Vladimír Tarasovič
Autor je Senior Research Fellow v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dlhodobo sa venuje bezpečnostno-obrannej politike. V minulosti pôsobil ako riaditeľ kancelárie štátneho tajomníka na MO SR a pracoval tiež ako expert NATO v Gruzínsku v rokoch 2015 - 2018.
Analýzy súčasného konfliktu na Strednom východe sa točia okolo vojenských aktivít Hamasu, Hizballáhu a jemenských Hussiov, ale v skutočnosti je to vojna medzi Izraelom a Iránom s prevládajúcimi prvkami asymetrie a dezinformácie. Izraelskí predstavitelia si po roku trvania konfliktu uvedomujú, že pokiaľ nedôjde k neutralizácii škodlivého vplyvu Iránu, nie je možné dosiahnuť trvalý mier a s tým spojený rozvoj regiónu.
Alexej Navaľnyj bol nacionalista, ale to by nemalo zatieniť jeho prodemokratickú prácu a statočnosť pri kritike Putinovho režimu a v boji proti ruskej kleptokracii. Malo by to slúžiť ako pripomienka, že problémy Ruska siahajú hlbšie ako Putinov režim a že demokratickejšie Rusko nemusí byť nevyhnutne menej nacionalistické. Kto bol Alexej Navaľnyj a čo jeho príbeh vypovedá o dnešnom Rusku?
Vojna na Ukrajine ovplyvnila aj dianie na južnom Kaukaze. Keď Moskve v roku 2022 nevyšiel plán bleskového ovládnutia Ukrajiny, ukázali sa limity ruskej armády a Azerbajdžan to ihneď vyhodnotil ako veľkú možnosť na získanie rozhodujúceho vplyvu v regióne. Preto sa odhodlal na 10-mesačnú blokádu Náhorného Karabachu a jeho následné ovládnutie po bleskovom útoku. Riešenie je stále v nedohľadne.
Vzájomná nevraživosť medzi Arménmi a Azerbajdžancami má viac ako storočné korene a začala nadobúdať politický rozmer po rozpade cárskeho Ruska. Obe bojujúce strany dlhodobo nevedia zladiť právo na sebaurčenie Arménov z Náhorného Karabachu so zásadou územnej celistvosti štátu, ktorej sa dožaduje Azerbajdžan. V regióne tak neustále tlie zamrznutý konflikt.
Rusko si napriek očividnej agresii na Ukrajine stále udržiava sympatie nemalej časti krajín globálneho Juhu. Západ sa zatiaľ neúspešne snaží rozšíriť tábor krajín, ktoré sa v OSN postavia proti Moskve. Práve hlasovania o rezolúciách VZ OSN jasne ukazujú globálne vnímanie vojny na Ukrajine. Do hry vstupuje množstvo pragmatických dôvodov, ako závislosť na ruských zbraniach a lacnej rope.
V sobotu 26. októbra 2024 si Gruzínsko volilo svoj nový 150-členný zákonodarný zbor podľa nového volebného zákona. Po niekoľkoročných diskusiách, ani nie tak v rámci parlamentu, ako skôr so zástupcami EÚ a USA, sa z dielne vládnej strany Gruzínsky sen (GS) zrodil nový volebný zákon, ktorý, ako sa ukázalo v sobotných voľbách, nebol dostatočne „vyladený“.
Zákon priniesol niekoľko dôležitých zmien, medzi tie najdôležitejšie sa radí jednokolová voľba a elektronické hlasovanie. Podľa informácií Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) elektronické hlasovanie prebiehalo v približne 90 % volebných okrskov, čo v praxi znamenalo, že v nich mali elektronické technológie na overenie voličov a sčítanie hlasov. Podľa domácich aj zahraničných pozorovateľov volieb však toto zjednodušenie hlasovania zároveň umožnilo volebné podvody.
Do volieb sa prihlásilo celkom 18 politických subjektov. Volebný súboj sa však sústredil na duel vládnuceho GS a štyroch opozičných subjektov, teda strán, ktoré sa spojili pre zvýšenie šancí poraziť bohatý a mocný Gruzínsky sen.
