.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku upozorňuje, že na slovensko-ukrajinskej hranici leží obrovský nevyužitý potenciál spoločných projektov, ktoré by mohli priniesť novú kvalitu života ľuďom na oboch stranách: „Košický a Prešovský kraj sú v podobnej situácii, ako bola vláda rakúskeho Burgenlandu v 90-tych rokoch. Vďaka susedstvu so slovenským pohraničím mohli obe strany čerpať fondy z EÚ zdrojov, čo prinieslo Burgenlandu značný rozmach.“
Vojna na Ukrajine, samozrejme, prepísala všetky plány, ale priestor na rozvoj úzkej cezhraničnej spolupráce sa nestratil. Slovenské samosprávy by s ukrajinskými regiónmi mohli rozvíjať množstvo užitočných projektov v oblasti verejnej dopravy, turizmu, školstva, podnikania a ďalších sektorov.
„Teoreticky by sa mohli spojiť nemocnice z Ivanofrankivskej oblasti, Zakarpatskej oblasti, Prešovského a Košického kraja s cieľom vybudovať program na spoločnú modernizáciu, alebo výskum. To isté môže fungovať v oblasti zariadení sociálnych služieb a spoločne môžu získať viac lôžok, lepšie vybavenie, a pod.,“ uvádza A. Duleba.
Nedostatok financií by nemusel byť problém, pretože k dispozícii sú značné prostriedky z horizontálnych komunitárnych programov EÚ, ktoré slovenské VÚC-ky dnes nevedia využívať. Alexander Duleba zdôrazňuje, že by tu išlo „o nové peniaze nad rámec klasických eurofondov, slovenského, či ukrajinského rozpočtu.“
Možné by bolo aj financovať napríklad rozvoj spoločnej verejnej dopravy, ktorá by prechádzala cez hranicu, ale aj spoluprácu slovenskej a ukrajinskej záchrannej služby, ktoré by vozili pacientov do Michaloviec alebo Užhorodu podľa toho, ktorá nemocnica by bola bližšie, rsp. mala voľné kapacity.
Prečo dnes takáto spolupráca nefunguje, hoci technicky by bola možná a ako je to dnes s úrovňou korupcie na Ukrajine, ktorá býva prekážkou rozvoja ekonomických vzťahov, dozviete sa v priloženom videorozhovore s Alexandrom Dulebom.
Rozhovor sa uskutočnil v rámci projektu Bezpečná a inkluzívna hranica medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorý je podporený finančným mechanizmom EHP a spolufinancovaný štátnym rozpočtom SR v celkovej sume 832 827 eur.
Projekt implementuje Úrad hraničnej a cudzineckej polície v spolupráci s Hraničnou službou Ukrajiny, Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku, Regionálnym centrom analýz rizík z Užhorodu a nórskym partnerom Apenhet (transparentnost).
