.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Viaceré krajiny EÚ sa v poslednej chvíli postavili proti definitívnemu schváleniu zákazu predaja áut s klasickým spaľovacím motorom. Aj na Slovensku sa ozývajú hlasy, či je ekonomika pripravená na prechod na elektromobilitu od roku 2035. Nemecko žiada, aby výnimku dostali aspoň autá jazdiace na syntetický benzín.
Čo o ňom dnes vieme a aké je jeho využitie v súčasných vozidlách vysvetľovali experti Patrik Križanský, riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu a viceprezident Európskej asociácie pre elektromobilitu a výskumník Kristián Ondrejička z Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v rozhovore so šéfredaktorkou portálu zahranicnapolitika.sk Evou Mihočkovou.
„Syntetické palivá by som prirovnal k vegetariánskemu hamburgeru. Je to hamburger, ale má svoje výhody i nevýhody,“ hovorí Patrik Križanský. Dodáva, že tieto palivá nie sú bezemisné. Vytvárajú emisie vo výfuku, sú však emisne neutrálne.
Dopĺňa ho aj Kristián Ondrejička. Vysvetľuje, že pri týchto palivách vyrábaných primárne z vodíka je rovnaký vstup ako aj výstup emisií. Zároveň upozorňuje na dôležitý faktor ceny. „Syntetické palivá sú veľmi drahé na výrobu. Sú na báze uhľovodíkov, potrebujeme tam vodík a CO2. Problém je ekonomickosť výroby vodíka. Odhady hovoria, že do roku 2027 by ich cena mohla klesnúť na tri eurá za liter. Najnovšie sa dokonca predpokladá, že by sa to mohlo podariť až v roku 2030. Ekonomicky to nie je pre širokú verejnosť zaujímavé.“
Preto sa syntetický benzín označuje aj ako „šampanské medzi palivami“ a uvažuje sa o ich využití len v iných druhoch dopravy, ako je letecká, či námorná. Svoju úlohu tiež môžu zohrať ako prechodné palivo pri tranzícii na elektromobilitu.
Analýza Friedrich Ebert Stiftung uvádza, že na Slovensku do roku 2040 zanikne až polovica pracovných miest v automobilovom priemysle ako dôsledok prechodu na elektromobilitu. Obaja experti sa zhodujú, že výroba elektromobilu je skutočne menej náročná na pracovnú silu.
„Je pravda, že na zloženie vozidla treba o 40% menej pracovného času. Ale pribúdajú tam nové pracovné procesy súvisiace s batériou, či kabelážou, ktoré to môžu vykompenzovať. Lenže na Slovensku sa tie batérie nevyrábajú,“ hovorí K. Ondrejička. Tým sa Slovensko dostáva do výraznej konkurenčnej nevýhody, keďže hlavná časť pridanej hodnoty pri výrobe elektromobilu sa prenáša do sektora batérií.
Elektromobilita v osobnej doprave je trend, ktorý sa v najbližšom období nezmení ani napriek aktuálnemu zdržaniu. Slovensko sa tejto skutočnosti musí prispôsobiť, inak mu hrozia ekonomické straty.
„Už v roku 2027 odhadujeme, že elektromobil bude cenovo porovnateľný s autom s klasickým spaľovacím motorom,“ hovorí P. Križanský. Celý proces si však bude vyžadovať zmenu myslenia ľudí. „Okolo roku 2050 už určite budú po našich cestách jazdiť len bezemisné autá a to predovšetkým elektromobily,“ dodáva K. Ondrejička.
Ako sa novej situácii dokážu prispôsobiť slovenské automobilky a aké je politické pozadie celého procesu sa dozviete v priloženom videorozhovore. Diskusiu organizovala SFPA v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a mediálnym partnerom denníkom Sme.
