.svg)
Zdroj: Unsplash.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku majú len nominálneho víťaza. Najviac poslancov v novo zvolenom Národnom zhromaždení bude mať široké zoskupenie viacerých ľavicových strán, ktoré kandidovali ako Nový ľudový front. Na zostavenie vlády to však nestačí a vyhliadky na funkčnú vládnu koalíciu sú veľmi slabé. Francúzsky zmätok môže ovplyvniť celú EÚ.
Streľba na predsedu vlády Roberta Fica je zásadným okamihom vo vývoji slovenskej demokracie. Incident sa udial len pár týždňov pred eurovoľbami a podľa expertov zrejme výrazne ovplyvní ich výsledok. Politologička Aneta Világi očakáva, že motivovaní voliť budú práve voliči strany Smer. Vysvetľuje tiež dôvody väčšej agresivity v politickom slovníku na Slovensku.
Slovenská zahraničná politika zaznamenala turbulentný vývoj v roku 2023. Hoci nová slovenská vláda naďalej zdôrazňuje, že SR zostáva plne ukotveným členom EU a NATO s kontinuálnym zahranično-politickým smerovaním, viaceré aspekty sa zmenili. Vláda začala iným spôsobom komunikovať témy súvisiace s vojnou na Ukrajine a osvojila si proruský slovník. Ako vývoj uplynulého roka vnímajú experti SFPA?
Slovensko je rozdelené na znepriatelené tábory, ktoré si navzájom nedôverujú a takmer vôbec spolu nekomunikujú. Podľa Zuzany Wienk je to nebezpečná situácia, ktorá podporuje radikalizáciu. „Máme praveké mozgy, stredoveké inštitúcie a moderné technológie - to nemôže dopadnúť dobre.“ Riešením je podľa nej spolupráca a budovanie dôvery v inštitúcie. Čo sú najlepšie príklady zo zahraničia?
V ruskom väzení zomrel opozičný politik a výrazný kritik Vladimíra Putina Alexander Navaľnyj. Keď ho v roku 2021 uväznili, v krajine vypukli masové protesty. Po jeho smrti už nič také nehrozí, pretože ruská spoločnosť je paralyzovaná - hovorí Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dodáva, že dnes sú už všetci reálni opoziční lídri v Rusku v base alebo po smrti.
Voľby do Európskeho parlamentu ukázali úzke prepojenie národnej a európskej politiky, hovorí vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Európski voliči posilnili počty euroskeptických a krajne pravicových strán v Európskom parlamente, čo môže mať zásadné dôsledky pre budúce zloženie Európskej komisie a jej politiky.
„Dá sa očakávať, že aj mainstreamové strany budú preberať rétoriku krajnej pravice vo viacerých témach – napríklad v otázkach migrácie. Tam už dnes vidíme posun k prezentovaniu tejto témy ako bezpečnostného problému,“ hovorí R. Geist.
Posilnenie európskej krajnej pravice bude mať vplyv aj na zelené ambície EÚ. Analytik nepredpokladá zásadné zvrátenie politiky Green deal, pretože väčšinu legislatívy už európske inštitúcie prijali. „Očakávam skôr menšie ústupky a väčšiu podporu pre firmy, aby sa dokázali prispôsobiť novým požiadavkám, rsp. príde viac investícií do nabíjacej infraštruktúry a väčšia ochrana pred zahraničnou konkurenciou z Číny a USA.“
Nové zloženie Európskeho parlamentu znamená aj nové vytváranie jednotlivých politických frakcií. Pre strany Smer a Hlas to bude výzva, či ich európski socialisti príjmu späť do svojich radov. Podľa Radovana Geista nie je veľká šanca, že sa to šiestim slovenským europoslancom podarí, pretože Smer má dnes rétoriku krajne pravicových strán.
„Tých šesť mandátov Smeru a Hlasu by zasa nebola až taká výhra pre európskych socialistov. Nemyslím si, že Smer je avantgardou európskej ľavice a vráti sa do jej rodiny. Dnes európski socialisti stavajú svoju vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom v tom zmysle, že v žiadnom prípade nesmú spolupracovať s krajnou pravicou. Ak by teraz oni medzi seba vzali Smer, ktorý je v koalícii s krajnou pravicou a mali kampaň s krajne pravicovými témami, tak by si len podkopali svoju vlastnú pozíciu,“ hovorí Radovan Geist.
Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
