V utorok 5. novembra 2024 si obyvatelia Spojených štátov amerických (USA) zvolili za 47. prezidenta Donalda Trumpa, ktorý porazil Kamalu Harrisovú. K uzávierke tohto článku získal nominant Republikánskej strany takmer 73 miliónov hlasov obyvateľov a hlasy 295 voliteľov a Demokratka Harrisová získala 226 hlasov voliteľov a 68 miliónov hlasov obyvateľov.

Aj keď to na prvý pohľad môže vyzerať skepticky, Európska únia by mala vidieť zvolenie Trumpa ako príležitosť. Ako už tretí budíček, po jeho prvom zvolení v roku 2016 a po začiatku plnoformátovej vojny na Ukrajine vo februári 2022. Opäť je príležitosť sa pozrieť dovnútra, do nenaplnených vojenských skladov, do nedostatočne financovaného vojenského a civilného výskumu a do stále nízkeho celkového rozpočtu na obranu.

Bezpečnosť a obrana sa pre Európu a EÚ musia stať najvyššou prioritou. Dobrou správou je, že tieto myšlienky sa už pretavujú do niektorých rozhodnutí, akými sú nové iniciatívy na spoločný nákup munície a podpora európskeho obranného priemyslu. Aj vďaka tomu môžeme znižovať našu závislosť na USA a budovať tak strategickú autonómiu Európy.

Trump v Bielom dome ako ohrozenie bezpečnosti Európy?

Volebné víťazstvo Donalda Trumpa prináša do euroatlantických vzťahov neistotu. Na otázku, čo bude znamenať zvolenie Trumpa pre bezpečnosť EÚ zrejme neexistuje alibistickejšia, ale veľmi presná odpoveď: nevieme.

Čo však možno vyčítať z Trumpovho prvého mandátu a predvolebnej kampane? Vo vzťahu k Európe Trump dlhodobo vyzýva na väčšiu zodpovednosť európskych štátov za svoju vlastnú bezpečnosť. Inými slovami, európske krajiny NATO by podľa neho mali investovať viac do obrany a mali by prekročiť 2 % hranicu výdavkov HDP na obranu. 

Na alokovaní aspoň 2 % HDP na obranu sa štáty NATO dohodli v roku 2014 a na summite vo Vilniuse v roku 2023 túto ambíciu potvrdili. K záväzku pridali aj nutnosť investovať viac než 2 %, aby dohnali nedostatočné financovanie z minulosti. Odhad na rok 2024 je, že záväzok bude spĺňať 23 spomedzi 32 krajín NATO, vrátane Slovenska.

Vo februári 2024 sa Trump vyjadril, že by v prípade útoku na členský štát NATO neochránil tie krajiny, ktoré nedávajú dostatok na svoju obranu. Týmto vyhlásením prakticky spochybnil článok 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý garantuje kolektívnu ochranu všetkým krajinám, fundamentálny základ celej Aliancie.

Trump tiež na konci svojho mandátu v roku 2020 nariadil stiahnuť takmer 10-tisíc amerických vojakov umiestnených v Nemecku. Prezident Biden po nástupe do funkcie toto rozhodnutie zrušil, ale na tomto konkrétnom kroku bolo vidieť, ako si Trump predstavuje zníženie zapojenia USA do bezpečnosti v Európe.

Veľa bude záležať aj od toho, akými ľuďmi sa Trump v Bielom dome obklopí. Vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v Európe a obranno-bezpečnostnej politike sú dôležité osoby poradcu pre národnú bezpečnosť a ministra zahraničia. V súčasnosti nie je zatiaľ jasné, kto tieto pozície obsadí.

EÚ zostáva závislou na bezpečnostných garanciách USA

Napriek dvom zdvihnutým varovným prstom v podobe vojny na Ukrajine, EÚ stále nie je plnohodnotným bezpečnostným aktérom. Pramení to z dvoch dôvodov – 23 z 27 krajín EÚ sú členmi NATO a EÚ nemá žiadne vlastné kompetencie v oblasti bezpečnosti a obrany, tie majú len členské štáty. 

Bezpečnosť EÚ je vo veľkej miere závislá na USA. Od prítomnosti amerických vojakov a techniky v Európe až po jadrové zbrane, ktoré v rámci tzv. jadrového zdieľania jedine USA poskytujú aj pre NATO. Jadrový arzenál Francúzska a Veľkej Británie slúži výhradne pre odstrašenie na národnej úrovni.

Členské štáty EÚ si prísne strážia dlhodobé nastavenie, že bezpečnosť a obrana je v rukách NATO. To reflektujú aj strategické dokumenty, akým je napríklad Strategický kompas EÚ z roku 2022, podľa ktorého „NATO zostáva základom kolektívnej obrany jeho členských štátov“ a EÚ plní len doplnkovú úlohu. 