Medzi najvýznamnejšie aliancie patrili Unity – UNM (United National Movement; Strategy Agmashenebeli ), Coalition for Change (Ahali; Girchi-More Freedom; Droa ), Strong Georgia (Lelo for Georgia, For People, Citizens, Freedom Square) a politický subjekt For Georgia (pod vedením expremiéra Giorgia Gakhariu). Všetky štyri zoskupenia podpísali pred voľbami prezidentkou navrhnutú Gruzínsku chartu, ktorá o.i. požaduje rok technokratickej vlády na schválenie reforiem a vylučuje vstup do koalície s ďalšími opozičnými stranami alebo Gruzínskym snom.
Politická situácia za uplynulé dva roky a spomínané zmeny volebného zákona priťahovali pozornosť európskych a amerických pozorovateľov. Voľby v Gruzínsku sledovalo celkovo 529 dlhodobých a krátkodobých pozorovateľov zo 42 krajín, zložených z 380 expertov nasadených ODIHR (Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva), 60 poslancov a zamestnancov z Parlamentného zhromaždenia OBSE, 39 z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, 38 z Parlamentného zhromaždenia NATO a 12 z Európskeho parlamentu.
Situácia v krajine pred samotnými voľbami
Volebné hlasovanie nasledovalo po mesiacoch antidemokratického a protizápadného posunu Gruzínskeho sna a oficiálne výsledky sú šokom pre mnohých opozičných voličov, ktorí očakávali, že GS stratí podporu Gruzíncov.
Gruzínsky sen viedol kampaň šírením strachu z „vojny“, inštrumentalizáciou homofóbie a hrozbou návratu vlády UNM (Zjednotená národná strana). Vládnuca strana Gruzínsky sen si uvedomovala, že nálady v spoločnosti sú negatívne namierené proti jej spôsobu spravovania krajiny a predovšetkým proti postupnej zmene jej trajektórie k Rusku.
Využila preto všetky možnosti, ktoré jej dávalo jej politické postavenie v spoločnosti a finančné a administratívne možnosti. Ako ukázali závery pozorovateľov, dokázala vo svoj prospech využiť aj navonok spoľahlivý elektronický volebný systém.
Optimizmus opozičných zoskupení do poslednej chvíle umocňovali prieskumy verejnej mienky potvrdzujúce, že 12 rokov politickej moci Gruzínskeho sna nesplnilo očakávania obyvateľov, preto sa očakávalo, že voliči zmenia svoje rozhodnutia z predchádzajúcich volieb v rokoch 2012, 2016 a 2020.
Uvedomoval si to aj GS, preto vo svoj prospech využil najvplyvnejší „nepolitický“ subjekt v krajine, ktorým bezpochyby je gruzínska ortodoxná cirkev. Len málokoho preto prekvapilo, keď niekoľko dní pred parlamentnými voľbami vydal Gruzínsky patriarchát vyhlásenie k nadchádzajúcim voľbám v Gruzínsku, v ktorom uviedol, že síce nemôže zaujať politický postoj, ale uviedol, že bude podporovať „voľbu, ktorá prinesie dlhodobý mier“ a ktorá posilní kresťanské a rodinné tradície. Na tomto vyhlásení je zaujímavé to, že bolo vydané len niekoľko dní po rozhodnutí vlády darovať gruzínskej ortodoxnej cirkvi pozemky v niekoľkých gruzínskych dedinách.
Výsledky volieb a reakcie na nich
Gruzínska vládnuca strana Gruzínsky sen získala podľa predbežných výsledkov v gruzínskych parlamentných voľbách okolo 54 percent, čo v prepočte na kreslá predstavuje v 150-člennom parlamente približne 89 kresiel. Tento počet znamená len jednoduchú väčšinu. Na prijatie ústavných zmien (ako je napr. zákaz prozápadných opozičných strán), v ktoré GS dúfal, je potrebných 113 kresiel.
