Princíp solidarity je základným pilierom Spoločnej energetickej politiky Európskej únie. Tento rok bol otestovaný v plnej miere po ruskej invázii na Ukrajinu a hroziacim energetickým výpadkom. Bezprostredne na jar sa členské štáty rozhodli úpravou Nariadenia (EU) 2017/1938 prijať návrh Európskej komisie na udržanie minimálnych zásob plynu v zásobníkoch. 

V  júli Komisia navrhla plán na zníženie dopytu po plyne do konca budúceho marca o 15 percent. Tieto opatrenia v rámci iniciatívy Úspora plynu pre bezpečnú zimu sú však dobrovoľné, a teda spotrebitelia (priemysel, domácnosti či verejná správa) by mali prijímať úsporné opatrenia z vlastnej vôle. 

Môže nás pred krízou okrem šetrenia energiami zachrániť solidarita aj naďalej, najmä v kontexte budúcoročnej očakávanej energetickej krízy? Čo sa náš región doposiaľ naučil v rámci solidarity a ako nám to pomôže aj v dlhodobej budúcnosti? 

Jednota v kríze 

Niet pochýb, že odklon od fosílnych palív je pre Úniu v strednodobom až dlhodobom horizonte cieľom nevyhnutným pre klimatickú neutralitu. Na prežitie tejto (a budúcej) zimy však ešte stále budeme potrebovať zásoby zemného plynu. 

V prospech tejto zimy nahráva fakt, že aktuálne (december 2022) je priemerná úroveň naplnenia zásobníkov plynu v členských štátoch na takmer 90 percent, čo je mimoriadne vysoké číslo oproti minulým rokom. 

Tento rok sa teda úspešne podarilo udržať vysoké hladiny plynu v zásobníkoch vďaka viacerým prijatým opatreniam. Európa dokázala diverzifikovať svojich dodávateľov plynu na nasledujúce roky, ako je možné vidieť na príklade Azerbajdžanu, Alžírska či Nórska a zároveň aj zvýšiť dodávky LNG o približne 20 percent v porovnaní s rokom 2021. 

Časť svojej úlohy, teda bezprostredné nahradenie výpadkov, si tak EÚ splnila najlepšie ako bolo možné, keďže už na jeseň roku 2020 začala zásobníky plniť.

Po vypuknutí vojny bola zo strany EÚ takisto vytvorená spoločná iniciatíva spoločného nákupu plynu. Najmä región strednej Európy dokončil pomerne rýchlo diverzifikáciu v plynovom sektore s cieľom väčšieho prepojenia, spomeňme napríklad poľsko-slovenskú plynovú prípojku. Európskej únii sa tak podarilo úspešne budovať na vlne solidarity aj regulatívnymi opatreniami. 

Skrytý potenciál Ukrajiny

Už teraz môžeme povedať, že energetickú krízu pre tento rok EÚ zvládla, avšak viaceré externé vplyvy budúcnosti nie je možné predvídať – napr. ázijský dopyt po LNG na svetových trhoch, jeho cena či počasie. 

Napriek aktuálnemu vysokému naplneniu zásobníkov tento objem stále predstavuje len malú časť spotreby štátov. V prípade Belgicka je to približne 5 percent a celkovo v únii je súčasné naplnenie ekvivalentom cca 30 percent ročnej spotreby zemného plynu. 

Aj preto na nasledujúci rok v rámci predbežných opatrení nastavila Európska komisia priebežné ciele v oblasti plnenia podzemných zásobníkov plynu a prijala rozhodnutie o obmedzení dodávok plynu v prípade existenčných výpadkov komodity. 

Ak by k prijatiu takéhoto opatrenia predsa len došlo, pre európske ekonomiky by to malo devastačné dopady. Preto je najlepším riešením zamerať sa na dopyt a na znižovanie spotreby zemného plynu. 

EÚ chýba približne 30 miliárd metrov kubických plynu na rok 2023, ktoré vypadli v dôsledku nevyužívania ruského plynu. Keďže sa EÚ plánuje od ruského plynu odstrihnúť a zároveň i Rusko škrtí dodávky, možno predpokladať, že v najbližších rokoch ruský zemný plyn nebude využívaný vôbec. 

