Diskusia o novele trestného zákona spôsobila búrlivú verejnú diskusiu v médiách aj v parlamente, ale už zďaleka nejde len o našu vnútropolitickú záležitosť. Slovensko je totiž členom tzv. „posilnenej spolupráce“ s 21 ďalšími štátmi, ktorej cieľom je chrániť rozpočet Európskej únie pred podvodmi. 

Súčasťou tejto európskej štruktúry sa stali aj národné orgány činné v trestnom konaní. Preto zásadné zmeny ich fungovania majú vplyv aj na vyšetrovanie, stíhanie a súdnu dohru prípadov v pôsobnosti spoločného nadnárodného orgánu – Európskej prokuratúry. Práve tento kontext je zásadný pre pochopenie komunikácie Európskej komisie s ministerstvom spravodlivosti, ktorého obsah prenikol do médií.

Viaceré výhrady k trestným sadzbám a lehotám premlčania pri skutkoch spojených s korupciou, praním špinavých peňazí, či spreneverou sa týkajú nezhody prijatej novely trestných kódexov so smernicou o ochrane finančných záujmov EÚ (PIF). 

Už v júni 2023 začala Európska komisia aj voči Slovensku formálne konanie pre nesprávnu implementáciu smernice; v reakcii na sporné novinky v trestnom kódexe, schválené Národnou radou SR začiatkom tohto roka, avizovala podobné kroky. 

Verdikt ústavného súdu o pozastavení účinnosti viacerých kritizovaných ustanovení nateraz síce zrejme zabrzdí aj právne konanie v Bruseli a možné sankcie, výhrady však naďalej pretrvávajú vzhľadom na situáciu okolo úradu špeciálnej prokuratúry. 

Špeciálna prokuratúra a európske zdroje
Z pohľadu ochrany európskych verejných zdrojov je kľúčová najmä dostupnosť efektívnych nástrojov vyšetrovania a trestného stíhania ich zneužívania po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry. 

Špeciálna prokuratúra začala svoju činnosť štyri mesiace po vstupe Slovenska do EÚ, v septembri 2004. Pri vzniku Európskej prokuratúry v júni 2021 už tento špecializovaný úrad fungoval takmer sedemnásť rokov. 

Z dôvodu nesprávnej aplikácie smernice však dochádzalo k výraznému obmedzeniu reálneho výkonu kompetencií nadnárodného orgánu: „Nastala teda paradoxná situácia, keď z úradu špeciálnej prokuratúry na Európsku prokuratúru odišli štyria prokurátori, ale agenda v podstate celá zostala na úrade špeciálnej prokuratúry,“ zhodnotila správa o činnosti úradu v roku 2022. 

Ďalej uviedla, že pre poškodzovanie finančných záujmov EÚ bolo vtedy u nás stíhaných 53 a obžalovaných 36 osôb. Páchatelia najčastejšie predkladali falšované doklady či nepravdivé údaje, prípadne dotácie použili na iný než deklarovaný účel. 

Správa poukázala aj na „trend nedávnej minulosti“ pri verejnom obstarávaní a dražbe: „Typickým spoločným menovateľom týchto trestných vecí je, že verejné obstarávania sú doslova „ušité na mieru“ vopred určenému víťaznému uchádzačovi, resp. verejné obstarávanie sa tomuto uchádzačovi počas jeho priebehu prispôsobuje.“ 

Napriek deklarovanej oprávnenosti 
Pri vyšetrovaní a stíhaní podobných skutkov spolupracovala špeciálna prokuratúra so Špecializovaným trestným súdom a špecializovanými policajnými zložkami. Komentár, že sa potvrdila „oprávnenosť existencie“ týchto orgánov na boj proti korupcii a najzávažnejším formám kriminality sa objavil aj v správe o činnosti, ktorú naposledy osobne pred poslancami NRSR prezentoval v roku 2019 bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, neskôr právoplatne odsúdený za prijímanie úplatku.   

Paradoxne, kontroverzná novela trestného zákona síce odstránila aplikačné nedostatky voči Európskej prokuratúre, ale vzbudila otázky o kompetentnosti trestných orgánov bez špecializácie a dlhodobo budovanej expertízy vyšetrovať a stíhať kriminalitu s dôsledkami pre európske verejné zdroje. 

O aktuálnosti tejto hrozby môžu svedčiť aj správy o dvoch prípadoch cezhraničných podvodov s DPH v celkovej hodnote vyše 400-miliónov eur, ktoré zverejnila Európska prokuratúra vo februári: v oboch schémach, odhalených vo viac než desiatke krajín, figurovali aj páchatelia zo Slovenska. 

V rovnakom duchu reagovala hlavná európska prokurátorka Laura Kövesi na komentár generálneho prokurátora Maroša Žilinku, zverejnenom na sociálnej sieti, v ktorom poukázal na celkový počet päť obžalôb od šestice slovenských delegovaných prokurátorov. 

V tlačovej správe uviedla, že síce nikdy nepovažovala sociálne siete za správny komunikačný kanál pre otvorenú a úprimnú diskusiu medzi inštitúciami, ale je pripravená vysvetľovať, že pôsobenie Európskej prokuratúry (EPPO) sa nedá posudzovať podľa počtu prípadov, ktoré skončia na slovenských súdoch. „Ich práca (európskych prokurátorov) má zásadný význam pre vyšetrovania, ktoré riadi EPPO z iných členských štátov. Pracujeme ako jeden úrad v 22 členských štátoch, ktoré vytvárajú ´EPPO zónu.´ Preto, ak sa Slovensko stane slabým článkom, ohrozí integritu celej tejto EPPO zóny,“ argumentovala Kövesi.

Sila najslabšieho článku  
Symbol najslabšieho článku, ktorý definuje silu celého spoločenstva, by mal zostať mementom pre verejnosť aj politikov na národnej i európskej úrovni. Nielen zóna s pôsobnosťou Európskej prokuratúry, ale celá EÚ je komunitou, ktorá sa hlási k princípom demokracie, právneho štátu a nezávislosti súdov. 

Ako sa môže či chce brániť proti ohrozeniu týchto princípov si Únia v nedávnej dobe vyskúšala v reakcii na politické rozhodnutia vo Varšave a Budapešti. 

Najjednoduchším vyjadrením dôsledkov sú finančné straty: spor s Európskou komisiou pre súdnu reformu v Poľsku viedol k pokutám v odhadovanej výške vyše pol miliardy eur, na stranu komisie sa v júni postavil Súdny dvor EÚ. 

Maďarsku komisia v decembri 2022 pre viaceré výhrady v oblasti demokracie a práva zablokovala 22 miliárd eur z kohéznych fondov a vlani uvoľnila asi polovicu, z podobných dôvodov meškajú aj platby z Plánu obnovy.

Menej jednoznačné, ale z dlhodobej perspektívy ešte závažnejšie dôsledky konfliktov pre rozdielne vnímanie či interpretovanie základných hodnôt sa môžu prejaviť v postojoch časti verejnosti voči európskym inštitúciám. 

Kritika zo strany politikov a ich obviňovanie orgánov EÚ z rozhodnutí, na ktorých sa volení zástupcovia členských štátov spolupodieľali, je dlhodobým trendom; zatiaľ najradikálnejšou dohrou bol Brexit. 

Viacerí analytici očakávajú, že kritická a populistická rétorika smerom k Únii zásadne ovplyvní aj nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu. V slovenskom kontexte to znamená, že aj politické strany, ktorých predstavitelia v minulosti propagovali pozitíva ukotvenia krajiny v jadre EÚ, aktuálne preferujú hazard periférie a pozície (naj-)slabšieho článku.