Štyri hlavné prozápadné opozičné subjekty spolu získali asi 38 percent. Podľa oficiálnych údajov GS pohodlne vyhral vo väčších regiónoch Gruzínska, ale prehral alebo bol relatívne blízko k prehre vo veľkých mestách.
Gruzínsky sen oslavoval víťazstvo ešte počas volebného dňa a to napriek tomu, že priebežné odhady ukazovali na možnosť, že voľby vyhrá opozícia. Pre mnohých odborníkov na prieskumy bolo veľkým prekvapením, že prieskumné agentúry odhadli výsledky nesprávne a navyše ďaleko mimo tolerancie. Opozícia po zverejnení prvých predbežných výsledkov začala popierať legitimitu volieb a pozorovateľské organizácie začali hovoriť o „rozsiahlej“ machinácii.
Zatiaľ čo miestni pozorovatelia poukazujú na „rozsiahlu a komplexnú schému“ manipulácie, medzinárodní pozorovatelia hovoria viac o nedostatkoch pred a počas dňa volieb. Vo všeobecnosti, medzi porušenia, ktoré zaznamenali aj miestni a aj medzinárodní pozorovatelia, patrí predvolebná atmosféra strachu a zastrašovanie občianskej spoločnosti vrátane schválenia zákona o zahraničných agentoch, správy o kupovaní hlasov, porušovanie súkromia voličov, kontroverzné zmeny vo volebnej legislatíve a jej uplatňovanie.
Reakcie vládnucej strany
Predseda gruzínskeho parlamentu Shalva Papuashvili obhajovalveľmi kontroverzné víťazstvo vládnej strany Gruzínsky sen. Poprel obvinenia opozície a pozorovateľov z podvodu a na brífingu 28. októbra obvinil opozičné sily a organizácie občianskej spoločnosti, že „nechcú akceptovať vôľu ľudí“ a snažia sa vyvolať nepokoje v krajine prostredníctvom dezinformačných kampaní.
Podľa neho volebné prieskumy Edison Research, ktoré sponzorovala opozične orientovaná Formula TV, boli zmanipulované tak, aby „podkopali a zdiskreditovali demokratické voľby“. Prieskumy Edison Research spolu s ďalším kanálom nakloneným opozícii odhadovali pre GS 40,9 percentnú podporu (prieskumy HarrisX sponzorované Mtavari TV 42 %), pričom štyrom opozičným koalíciám odhadli kombinovanú väčšinu. Na druhej strane prieskumy Gorbi, sponzorované provládnym kanálom Imedi, ukázali diametrálne iné odhady, v ktorých Gruzínsky sen mal získať 56 percent hlasov.
Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze vyzdvihol výsledky volieb a vyhlásil, že obvinenia zo systematických podvodov sú nepodložené klamstvá opozície a že nezrovnalosti pri hlasovaní sú bežným javom vo všetkých krajinách.
Inak sa predstavitelia vládnucej politickej strany Gruzínsky sen počas volieb a po nich takmer nevyjadrovali. Čo sa týka zverejnených reakcií provládnych médií, tie sa obmedzili len na krátke výbery z reakcií medzinárodných pozorovateľov, pričom sa sústredili len na pozitívne konštatovania.
Stanovisko prezidentky Gruzínska
Gruzínska prezidentka Salome Zurabishvili deň po voľbách vyhlásila, že neuzná oficiálne výsledky volieb a zároveň vyzvala občanov, aby sa večer zhromaždili pred parlamentom. Počas svojho vystúpenia na zhromaždení povedala: „Vy, ľudia, ktorí ste sa tu zišli, ste voľby neprehrali! Váš hlas bol ukradnutý a pokúsili sa ukradnúť aj vašu budúcnosť. Ale nikto na to nemá právo. A nikomu na to právo nedáme.“ Zároveň slávnostne prisahala ľuďom, že bude bojovať, kým sa krajina nedostane do Európy, do svojej „skutočnej reality a budúcnosti. “
Opozícia
Väčšina opozície odmieta akceptovať výsledky parlamentných volieb a je odhodlaná aj nenastúpiť do parlamentu. Gruzínske opozičné strany a miestne volebné monitorovacie skupiny potvrdili, že pracujú na zhromaždení dôkazov o rozsiahlom falšovaní, ktoré údajne viedlo k šokujúcemu víťazstvu vládnucej strany Gruzínsky sen v októbrových parlamentných voľbách.
