Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vojenská invázia Ruska na Ukrajinu z februára 2022 bola katarziou pre celú Európu. Západný svet sa dokázal výnimočne zomknúť a definovať Rusko ako jednoznačnú hrozbu. Vznikol tak silný impulz na zintenzívnenie dôležitých procesov v energetike i obrane, ktoré už dlhý čas stagnovali.
„Vojna na Ukrajine odhalila naše európske slabiny i fakt, že nie sme schopní sa sami ako Európa sa ubrániť. Ale uvedomenie si tohto problému je už posilnením našej pozície. Naštartovali sme dôležité procesy, aby sme to vyriešili. Sme múdrejší a potrebujeme len udržať túto dynamiku,“ hovorí v diskusii organizovanej SFPA a Nadáciou Friedrich Ebert Stiftung riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay.
Ďalší z expertov SFPA, Alexander Duleba, dodáva mierne iný názor. „Myslím, že sa vieme brániť, ale nikto neočakával, že v 21. storočí budeme svedkami takej katastrofy, akou je vojna. Ak by sa Ukrajina nebránila, mali by sme všetci obrovský problém. Je to katarzia pre nás pre všetkých.“
Aj analytička SFPA Miroslava Pisklová je presvedčená, že pokračovanie pomoci Ukrajine a riešenie kríz vyvolaných touto vojnou budú dominantnými témami roku 2023. „Vojna nám ukázala veľkú súdržnosť EÚ. Vidíme, že keď treba, vieme sa zomknúť.“
Európski spojenci budú v tomto roku pokračovať v deklarovanom úsilí navyšovať svoje obranné výdavky. Napríklad Nemecko avizuje investovať do obrany a bezpečnosti o sto miliárd eur viac. Výrazné zvýšenie výdavkov na obranu plánujú viaceré európske štáty.
Vojna na Ukrajine prekreslila aj európsku energetickú štruktúru. V priebehu jediného roka sa podiel ruského plynu v Európe znížil zo 40 percent na menej ako desať percent. Iniciatívy ako REPowerEU a Fit for 55 majú urýchliť zbavenie sa závislosti na ruskom plyne a dobudovanie skutočne zelenej a udržateľnej energetiky, ktorej základom budú obnoviteľné zdroje.
Dotiahnutie energetických reforiem z balíka Fit for 55 považuje za svoju prioritu v roku 2023 aj švédske predsedníctvo. „Zelené technológie sú ďalšou priemyselnou revolúciou. Ak EÚ bude v tejto oblasti lídrom, tak bude dominovať aj celosvetovej ekonomike,“ hovorí Alexander Duleba.
Experti SFPA reagujú aj na predstavy časti verejnosti, ktorá sníva o návrate do éry lacného ruského plynu, čo by podľa nich ukončilo aktuálnu energetickú krízu. „Nič také ako lacný ruský plyn neexistuje. Aj prípad Maďarska ukazuje, že je to mýtus,“ reaguje A. Duleba.
Miroslava Pisklová dodáva, že v čase vojny a krízy si nikto nemôže navrávať, že všetko zostane tak ako v minulosti a bude si nerušene žiť vo svojom komforte. „Je dobré, že sme urýchlili procesy na diverzifikáciu energetického mixu. Je dôležité, aby sme nezabúdali na klimatické ciele EÚ.“
Rok 2023 zatiaľ neponúka reálne vyhliadky na mier na Ukrajine. Šéf OSN António Guterres uviedol, že „vojna na Ukrajine sa neskončí v bezprostrednej budúcnosti“ a nevidí ani šancu na vážne mienené vyjednávanie oboch strán o mieri. Alexander Duleba s ním súhlasí. „Nepáči sa mi, keď to niekto označuje za zamrznutý konflikt. Je to horúci konflikt a obávam sa, že bude pokračovať aj po tom, ako Ukrajinci oslobodia časť svojho územia.“
Pre vývoj v strednej Európe bude dôležitá jeseň, keď Poľsko čakajú parlamentné voľby. „V Poľsku je cítiť únavu voličov zo známych tvárí Jaroslawa Kaczyňskeho i Donalda Tuska. Preto tam bude silnieť dopyt po alternatívach. Ak sa nestane niečo zásadné, tak zmena vlády v Poľsku na jeseň je veľmi reálna,“ komentuje Tomáš Strážay.
Aké sú vyhliadky na vývoj v Maďarsku a čo bude najdôležitejšou udalosťou tohto roka v zahraničnej politike si môžete pozrieť v priloženej videodiskusii.