.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
Alexander Duleba pred rokom neveril, že Rusi sa odhodlajú prekročiť ukrajinské hranice a začať ostrú vojenskú ofenzívu s cieľom obsadiť celú krajinu. Dlhoročný expert na Rusko a Ukrajinu dnes vysvetľuje, že jeho vtedajšie presvedčenie vyplývalo zo znalosti ukrajinskej povahy a histórie.
„Vždy som vedel, že Ukrajinci vedia bojovať. Ukrajinskí dôstojníci i vojaci vždy tvorili základ sovietskej armády a sú motivovaní brániť svoju vlasť. Vedia, prečo bojujú,“ hovorí A. Duleba v rozhovore pre SFPA a Friedrich Ebert Stiftung.
Rok ostrých bojov ukázal, že Rusi nie sú schopní zlomiť ukrajinský odpor a podrobiť si krajinu, tak ako si predstavovali. „Ja som v prvý deň vojny povedal, že Rusi to nemôžu vyhrať a stále na tom trvám,“ komentuje to expert SFPA.
Približuje, že pri pohľade na situáciu z vojenského hľadiska, teda čo dokázala jedna a druhá strana, sú body jednoznačne na strane Ukrajiny. „Ukrajinci zaznamenali tri veľké víťazstvá a Rusi prakticky ani jedno. Z toho, čo obsadili prvý týždeň na juhu už museli ustúpiť.“
Ruská armáda nepredviedla výkony, ktoré by zodpovedali imidžu svetovej vojenskej veľmoci. Podľa Dulebu stále bojuje ako v druhej svetovej. „Zato Ukrajinci ukázali z hľadiska velenia tri krásne efektívne operácie. S menšími zbraňami a menej početnou technikou dosiahli ústup ruskej armády, ktorá na začiatku vojny plánovala bleskové obsadenie celej krajiny.“
Expert SFPA sa prikláňa k názoru viacerých medzinárodných pozorovateľov, že aktívna fáza bojov môže skončiť už tento rok, možno do leta. Koniec vojny je však v nedohľadne. „Môže to trvať ešte roky a záleží to od toho, ako sa vyvinie domáca situácia v Rusku. Maximum, čo sa Rusom na Ukrajine ešte môže podariť, je obsadiť Doneckú oblasť. Na viac už skrátka nemajú.“
Kyjev rok po vypuknutí vojny potrebuje ťažkú bojovú techniku a zdržať ruskú ofenzívu.
Keď Ukrajinci dostanú zo Západu moderné tanky a delostrelectvo, bude to prielom vo vojne, pretože získajú kvalitatívnu prevahu nad Rusmi. Vyrovnajú sa tým pomery na bojisku a Ukrajinci budú mať možnosť prejsť do protiútoku.
Hlavne mier!
Alexander Duleba v rozhovore reaguje aj na výzvy, aby západní spojenci nedodávali Ukrajine zbrane, ale usilovali sa dosiahnuť mierové riešenie konfliktu. To je však prekrútené videnie reality, ktoré ignoruje fakty i samotnú svojbytnosť Ukrajincov. Kyjev sa totiž o mier aktívne snažil, ale Moskva nereagovala.
„Ukrajinci už Rusom navrhovali dohodu a mier. O tom by sme mali viac rozprávať. Ukrajinská ponuka bola o tom, že rezignujú na členstvo v NATO, súhlasia so systémom medzinárodnej kontroly zbraní na ich území a môžu diskutovať o jazykovom a menšinovom zákone v prospech ruskojazyčného obyvateľstva,“ uvádza A. Duleba.
Rusi sa naoplátku mali stiahnuť na pozície pred 24. februárom a na riešenie okupovaného Donbasu a Krymu si obe strany mali stanoviť 12-ročné obdobie, počas ktorého sa budú snažiť nájsť mierové riešenie bez použitia sily jednou alebo druhou stranou.
„To bola férová ponuka, ktorú Ukrajinci dali v marci Rusom. Ale Putin sa na to vykašľal. Čo viac teda chceme od Ukrajincov, aby urobili? Je úplne očividné, že Putin sa nechce férovo dohodnúť.
A tak si Ukrajinci povedali, že teda budú bojovať s plným nasadením.“
Analytik dodáva, že naivná predstava mnohých ľudí volajúcich po mieri na Ukrajine v skutočnosti znamená volanie po porážke Ukrajiny, ktorá by sa musela vzdať svojej nezávislosti a štátnosti.
„To by bola len prestávka, ktorá by opäť priniesla rozbroje a vojenský konflikt. Mier je vtedy, ak s ním súhlasia obe strany a existujú garancie, že to tak aj zostane. Mier môžeme mať aj zajtra, ak sa Putin stiahne z Ukrajiny, kde nemá čo robiť. Pretože ten, kto tú vojnu začal, ju môže aj ukončiť.“
Európa nebude v bezpečí, pokiaľ sa Rusko nezbaví predstavy, že môže vojenskou silou meniť hranice svojich susedov. „Je to choré, aleRusi sa cítia dobre, keď sa ich iní boja. Ale takto sa nedajú budovať normálne vzťahy. Takto si nezískate spojencov.“
Vladimír Putin sa opakovane vyhráža Západu, že za jeho podporu Ukrajiny príde odveta. Podľa A. Dulebu toho v skutočnosti nie je veľa, čo môže urobiť. „Briti a Američania povedali, že ak by sa Rusi odvážili použiť proti Ukrajincom jadrové zbrane, prišla by od nich odpoveď. Nebola by nevyhnutne tiež jadrová. Nasadili by námorné a letecké sily proti ruským vojenským cieľom a zničili by ruskú čiernomorskú flotilu. Potom by sa tá vojna veľmi rýchlo skončila. Veď Rusi si teraz nevedia poradiť s Ukrajincami, takže ťažko by odolali americkej a britskej vojenskej sile v plnom nasadení.“
Prípadný priamy vojenský konflikt Západu a Ruska by mohol byť fatálny pre všetkých. Ale podľa Alexandra Dulebu „riešením nie je báť sa.“ Viac o stave ukrajinsko-ruskej vojny sa dozviete v priloženom videorozhovore.