Reakcie domácich pozorovateľov
Parlamentné voľby monitorovalo niekoľko domácich pozorovateľských misií. Najznámejšou z nich je pozorovateľská misia My Vote (Moja voľba/Môj hlas) združujúca desiatky gruzínskych organizácií občianskej spoločnosti, ktorá vo svojom predbežnom hodnotení skonštatovala rozsiahle ovplyvnenie výsledkov parlamentných volieb pomocou viacerých metód volebnej manipulácie.
Na brífingu deň po voľbách hovorkyňa pozorovateľskej misie Londa Toloraiová konštatovala, že počas volieb došlo k vážnym a podstatným porušeniam volebného procesu. Podľa zistení misie „bola vypracovaná zložitá schéma metód na zmanipulovanie volieb s cieľom zmeniť ich konečné výsledky“. Základným cieľom manipulácie bolo znefunkčniť overovací systém a zabrániť pozorovateľom monitorovať proces identifikácie a označovania voličov. Pozorovateľská misia zhrnula svoje zistenia do nasledujúcich bodov:
Reakcie zahraničných pozorovateľov
Podobné zistenia ako My Vote zosumarizovali aj medzinárodné volebné pozorovateľské misie. Medzinárodná volebná pozorovateľská misia (IEOM) vo svojom predbežnom zistení a záveroch k parlamentným voľbám z 26. októbra 2024 uviedla, že voľby „ prebehli uprostred zakorenenej polarizácie v prostredí poznačenom obavami z nedávno prijatej legislatívy, jej vplyvu na základné slobody a občiansku spoločnosť“.
Ďalej misia konštatovala, že samotná volebná kampaň súťažiacich politických strán a zoskupení bola v medziach pravidiel, objavili sa však aj správy o tlaku na voličov počas kampane a to najmä na zamestnancov verejného sektora. Správa uvádza, že to spolu s rozsiahlym sledovaním voličov v deň volieb „vyvolalo obavy o schopnosť niektorých voličov odovzdať svoj hlas bez strachu z postihu“.
Rovnako v podobnom duchu sú koncipované predbežné zistenia a odporúčania týkajúce sa volebného procesu Medzinárodnej volebnej pozorovateľskej misie Národného demokratického inštitútu (NDI) a Medzinárodného republikánskeho inštitútu (IRI) zverejnené deň po voľbách 27. októbra, kde sa uvádza, že hoci volebný priebeh vo volebných miestnostiach prebiehal vo všeobecnosti pokojne a organizovane, „občianski pozorovatelia hlásili výrazný nárast závažných porušení vrátane násilia, zastrašovania voličov a prípadov falšovania hlasovacích lístkov“.
Podľa NDI predvolebné obdobie nesplnilo základné štandardy pre demokratické voľby. Ďalej poznamenáva, že vládne schválenie zákona o agentoch, ktorý označuje občianskych aktérov za zahraničných agentov, ako aj kampaň zastrašovania nesúhlasných názorov „vytvorili atmosféru strachu“, pričom poznamenáva, že „lídri vládnucej strany tiež hrozili kriminalizáciou opozičných politických strán“.
Podľa prezidentky NDI Tamary Cofman Wittes „Vládnuca strana Gruzínska nesie v tomto smere osobitnú zodpovednosť“ a dodala, že „…vláda musí zachovať politickú neutralitu, umožniť pokojné protesty a zabezpečiť pre všetkých Gruzíncov možnosť zúčastňovať sa na politickom živote.“ Pozorovateľská misia NDI je presvedčená, že je naliehavé a nevyhnutné, aby gruzínske zainteresované strany riešili nedostatky v oblasti integrity volieb a obnovili dôveru verejnosti.
