Veľká Británia bude mať najneskôr v septembri nového premiéra. Čo to bude znamenať pre krajinu?

Keďže nový líder bude pochádzať z tej istej strany, tak nemôžeme očakávať žiadne zásadné zmeny. V otázkach domácej politiky to však môže byť trochu iné. Boris Johnson razil niektoré politiky, pre ktoré nemal v strane väčšinovú podporu. Očakávam, že nový líder sa bude snažiť byť viac konsenzuálny. 

Môžeme očakávať, že Veľká Británia bude naďalej výrazne podporovať Ukrajinu vo vojne s Ruskom?

Určite áno. Predpokladám, že výrazná britská pomoc Ukrajine bude naďalej pokračovať. Vyplýva to aj z toho, že nádejní kandidáti na uvoľnený post šéfa britskej vlády sa dajú označiť skôr za „jastrabov“ ako „holubice.“ 

Z čoho vyplýva taká silná britská podpora Ukrajiny?

Dôvodov je viacero. Jeden je aj historický. Už v 19. storočí vnímali britské imperiálne elity cárske Rusko ako rozpínavú mocnosť, ktorá sa snaží prenikať do strednej Ázie a ktorá môže v konečnom dôsledku ohroziť aj Indiu. Už tam vzniklo britské vnímanie Ruska ako rivala. Neskôr vznikol Sovietsky zväz ako ideologický nepriateľ, ktorý bol jednoznačnou hrozbou britskej bezpečnosti a záujmov. Rovnako je dnes vnímané aj Putinovo Rusko. Briti skrátka nemajú voči Rusom zmierlivú politiku ako napríklad Francúzi, Taliani alebo Nemci. Anglosaské krajiny vo všeobecnosti vnímajú otázky bezpečnosti inak ako kontinentálne krajiny.

Briti však momentálne čelia ťažkej ekonomickej situácii a vysokej inflácii. Nemôžu tieto problémy odčerpať energiu, ktorá by mala byť venovaná Ukrajine?

Samozrejme, uvidíme, čo prinesie zima. Ale to nebude len výzva pre Britániu ale pre celý svet. Napriek tomu si myslím, že Veľká Británia jednoznačne vníma, že Rusko si nemôže dovoľovať to, čo si dovoľuje a že je nutné Ukrajinu maximálne podporiť.

Na druhej strane sa objavujú obavy, či takáto zmena v súčasnej dobe ešte viac neoslabí dojem stability západných mocností a nepodporí ruský naratív, že Západ je v úpadku a je slabý súper…

Práve masívna podpora Ukrajiny zo strany západných mocností ukazuje, že Západ nie je v úpadku. Zmena vlády či premiéra je vždy, samozrejme, určitým narušením stability, ale ide o štandardnú vec v demokratických krajinách. Dlhodobá vláda Vladimíra Putina v Rusku nie je dôkazom sily, ale slabosti ruského politického systému. Rusko má na svojom čele niekoho, kto uveril, že môže všetko a preto napadá aj cudzie štáty a zaberá ich územia. 

Boris Johnson zrejme zostane vo funkcii premiéra až do septembra a očakáva sa, že toto obdobie bude akýmsi limbom, prechodnou fázou, keď vláda bude robiť len nevyhnutné úkony. Nemôže to byť rizikom, ak by sa vyhrotila vojna na Ukrajine, prípadne by sa preliala ďalej a situácia by si žiadala ráznu reakciu Londýna?

Domnievam sa, že Boris Johnson by bol aj v takej situácii akcieschopným lídrom. V takej chvíli by skrátka urobil nutné rozhodnutia. Na druhej strane by samozrejme bolo lepšie, keby tam už bol líder so silnou politickou podporou, pretože rozhodnutie Borisa Johnsona by mohlo byť spochybňované práve preto, že už nemá jasný politický mandát. 

Boris Johnson odchádza po sérii viacerých škandálov s večierkami, alebo nevhodnou nomináciou človeka so sexuálnym obvinením na krku… Čo je skutočným dôvodom, prečo sa mu vlastní poslanci postavili chrbtom?

Akumulácia všetkých týchto pochybení a škandálov viedla k tomu, že Konzervatívna strana stratila dôveru nielen v schopnosť Borisa Johnsona viesť a stabilizovať vládu, ale aj v jeho schopnosť úspešne viesť stranu do ďalších volieb. V podstate sa stal príťažou. Britskí konzervatívci už teraz myslia na najbližšie voľby, ktoré sa uskutočnia o dva roky. Pohár trpezlivosti s B. Johnsonom skrátka pretiekol. Konzervatívci potrebujú nového lídra, ktorý sa za tie dva roky môže etablovať a pripraviť si pôdu, aby mohol stranu potiahnuť vo voľbách.