Únia v dlhodobom horizonte potrebuje zvýšiť svoje úsilie v rozvoji obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, napríklad v hĺbkovej obnove budov. Najdôležitejšie krátkodobé opatrenie však zostane čo najvyššie možné navýšenie zásob zemného plynu v zásobníkoch a zníženie spotreby. 

Na prepravu zemného plynu je v súčasnosti potrebné stavanie nových terminálov a infraštruktúry. Keďže pochádzajú od zámorských partnerov, takáto stavba je záležitosť na dva až tri roky. Princíp solidarity je tak v súčasnosti najviac nahlodávaný rigidnou infraštruktúrou potrebnou k preprave plynu a s tým súvisiacimi vysokými cenami plynu. 

Zaujímavou príležitosťou pre EÚ môže byť Ukrajina, ktorá má po Nórsku najväčšie zásoby zemného plynu v Európe, napriek tomu, že väčšina sa skrýva vo východnej oblasti krajiny. Jej najväčší potenciál je skrytý v podzemných zásobníkoch plynu, ktoré majú kapacitu až 30 miliárd metrov kubických plynu, a tak predstavujú tretie najväčšie zásobníky na svete. 

V súčasnosti je ich stav naplnenia približne na polovici. Problémom je, že využitie potenciálu týchto zásobníkov plynu by si vyžadovalo investície do technológií, najmä nových prepojení. A v súvislosti s dosahovaním klimatických cieľov a snahy odkloniť sa od fosílnych palív je otázne, či by sme mali nové prepojenia podporovať. 

Kľúčom je nižšia spotreba plynu

I keď Komisia v rámci iniciatívy Úspora plynu pre bezpečnú zimu navrhla povinnú solidaritu medzi krajinami v prípade núdzového stavu a výpadku dodávok, v súčasnosti  neexistuje mechanizmus, ktorý by solidaritu zaisťoval. 

Tá by mala byť ukotvená v bilaterálnych dohodách medzi krajinami, tie sa však s týmito dohodami neponáhľajú. A práve takéto zmluvy by mali byť kľúčové pre prípad výpadkov dodávok plynu v EÚ. 

V prvom rade je však potrebné zamerať sa na znižovanie spotreby. Súčasné zníženie spotreby nie je dostatočné najmä v prípade krajín strednej a východnej Európy a nepomáhajú tomu ani štedré finančné kompenzácie, najmä v prípade Slovenska, ktoré nemotivujú k úsporám. 

Zo strany štátu by mali byť prijaté len opatrenia na podporu najzraniteľnejšieho obyvateľstva, avšak nie prostredníctvom celoplošných zásahov do cien. Tie môžu narušiť doterajšie fungovanie voľného trhu. Je potrebné najmä informovať o možnostiach úspor a vzdelávať obyvateľov, ale i predstaviteľov verejného sektora.

Nová realita

Tento rok bolo i vďaka vysokým cenám  na svetovom trhu dostatočné množstvo LNG pre EÚ. Môžeme však očakávať obnovu čínskeho dopytu po plyne po zdvihnutí karanténnych opatrení v súvislosti s pandémiou Covid-19. 

V dôsledku úplného odstrihnutia sa od ruského plynu a vzrastu dopytu zo strany Číny môže byť menej plynu pre EÚ až vo výške 30 miliárd metrov kubických v nasledujúcom roku, varuje Medzinárodná energetická agentúra. 

Preto je dôležité zamerať sa na ochotu firiem a domácností znižovať svoju spotrebu zemného plynu a viesť poctivú informačnú kampaň aj napriek strate politických bodov, ktoré tieto opatrenia prinesú. 

Téma mechanizmu solidarity v energetike bola tiež diskutovaná na Stredoeurópskej energetickej konferencii. Výstupy z diskusie je možné si prečítať v záverečnom reporte na stránke konferencie: https://www.sfpa.sk/en/ceec/.