>
Zahraničná politika
>
Česká vláda sa otriasa a Babiš rastie. Ako to ovplyvní V4?

Česká vláda sa otriasa a Babiš rastie. Ako to ovplyvní V4?

Eva Mihočková, 04.10.2024
Zdroj: Facebook/Úřad vlády ČR

Eva Mihočková

Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.

Nemecká vláda končí: Kto bude nový kancelár a aké zmeny prinesie?

Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.

Prioritou skutočnej ľavice sú verejné služby, nie len dávky a dôchodky

Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.

Brusel musí ukázať viac emócií, inak vyhrajú populisti a dezinformátori

Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.

Suverénne na všetky strany – kde stojí Slovensko v zahraničnej politike?

Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.

Európska sociálna demokracia odmieta rétoriku Smeru a Hlasu

Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.

Vláda Petra Fialu prešla rekonštrukciou a Piráti odišli do opozície. Hnutie ANO pred budúcoročnými parlamentnými voľbami posilňuje, čo potvrdili aj výsledky regionálnych volieb. Hnutie Andreja Babiša prvýkrát v histórii vyhralo senátne voľby a získalo 12 senátorov. Vládna koalícia si však udrží v hornej komore parlamentu stále väčšinu. 

Je však nepochybné, že Fialova vláda má historicky najnižšiu podporu verejnosti a jej slabé výsledky pomáhajú Andrejovi Babišovi v návrate k moci. Preto viacerí českí komentátori prirovnávajú výkon Fialovej vlády k pôsobeniu vlády Igora Matoviča, ktorá vydláždila cestu k volebnému víťazstvu Robertovi Ficovi.

„Nemôžeme úplne porovnávať Fialovu a Matovičovu vládu,“ hovorí Tomáš Strážay. Spája ich však to, že vládnu v období reťaziacich sa kríz, aké tu neboli desiatky rokov – covid, vojna na Ukrajine i energetická kríza a to sa odráža na podmienkach ich vládnutia. 

Podľa Strážaya dianie na českej politickej scéne môže byť prípravou na budúcu vládu ODS s ANO. Vylúčiť sa však nedá ani obídenie ANO ako víťaza volieb a vznik koaličnej vlády bez Babiša. Každopádne, na českej politickej scéne je veľký priestor na štandardnú ľavicovú stranu a práve do ľavého politického spektra by sa teraz mohli posunúť Piráti. 

Aká by bola zahraničná politika prípadnej Babišovej vlády, ktorého hnutie vstúpilo do euroskeptickej frakcie Patrioti pre Európu spolu s Orbánovým Fidészom? Vznikol by podunajsko-populistický blok na osi Praha – Bratislava – Budapešť? A aká by bola úloha Varšavy? 

Odpovede ponúka vo videorozhovore riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay. Debatu moderovala šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA Eva Mihočková. Partnerom projektu je Friedrich Ebert Stiftung a denník Sme.