Slovenským voličom sa 8. júna podarilo prísť k volebným urnám v historicky najväčšom počte od vstupu krajiny do EÚ. Nedosiahli sme síce čísla z predvolebných prieskumov, no s účasťou 34,38 % oprávnených voličov sa tak Slovensko od svojho doteraz najlepšieho výsledku vzdialilo o viac ako 10 % a po prvýkrát sa neocitlo na chvoste Európskej únie. Za nami skončili Lotyši (33,82 %), Bulhari (31,8 %), Litovci (28,35 %), aj Chorváti (21,34 %).

Dôvody vyššej účasti môžu byť rôzne. Rokmi sa snáď darí postupne zlepšovať povedomie a teda aj záujem občanov o európske témy, aj keď v tomto smere máme stále veľký deficit. Zároveň je preto otázne, do akej miery je víťazstvo proeurópskej strany na Slovensku výsledkom reálneho porozumenia občanov dôležitosti eurovolieb a dosahu práce Európskeho parlamentu a Komisie na ich každodenný život, a koľko z voličov naopak išlo skôr po linke „referenda“ proti aktuálnej vláde a premiérovi.

Druhou a významnou líniou nepochybne bola pretrvávajúca polarizácia slovenskej spoločnosti, ktorej efekt sme pozorovali aj pri nedávnych parlamentných a prezidentských voľbách. Tá vyhraňuje politickú diskusiu v krajine bližšie k zahraničnopolitickým témam, rozdeľuje obyvateľov na prozápadný verzus protizápadný (až proruský) tábor, pracujúc tiež s označeniami liberálneho a naopak konzervatívneho až národnostného voliča alebo politika. Prináša tiež nekorektné naratívy o „diktáte Bruselu“, ktorý je pre populistov pohodlným nepriateľom.

Hlavné motívy kampane

Snaha vymedziť sa voči druhému táboru bola na Slovensku viditeľná aj v kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu. Ústrednou témou kampaňových aktivít bol ideový postoj k Európskej únii ako takej. 

Prieskumy dlhodobo ukazovali tesný súboj medzi stranami Smer-SSD a Progresívne Slovensko (PS), pričom do kampane významne zasiahol atentát na premiéra z polovice mája. Aj pre spôsob ako útok ďalej rámcovali politici vládnej koalície, incident pred voľbami pomohol zdvihnúť preferencie premiérovej strane. Na druhej strane, aj tento faktor potom pravdepodobne motivoval proeurópskeho voliča opozície dostaviť sa 8. júna k volebným urnám.

Víťazné Progresívne Slovensko v snahe vyhrať aspoň jedny z volieb v uplynulom roku pracovalo s heslami „Nemôžu mať všetko“ a tiež „Udržíme Slovensko v Európe“, zatiaľ čo Smer sa držal motta „Za mier v Európe“. 

Strana tak pokračovala už v dlhodobejšej komunikácii svojej aj aktuálnej vlády, ktorá pretláča zahraničnopolitickú orientáciu „na všetky štyri svetové strany“ a zasadzuje sa za zastavenie dodávok zbraní a okamžité ukončenie bojov na Ukrajine prostredníctvom mierových rokovaní napriek tomu, že u prezidenta Putina zjavne absentuje vôľa pre takýto krok. Dokazuje to napríklad aj nezáujem Ruska o účasť na mierovom summite vo Švajčiarsku, ktorý sa bude konať už o niekoľko dní.

Slovenská priepasť aj v EP

V snahe mobilizovať proeurópskeho voliča sa spomedzi slovenských politických hnutí darilo najmä víťaznému Progresívnemu Slovensku, ktoré získalo 27,81 % a šesť mandátov. Do tohto tábora spadá aj strana KDH, ktorej sa tentokrát podarilo získať iba jedno poslanecké kreslo a jeho poslankyňa Miriam Lexmann bude zároveň jedinou slovenskou zástupkyňou v najväčšej europarlamentnej frakcii ľudovcov (EPP). 

Keďže strany SaS, Demokrati a koalícia Slovensko/Za ľudí nepresiahli päť percentné kvórum, tak o niečo viac ako 10 % hlasov slovenských voličov prodemokratických a proeurópskych strán nebude mať v novom Európskom parlamente zastúpenie. 

V opačnom tábore eurokritických a protieurópskych strán z tých relevantných „vypadla“ v podstate iba SNS, aj to s nízkym výsledkom na úrovni 1,9 %.

Budúcnosť Smeru v EP

Strana Smer-SSD považuje svoj volebný výsledok (24,76 %) za úspech. Odvoláva sa na v absolútnych číslach vyšší percentuálny zisk aj počet poslaneckých kresiel v porovnaní s eurovoľbami z roku 2019. Na rozdiel od samotného počtu kresiel je však pre šancu daných poslancov niečo v Európskom parlamente reálne presadiť a plniť tak sľuby svojim voličom dôležitejšia príslušnosť k niektorej z parlamentných frakcií.

