Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Alexander Duleba pred rokom neveril, že Rusi sa odhodlajú prekročiť ukrajinské hranice a začať ostrú vojenskú ofenzívu s cieľom obsadiť celú krajinu. Dlhoročný expert na Rusko a Ukrajinu dnes vysvetľuje, že jeho vtedajšie presvedčenie vyplývalo zo znalosti ukrajinskej povahy a histórie.
„Vždy som vedel, že Ukrajinci vedia bojovať. Ukrajinskí dôstojníci i vojaci vždy tvorili základ sovietskej armády a sú motivovaní brániť svoju vlasť. Vedia, prečo bojujú,“ hovorí A. Duleba v rozhovore pre SFPA a Friedrich Ebert Stiftung.
Rok ostrých bojov ukázal, že Rusi nie sú schopní zlomiť ukrajinský odpor a podrobiť si krajinu, tak ako si predstavovali. „Ja som v prvý deň vojny povedal, že Rusi to nemôžu vyhrať a stále na tom trvám,“ komentuje to expert SFPA.
Približuje, že pri pohľade na situáciu z vojenského hľadiska, teda čo dokázala jedna a druhá strana, sú body jednoznačne na strane Ukrajiny. „Ukrajinci zaznamenali tri veľké víťazstvá a Rusi prakticky ani jedno. Z toho, čo obsadili prvý týždeň na juhu už museli ustúpiť.“
Ruská armáda nepredviedla výkony, ktoré by zodpovedali imidžu svetovej vojenskej veľmoci. Podľa Dulebu stále bojuje ako v druhej svetovej. „Zato Ukrajinci ukázali z hľadiska velenia tri krásne efektívne operácie. S menšími zbraňami a menej početnou technikou dosiahli ústup ruskej armády, ktorá na začiatku vojny plánovala bleskové obsadenie celej krajiny.“
Expert SFPA sa prikláňa k názoru viacerých medzinárodných pozorovateľov, že aktívna fáza bojov môže skončiť už tento rok, možno do leta. Koniec vojny je však v nedohľadne. „Môže to trvať ešte roky a záleží to od toho, ako sa vyvinie domáca situácia v Rusku. Maximum, čo sa Rusom na Ukrajine ešte môže podariť, je obsadiť Doneckú oblasť. Na viac už skrátka nemajú.“
Kyjev rok po vypuknutí vojny potrebuje ťažkú bojovú techniku a zdržať ruskú ofenzívu.
Keď Ukrajinci dostanú zo Západu moderné tanky a delostrelectvo, bude to prielom vo vojne, pretože získajú kvalitatívnu prevahu nad Rusmi. Vyrovnajú sa tým pomery na bojisku a Ukrajinci budú mať možnosť prejsť do protiútoku.
Hlavne mier!
Alexander Duleba v rozhovore reaguje aj na výzvy, aby západní spojenci nedodávali Ukrajine zbrane, ale usilovali sa dosiahnuť mierové riešenie konfliktu. To je však prekrútené videnie reality, ktoré ignoruje fakty i samotnú svojbytnosť Ukrajincov. Kyjev sa totiž o mier aktívne snažil, ale Moskva nereagovala.
„Ukrajinci už Rusom navrhovali dohodu a mier. O tom by sme mali viac rozprávať. Ukrajinská ponuka bola o tom, že rezignujú na členstvo v NATO, súhlasia so systémom medzinárodnej kontroly zbraní na ich území a môžu diskutovať o jazykovom a menšinovom zákone v prospech ruskojazyčného obyvateľstva,“ uvádza A. Duleba.
Rusi sa naoplátku mali stiahnuť na pozície pred 24. februárom a na riešenie okupovaného Donbasu a Krymu si obe strany mali stanoviť 12-ročné obdobie, počas ktorého sa budú snažiť nájsť mierové riešenie bez použitia sily jednou alebo druhou stranou.
„To bola férová ponuka, ktorú Ukrajinci dali v marci Rusom. Ale Putin sa na to vykašľal. Čo viac teda chceme od Ukrajincov, aby urobili? Je úplne očividné, že Putin sa nechce férovo dohodnúť.
A tak si Ukrajinci povedali, že teda budú bojovať s plným nasadením.“
Analytik dodáva, že naivná predstava mnohých ľudí volajúcich po mieri na Ukrajine v skutočnosti znamená volanie po porážke Ukrajiny, ktorá by sa musela vzdať svojej nezávislosti a štátnosti.
„To by bola len prestávka, ktorá by opäť priniesla rozbroje a vojenský konflikt. Mier je vtedy, ak s ním súhlasia obe strany a existujú garancie, že to tak aj zostane. Mier môžeme mať aj zajtra, ak sa Putin stiahne z Ukrajiny, kde nemá čo robiť. Pretože ten, kto tú vojnu začal, ju môže aj ukončiť.“
Európa nebude v bezpečí, pokiaľ sa Rusko nezbaví predstavy, že môže vojenskou silou meniť hranice svojich susedov. „Je to choré, aleRusi sa cítia dobre, keď sa ich iní boja. Ale takto sa nedajú budovať normálne vzťahy. Takto si nezískate spojencov.“
Vladimír Putin sa opakovane vyhráža Západu, že za jeho podporu Ukrajiny príde odveta. Podľa A. Dulebu toho v skutočnosti nie je veľa, čo môže urobiť. „Briti a Američania povedali, že ak by sa Rusi odvážili použiť proti Ukrajincom jadrové zbrane, prišla by od nich odpoveď. Nebola by nevyhnutne tiež jadrová. Nasadili by námorné a letecké sily proti ruským vojenským cieľom a zničili by ruskú čiernomorskú flotilu. Potom by sa tá vojna veľmi rýchlo skončila. Veď Rusi si teraz nevedia poradiť s Ukrajincami, takže ťažko by odolali americkej a britskej vojenskej sile v plnom nasadení.“
Prípadný priamy vojenský konflikt Západu a Ruska by mohol byť fatálny pre všetkých. Ale podľa Alexandra Dulebu „riešením nie je báť sa.“ Viac o stave ukrajinsko-ruskej vojny sa dozviete v priloženom videorozhovore.