.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Eurovoľby mnohí ľudia prijali s úľavou, že mainstreamové strany majú stále väčšinu a keďže je menšia, možno si uvedomia, že musia viac držať spolu - hovorí v rozhovore vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Vysvetľuje, že ak by dnes európski socialisti prijali späť Smer, podkopali by tým svoju vlastnú vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
Slovensko vo svojej modernej ére samostatnosti vždy vedelo presadzovať svoje vlastné názory v európskej a zahraničnej politike. Príkladom je nesúhlas s návrhom na zavedenie kvót pre migrantov, vetovanie reformy autorských práv z roku 2019, či slovenské veto voči vzájomnému uznávaniu partnerstiev osôb rovnakého pohlavia medzi členskými štátmi z roku 2004.
„Slovensko vždy malo vlastné názory pri rokovaniach v EÚ i NATO. Ale je normálne, že svoje stanoviská konzultujeme s partnermi, obrusujeme a hľadáme vhodný kompromis,“ vysvetľuje bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Miroslav Wlachovský.
V rozhovore približuje, čo by mali byť dnes priority slovenskej zahraničnej politiky a pripomína, že Rusko dlhodobo vedie voči Západu hybridnú vojnu. „Keďže ruská ekonomika nie je taká výkonná, tak sa Rusi snažia ovládnuť nás „mäkkou silou,“ teda dostať sa nám do hláv. A na značnú časť verejnosti to funguje.“
„Rusko je štát, ktorý nás oficiálne na papieri označil na nepriateľov a veľká časť ľudí na Slovensku je natoľko popletená, že si myslí, že ten, kto nás označí za nepriateľa, je náš priateľ a ten, kto je náš spojenec, je náš nepriateľ. Je to neuveriteľne zlé z hľadiska budúcnosti krajiny,“ dodáva Wlachovský.
Ako toto nastavenie slovenskej spoločnosti i politickej reprezentácie vnímajú spojenci v EÚ a NATO? A aké sú šance Slovenska robiť úspešnú ekonomickú diplomaciu v krajinách ako je Kuba, Venezuela, či Vietnam, ako to avizuje premiér Robert Fico?
Dozviete sa vo videorozhovore s Miroslavom Wlachovským, ktorý zorganizovala SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme. Rozhovor moderovala Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA.