Dôvody pozastavenia členstva stranám Smer a Hlas v európskej strane socialistov z jesene minulého roka naďalej trvajú a zároveň sa Monika Beňová na spoločnej tlačovke novozvolených  europoslancov za stranu Smer vyjadrila, že frakcia, do ktorej by vstúpili, bude musieť rešpektovať ich program, podmienky a prípadný odlišný názor od spoločnej linky. 

Poslanci Smer-u zjavne chcú klásť prioritu na ich pozíciu ako predĺženej ruky premiéra a slovenskej vlády v Európskom parlamente, a to aj na úkor prípadnej širšej spolupráce v niektorej z frakcií. 

V neposlednom rade sa dá očakávať, že poslanci Blaha a Laššáková sú svojimi kontroverznými názormi a pozadím ďalším dôvodom, pre ktorý bude mať centristická európska sociálna demokracia problém s opätovným zaradením Smeru do svojich radov. Celkové hodnotové smerovanie strany a vlády a ich kroky za uplynulého pol roka dodnes neukázali žiadne prepoklady pre to, aby sa tak stalo. Práve naopak, čím ďalej tým viac sa rozchádzajú v základných hodnotách a názoroch európskych socialistov v témach ako podpora Ukrajiny, Zelená dohoda, migrácia, či práva LGBTI+ ľudí.

Zároveň, aj keď päť poslancov v EP nie je nezaujímavý počet, frakcia S&D je aj po voľbách naďalej druhou najsilnejšou a tento počet kresiel pre ňu nemusí byť až tak významný, aby ustupovala z vlastných princípov. Okrem toho, europoslanec Ondruš za Hlas by pre nich na rozdiel od poslancov Smer-u mal byť akceptovateľný. Ostáva tu ale problém s tým, že Hlas je naďalej súčasťou vlády s SNS, ktorú európski socialisti vnímajú ako krajne pravicovú.

Oficiálnou líniou teda je, že S&D je pre poslancov za Smer preferovanou možnosťou. Beňová zároveň vylúčila, že by sa poslanci ich strany v Europarlamente pridali ku krajnej ľavici či pravici, ktorí by na prvý pohľad mohli vyhovovať radikálnejším názorom strany a jej poslancov. 

Ak sa však Smer s európskymi socialistami nedohodne, je tu ešte možnosť členstva jeho poslancov v možnej novej nacionalistickej a ľavicovej frakcii, o ktorej vzniku dnes prebieha diskusia. V nej by mohli pôsobiť napríklad aj so stranou Fidesz, či nemeckým hnutím Sahry Wagenknechtovej, ktorú aj Ľuboš Blaha komentoval počas povolebnej tlačovky v pozitívnom svetle. Vznik tejto frakcie však nie je istý a ak by aj vznikla, poslanci Smeru by v nej mali významne nižší vplyv než v druhom najväčšom S&D. Pre rozhodnutia a hlavné výstupy práce Európskeho parlamentu je totiž najviac smerodajná aktivita povolebnej koalície frakcií a tam sa dnes opätovne črtá spolupráca stredových EPP, S&D a Renew Europe.

Témy, ktoré kedysi prislúchali skôr extrémistom a okrajovým stranám v posledných rokoch na Slovensku prebrala aj sociálna demokracia. Rokmi sa teda zo strany Smer, ktorej líder sa kedysi videl v jadre EÚ, stalo hnutie, ktoré na seba radikalizáciou na domácej úrovni nabralo hlasy časti krajnej pravice a národovcov, pričom na európskej pôde stráca relevanciu.

V neposlednom rade, je tu aj možnosť, že poslanci za Smer a Hlas ostanú nezaradení. Spolu s dvomi europoslancami za Republiku by tak Slovensko malo až 8 z 15tich svojich zástupov v Európskom parlamente s minimálnym až žiadnym politickým výtlakom. Takáto  podoba reprezentácie Slovenska v jednej z európskych inštitúcií by bola premárnenou príležitosťou zmysluplne ovplyvňovať smerovanie EÚ. Také karty však rozdali voliči a aj pri takomto výsledku to bude potrebné rešpektovať. Zároveň by v tomto ohľade bol podľa výsledkov volieb zo Slovenska premiant (v pomere nezaradených poslancov krajiny voči ich celkovému počtu), znova však nie v pozitívnom svetle.

Uhrík s Mazurekom ďalej osamotení

Čo sa týka poslancov za stranu Republika, z ich strany môžeme očakávať podobné fungovanie tomu, aké ukázal Milan Uhrík v uplynulom mandáte. Uhríkova legislatívna stopa sa za uplynulé obdobie rovná nule, keďže ako nezaradený poslanec nemal politický výtlak, nebol hlavným ani tieňovým spravodajcom žiadnej legislatívy a z jeho 295 pozmeňujúcich návrhov nebol ani jeden úspešný. Nie je dôvod v tomto smere čakať nejakú zmenu a podobne to bude v prípade jeho nového kolegu Mazureka. Naviac, po tom ako frakcia ID nedávno ukázala svoje hranice a vylúčila nemeckú AfD, nie je pravdepodobné, že by sa k nim mali šancu zaradiť práve poslanci Republiky.

