.svg)
Zdroj: Unsplash.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Voľby do Európskeho parlamentu ukázali úzke prepojenie národnej a európskej politiky, hovorí vydavateľ portálu euractiv.sk Radovan Geist. Európski voliči posilnili počty euroskeptických a krajne pravicových strán v Európskom parlamente, čo môže mať zásadné dôsledky pre budúce zloženie Európskej komisie a jej politiky.
„Dá sa očakávať, že aj mainstreamové strany budú preberať rétoriku krajnej pravice vo viacerých témach – napríklad v otázkach migrácie. Tam už dnes vidíme posun k prezentovaniu tejto témy ako bezpečnostného problému,“ hovorí R. Geist.
Posilnenie európskej krajnej pravice bude mať vplyv aj na zelené ambície EÚ. Analytik nepredpokladá zásadné zvrátenie politiky Green deal, pretože väčšinu legislatívy už európske inštitúcie prijali. „Očakávam skôr menšie ústupky a väčšiu podporu pre firmy, aby sa dokázali prispôsobiť novým požiadavkám, rsp. príde viac investícií do nabíjacej infraštruktúry a väčšia ochrana pred zahraničnou konkurenciou z Číny a USA.“
Nové zloženie Európskeho parlamentu znamená aj nové vytváranie jednotlivých politických frakcií. Pre strany Smer a Hlas to bude výzva, či ich európski socialisti príjmu späť do svojich radov. Podľa Radovana Geista nie je veľká šanca, že sa to šiestim slovenským europoslancom podarí, pretože Smer má dnes rétoriku krajne pravicových strán.
„Tých šesť mandátov Smeru a Hlasu by zasa nebola až taká výhra pre európskych socialistov. Nemyslím si, že Smer je avantgardou európskej ľavice a vráti sa do jej rodiny. Dnes európski socialisti stavajú svoju vyjednávaciu pozíciu voči ľudovcom v tom zmysle, že v žiadnom prípade nesmú spolupracovať s krajnou pravicou. Ak by teraz oni medzi seba vzali Smer, ktorý je v koalícii s krajnou pravicou a mali kampaň s krajne pravicovými témami, tak by si len podkopali svoju vlastnú pozíciu,“ hovorí Radovan Geist.
Viac sa dozviete v priloženom videorozhovore, ktorý viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
