V rozhovore vysvetľuje, že Poľsko sa v skutočnosti nesnaží otvoriť veľkú tému vzťahu komunitárneho práva a legislatívy členských štátov. Skutočným motívom je podľa M. Šimečku snaha poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť ovládnuť poľskú justíciu a odstrániť všetky prekážky, ktoré jej do cesty kladie Brusel.
„To je ako keď niekto niečo ukradne v obchode, policajti ho chytia a on začne hovoriť, že aj tak ide o tovar, ktorý poškodzuje životné prostredie a vykorisťuje ľudí. V tej chvíli si asi nepoviete, že je to človek, ktorý chce debatovať o podstate kapitalizmu, ale poviete si, že je to zlodej. Takže Poliaci teraz nechcú otvárať nejakú veľkú tému, ale robia to len zo svojich vlastných mocenských dôvodov.“
Poľsko však zároveň žiada o európsku politickú podporu pri snahe riešiť vážnu migračnú krízu na hraniciach s Bieloruskom. V tvrdých podmienkach tam uviazli tisíce ilegálnych migrantov, ktorí sa snažia dostať na územie EÚ. Michal Šimečka upozorňuje, že na takéto situácie vytvorila EÚ vlastnú pohraničnú stráž Frontex, ktorú by teraz Poľsko mohlo pozvať na svoje územie. Prečo tak nerobí sa dozviete vo videorozhovore, ktorý vznikol s podporou nadácie Friedrich Ebert Stiftung.
