.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Rodová rovnosť je jednou z kľúčových hodnôt EÚ. Hoci tento výraz dráždi mnohých slovenských konzervatívcov, výsledky z praxe ukazujú, že práve rodovo vyvážená politika pomáha naplno využívať potenciál talentovaných zamestnancov a tým zlepšuje výsledky firmy, inštitúcie i celej spoločnosti.
„Rodový auditor skúma v organizácii dokumenty, internú a externú komunikáciu, rozpočty a vedie hĺbkové rozhovory so zamestnancami. Skúma, aká je tam atmosféra a firemná kultúra, či peniaze z rozpočtu nejdú len na nejaký cigarový klub alebo golfové stretnutia, alebo naopak – či sa všetko nemíňa len na podporu detských skupín,“ vysvetľuje v rozhovore zastupujúca šéfredaktorka portálu euractiv.sk Lucia Yar.
Zatiaľ čo v Českej republike sa rodové audity bežne vykonávajú na mnohých ministerstvách, školách a inštitúciách, na Slovensku sa tomuto procesu v rámci štátnej a verejnej sféry zatiaľ podrobila len Slovenská akadémia vied. Lucia Yar vysvetľuje, že problémom je kultúrne nastavenie spoločnosti. Návrh metodológie na uskutočnenie rodového auditu leží zamrznutý na ministerstve práce a sociálnych vecí ešte z éry Milana Krajniaka.
Absolvovanie rodového auditu a následné vypracovanie rodového plánu pritom zlepšuje celkový výkon a atmosféru spoločnosti a je tiež podmienkou na čerpanie niektorých grantových schém EÚ.
Ako dlho sa Slovensko môže brániť rodovým auditom a aké sú skúsenosti s týmto procesom zo zahraničia? Odpovede ponúka Lucia Yar v rozhovore, ktorý vedie šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA Eva Mihočková a ktorý zorganizovala SFPA spolu s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.