EÚ dúfa, že odchod Borisa Johnsona bude znamenať „konštruktívnejšie vzťahy“ najmä v otázke doriešenia problému okolo Severného Írska, kde sa Londýn vyhráža, že prestane akceptovať brexitovú dohodu s EÚ na severoírskom protokole. Možno očakávať posun?

Dá sa očakávať, že nový britský premiér alebo premiérka bude z hľadiska európskych predstaviteľov menej toxická. Boris Johnson bol vnímaný ako nemorálny a nezodpovedný politik a preto nemal v Európe veľa spojencov. Netreba však zabúdať na to, že jeho možní nasledovníci v úrade slúžili ešte v kabinete Theresy May a neskôr Johnsonovom kabinete, takže za vyjednanú brexitovú dohodu nesú časť zodpovednosti. 

Situácia v Severnom Írsku nie je z britského hľadiska uspokojivá. To sa premietlo aj do nedávneho výsledku tamojších volieb do miestnych samospráv, keď prvýkrát v histórii zvíťazila nacionalistická strana Sinn Féin. Je jasné, že sa tam musí nájsť nejaké nové riešenie. Dá sa očakávať, že nový britský líder nebude v rokovaniach s Bruselom taký radikálny a nebude trvať na rovnakých princípoch ako B. Johnson, ktorý vyhral voľby v roku 2019 s heslom „Get brexit done!“ Dnes sme v inej situácii a to do určitej miery zmení aj pozíciu nového britského premiéra alebo premiérky.

Posledné prieskumy verejnej mienky hovoria, že podľa väčšiny Britov sa brexitový proces uskutočnil zle a necítia pozitíva, ktoré im vláda sľubovala. Môžeme teda povedať, že Boris Johnson vo svojej najzásadnejšej otázke vyriešenia brexitu zlyhal?

Treba to vidieť komplexne. Výsledok referenda o brexite z roku 2016 bol tesný. Za vystúpenie z EÚ hlasovalo zhruba 52 percent voličov, lenže nikto nepovedal, čo by mala byť alternatíva voči európskemu členstvu. Britská politika následne dlho nedokázala nájsť optimálne nové vzťahy s Bruselom a uchopiť brexit ako východiskovú pozíciu k reforme Spojeného kráľovstva. Preto sú ľudia dnes nespokojní. Neprekáža im, že už nie sú súčasťou EÚ. Sú nespokojní, že brexit neviedol k zvýšeniu životnej úrovne a necítia výhody, ktoré z neho mali vyplynúť. To bude ešte veľká otázka pre ďalšiu vládu, hoci brexit ako téma už otravuje britskú spoločnosť. Na druhej strane treba uznať, že prišiel covid, vojna na Ukrajine, vysoká inflácia… takže britská vláda to nemala a nebude mať ľahké.

Nie je to však teraz tak, že Theresa May mala pravdu, keď vravela, že toto riešenie s írskym protokolom nie je reálne a B. Johnson to pretlačil len preto, aby to už nejako uzavrel? Takže Briti stále nedokázali úplne doriešiť svoje vzťahy s EÚ, najmä v otázke Severného Írska?

To máte pravdu. Situácia je o to horšia, že ide o Severné Írsko, kde ešte do deväťdesiatych rokov prebiehali teroristické útoky. Politická situácia tam nie je stabilná a súhlasím s tým, že Theresa May mala v tomto pravdu.

Aké je teda riešenie? Je reálne, že Veľká Británia sa napokon bude musieť viac zblížiť s EÚ, ako pôvodne brexiteri sľubovali, a bude súčasťou jednotného trhu podobne ako Nórsko alebo Švajčiarsko? Niektorí konzervatívni poslanci to už pripúšťajú…

V politike platí, že reálne je to, čo získa väčšinu. Takže aj táto otázka nie je niečo, čo sa dá posúdiť čisto odborne. Je to o tom, či sa na tom dokáže zhodnúť britská politická reprezentácia. Francúzsky prezident Emmanuel Macron teraz prišiel s ideou Európskeho politického spoločenstva. Nie je to síce o prístupe na jednotný trh, ale Veľká Británia sa tam môže nejako zapojiť. Toto sú otázky, ktoré čakajú na nového lídra alebo líderku. Nebude to ľahké, ale ako sa hovorí v medzinárodnej politike – kde je vôľa, tam je cesta.

Marek Bičan
Pôsobí na českom úrade vlády ako asistent námestníka ministra pre európske záležitosti. Na Masarykovej univerzite tiež študuje doktorandské štúdium v ​​odbore medzinárodné vzťahy a európska politika a je asistentom na Katedre medzinárodných vzťahov a európskych štúdií. Ďalšie doktorandské štúdium absolvuje na King’s College London v ​​odbore obranné štúdiá. Dlhodobo sa venuje britskej politike, strategickým štúdiám a európskej histórii.