Politický súboj proeurópskeho a protieurópskeho tábora každopádne na Slovensku dopadol približne jedna k jednej (záleží na tom, či Hlas berieme ako stredový mandát alebo ho priraďujeme do skupinky okolo Smeru). Polarizácia na Slovensku sa dnes zdá byť aj v európskych témach vyrovnaná a ostáva otázne, na ktorú stranu sa začnú váhy preklápať v nastávajúcich rokoch.

Nárast krajnej pravice

Celoeurópske výsledky eurovolieb potvrdili, podľa očakávaní, nárast krajnej pravice naprieč členskými štátmi. Najvýraznejšie boli v tomto smere výsledky vo Francúzsku, kde Národný front Marine Le Pen s tretinovou podporou výrazne porazil hnutie prezidenta Macrona. Ten reagoval rozpustením Národného zhromaždenia a vyhlásením predčasných parlamentných volieb na národnej úrovni. Ak by dostala do rúk moc a post premiéra krajná pravica pod Le Pen a Jordanom Bardellom, mohlo by to významnejšie ovplyvniť ďalšie smerovanie Únie, vrátane oblasti európskej bezpečnosti a obrany.

Frakcia ID v eurovoľbách posilnila a spolu s euroskeptikmi z ECR bude mať 131 kresiel. Ak k nim pripočítame počty zástupcov strán ako nemeckej AfD (15), maďarského Fideszu (10), či poľskej Konfederácie (6), dostávame sa pomaly už ku štvrtine pléna. Socialisti ostali stabilní a naopak liberáli z Renew aj zelení oslabili. Nový parlament tak nepochybne naberie o niečo viac pravicové smerovanie než po uplynulé roky.

Na druhej strane, scenár nie je celkom čierny a aj naďalej si centristické a proeurópske strany v Europarlamente držia väčšinu. Najsilnejšími zoskupeniami budú aj naďalej víťazní ľudovci, ako aj socialisti a liberáli. Predpokladá sa preto u nich aj opätovná koaličná spolupráca, aj keď tá bude mierne oslabená práve kvôli neúspechu liberálov.

Nová tvár Európskej komisie

Zvýšená roztrieštenosť, ktorú môže ešte podporiť scenár novej ľavicovo nacionalistickej frakcie, nepochybne ovplyvní a skomplikuje fungovanie parlamentu na ďalšie funkčné obdobie. Vplyv to môže mať na zelenú politiku, aj ambíciu ďalšieho rozširovania EÚ a tiež podobu diskusie k potrebnej reforme Únie, ktorá by mu mala buď predchádzať alebo sa zrealizovať zarovno s ním. Ďalej nové zloženie Parlamentu ovplyvní témy postoja voči Ukrajine a jej podpory, aj postoja voči Rusku.

Končiaca predsedníčka Európskej komisie sľubuje na základe súdržnosti stredových strán budovať baštu proti radikálom vľavo aj vpravo. Aj keď je Ursula von der Leyen momentálnou favoritkou na zvovuzvolenie do tejto funkcie, nie je to stávka na istotu. Je otázne, či sa jej podarí zaistiť dostatok hlasov v tajnej voľbe, keďže aj niektoré strany z jej domovskej EPP avizovali, že ich podporu nezíska. 

Zároveň musí byť pri vyjednávaní podpory opatrná, keďže jednanie s ECR by jej mohlo u jej koaličných partnerov spôsobiť ešte väčšie problémy. Na druhej strane, scenár s Mariom Draghim ako asi najpravdepodobnejšou variantou k jej nominácii stratil po voľbách na výtlaku, keďže išlo o nominanta najmä s podporou prezidenta Macrona a kancelára Scholtza, ktorí obaja utrpeli v eurovoľbách porážku.

Bude zaujímavé sledovať rokovania o top pozíciách v EÚ v nastávajúcich týždňoch, ako aj nové zloženie a programové smerovanie Komisie. V prípade znovuzvolenia von der Leyen to bude okrem už spomínaných napríklad aj téma bezpečnosti a obrany a priechodnosť jej avizovaného návrhu nového eurokomisára pre obranu s doteraz nejednoznačným portfóliom.

Zároveň, výsledky volieb ukazujú, že v záujme udržania svojej relevancie do budúcna budú musieť stredové aj liberálne strany lepšie pracovať s obavami bežných ľudí a témami sociálnych neistôt, na ktorých práve dnes rastie krajná pravica. Tiež bude z ich strany potrebné lepšie komunikovať európske a ťažšie uchopiteľné vizionárske politiky, keďže pri viacerých z nich pozorujeme ľahký úspech populistov, ktorí o nich neinformujú korektne. 

Príkladom z aktuálnej eurokampane je Zelená dohoda a obmedzenie verejnej diskusie k nej na motory a elektromobilitu. Do budúcna by takto mohla dominovať napríklad diskusia o reforme EÚ a potrebe ďalšieho rozširovania Únie, pretože populisti dokážu efektívne adresovať témy, ktoré bežných ľudí trápia. Otázne je, ako efektívne ich dokážu aj riešiť, ak sa dostanú k moci.