Problematickým je aj prístup európskych politikov k otázkam obrany a bezpečnosti. Medzinárodný poriadok ustanovený po konci studenej vojny, rozpad Sovietskeho zväzu a vstup krajín strednej a východnej Európy do NATO nechal spohodlnieť európskych lídrov. Tí miesto investícií do vlastnej obrany snívali o vyvážaní európskych hodnôt mimo hranice EÚ a rozvíjali obchodné vzťahy s Ruskom.

Napriek spomenutým slabinám a závislostiam sa EÚ v posledných rokoch pomaly rozhýbala. Vytvorenie Strategického kompasu – bezpečnostnej stratégie – v roku 2022, nové obranné iniciatívy ako PESCO či Európska stratégia pre obranný priemysel a stále trvajúca silná podpora Ukrajiny napríklad vo forme výcviku ukrajinských vojakov. To sú všetko menšie či väčšie míľniky na ceste k väčšej bezpečnostnej suverenite a schopnosti ubrániť sa bez absolútnej závislosti na USA.

Vraj ukončí vojnu za jeden deň, nikto netuší ako to chce spraviť

USA podporovali Ukrajinu vo vojne proti Rusku od jej začiatku 24. februára 2022. Napriek zakopnutiam, akými bolo napríklad o niekoľko mesiacov odložené schválenie finančnej pomoci v apríli 2024, stáli pri ochrane medzinárodného práva, demokracie a suverenity Ukrajiny.

Ako sa podpora Ukrajiny zmení s opätovným zvolením Trumpa? Rezonujúcim výrokom bolo jeho vyjadrenie o „ukončení vojny za jeden deň.“ Konkrétny výsledok konfliktu však nepriblížil a to ani spôsoby, akými by to chcel dosiahnuť. Zdôraznil tiež svoje dobré vzťahy s Putinom. Naviac, novinár Bob Woodward vo svojej knihe píše, že odkedy Trump odišiel z Bieleho domu, tak hovoril s Putinom minimálne sedemkrát. Trump to však označil za klamstvo.

Napriek jeho vyjadreniam, budúce vzťahy USA a Ruska, Ukrajiny ako aj postoj voči vojne na Ukrajine sú azda ešte väčšou neznámou než hocičo iné. „Sú dva scenáre a nikto nevie, čo spraví. Môže zvýšiť podporu a dať Ukrajine povolenie, aby mohla používať zbrane dlhého doletu. Naopak, iný scenár je, že skončí s podporou,“ tvrdí Alexander Duleba, profesor a vedúci výskumný pracovník v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).

Podpora pre Ukrajinu pozostáva z dvoch súčastí – ekonomickej a vojenskej. Ekonomická je zaistená do konca roka 2025 a pravidelnú vojenskú pomoc oznamujú USA takmer každý mesiac. Aj toto sa však môže zmeniť s výsledkom volieb, nakoľko Republikáni získali okrem postu prezidenta aj väčšinu v Senáte a súboj o Snemovňu reprezentantov bude veľmi tesný. Ak získajú celý Kongres, skeptické až odmietavé postoje Republikánov voči podpore Ukrajiny jej môžu výrazne uškodiť v snahe brániť sa pred agresorom z Ruska. 

„On sľuboval, že vojnu vyrieši ešte predtým než bude inaugurovaný. Ako ale zareaguje, ako si to vyhodnotí, to si netrúfam odhadnúť,“ uzatvoril Duleba a zhrnul tak názory expertnej komunity na Trumpov postoj k vojne na Ukrajine.

Viac transakčnej politiky

Zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA je skutočne veľkou neznámou pre celú Európu. Zatiaľ čo v ekonomickej oblasti možno očakávať protekcionistickú politiku, v prípade bezpečnosti a obranných záväzkov je budúcnosť jasná o niečo menej. Najväčší otáznik visí nad podporou Ukrajiny vo vojne proti Rusku a snaha o dosiahnutie mieru.

Rozhodne možno očakávať viac transakčnej politiky, teda niečo za niečo a to aj v bezpečnostnej oblasti. Trump môže zachovať status quo vo vojenskej prítomnosti USA na území Európy výmenou za vyššie príspevky európskych štátov na obranu a napríklad uprednostňovanie amerických zbrojárskych výrobkov. Dôležité bude, aby jeho nebezpečná rétorika voči spojeneckým krajinám NATO a bezpečnostným zárukám zostala v predvolebnej kampani a nematerializovala sa počas výkonu funkcie.

Pred Európou zasa leží veľká úloha posilňovať svoju strategickú autonómiu. Cieľom nie je odpútať sa od transatlantického partnerstva, ale stať sa zodpovednejšími za vlastnú obranu a bezpečnosť. Dôležité bude pokračovať v nastolenom trende a navýšiť rozpočet na obranu v budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ po roku 2027. Aj takýmto spôsobom môžeme prispieť k tomu, aby boli dôsledky zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA na bezpečnosť EÚ a Európy čo najmenšie.