.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Rodová rovnosť je jednou z kľúčových hodnôt EÚ. Hoci tento výraz dráždi mnohých slovenských konzervatívcov, výsledky z praxe ukazujú, že práve rodovo vyvážená politika pomáha naplno využívať potenciál talentovaných zamestnancov a tým zlepšuje výsledky firmy, inštitúcie i celej spoločnosti.
„Rodový auditor skúma v organizácii dokumenty, internú a externú komunikáciu, rozpočty a vedie hĺbkové rozhovory so zamestnancami. Skúma, aká je tam atmosféra a firemná kultúra, či peniaze z rozpočtu nejdú len na nejaký cigarový klub alebo golfové stretnutia, alebo naopak – či sa všetko nemíňa len na podporu detských skupín,“ vysvetľuje v rozhovore zastupujúca šéfredaktorka portálu euractiv.sk Lucia Yar.
Zatiaľ čo v Českej republike sa rodové audity bežne vykonávajú na mnohých ministerstvách, školách a inštitúciách, na Slovensku sa tomuto procesu v rámci štátnej a verejnej sféry zatiaľ podrobila len Slovenská akadémia vied. Lucia Yar vysvetľuje, že problémom je kultúrne nastavenie spoločnosti. Návrh metodológie na uskutočnenie rodového auditu leží zamrznutý na ministerstve práce a sociálnych vecí ešte z éry Milana Krajniaka.
Absolvovanie rodového auditu a následné vypracovanie rodového plánu pritom zlepšuje celkový výkon a atmosféru spoločnosti a je tiež podmienkou na čerpanie niektorých grantových schém EÚ.
Ako dlho sa Slovensko môže brániť rodovým auditom a aké sú skúsenosti s týmto procesom zo zahraničia? Odpovede ponúka Lucia Yar v rozhovore, ktorý vedie šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA Eva Mihočková a ktorý zorganizovala SFPA spolu s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a denníkom Sme.