Vo vyhlásení IRI sa uvádza, že vláda „prijala bezprecedentné politické a právne zmeny, ktoré obmedzili politickú súťaž“, pričom sa tiež odvoláva najmä na prijatie zákona o zahraničných agentoch. Medzi citované zákonné zmeny patrí aj úprava zloženia Ústrednej volebnej komisie (ÚVK), vrátane zrušenia podpredsedu nominovaného opozíciou a zníženia hranice pre rozhodovanie na základe konsenzu vo všetkých komisiách s tým, že z vyššie uvedených dôvodov „dôvera v nezávislosť a nestrannosť ÚVK je priepastne nízka“.
Vo vyhlásení sa tiež hovorí o využívaní štátnych zdrojov zo strany vládnucej strany na „zvýšenie zdrojov na podporu svojej kampane a potlačenie volebnej účasti, vrátane využívania miestnych vládnych predstaviteľov na vykonávanie svojich politických ponúk“. Dokument zdôrazňuje využívanie štátnej služby a sociálnej pomoci „na ovplyvnenie ľudí, aby podporovali vládnucu stranu a/alebo stigmatizovali podporu iných strán“. Zistenia ďalej tvrdia, že v „izolovaných prípadoch“ sa vyskytlo aj kupovanie hlasov, falšovanie hlasovacích lístkov a pokusy o viacnásobné hlasovanie.
Predseda americkej Helsinskej komisie republikán Joe Wilson vydal 27. októbra vyhlásenie v ktorom vyzval americké ministerstvo zahraničných vecí, aby vyšetrilo obvinenia z podvodu a ruského zasahovania do parlamentných volieb v Gruzínsku. Joe Wilson v ňom uvádza: „Znepokojujú ma dôveryhodné obvinenia zo systematického porušovania pravidiel v gruzínskych parlamentných voľbách. Tiež ma znepokojujú dobre zdokumentované snahy Ruska ovplyvniť voľby. Vyzývam preto ministerstvo zahraničných vecí USA, aby dôkladne preskúmalo obvinenia z podvodu. Ak sa potvrdí jeho pravdivosť, aby sa k tomu jasne vyjadrilo. Podľa neho si „gruzínsky ľud zaslúži vládu, ktorá počúva a rešpektuje ich hlasy“.
Reakcie zahraničných politikov a medzinárodných organizácií
Medzi prvými zahraničnými politikmi, ktorí zablahoželali predsedovi vlády Iraklimu Kobachidzemu a strane Gruzínsky sen k víťazstvu, bol predseda maďarskej vlády Viktor Orban a to ešte pred oficiálnymi predbežnými výsledkami.
Z regionálnych politikov to bol prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev a predseda vlády ArménskaNikol Pašijan. Kým blahoželanie Alijeva nieslo znaky formalizmu, arménsky predseda vlády pripomenul gruzínskym predstaviteľom, že pre Arménsko sú strategické vzťahy medzi oboma krajinami veľmi dôležité.
Podľa očakávania medzi prvými gratulantmi bolo aj Rusko. Senátor Ruskej federácieAlexej Puškov zhodnotil výsledky parlamentných volieb v Gruzínsku očakávaným ruským slovníkom, keď povedal: „V Gruzínsku môžu byť stále nepokoje, ale zdá sa, že „zmena režimu“ v Gruzínsku podporou opozície Západom, jednoducho povedané, zlyhala“ a neodpustil si ani útok na prezidentku, ktorú obvinil z demagógie a označil ju za relikt zašlých Saakašviliho dôb.
K prvým negatívnym hodnotením zo zahraničia patrilo hodnotenie poslanca estónskeho parlamentu Marka Mihkelsona, ktorý vyhlásil, že „zjavné falšovanie výsledkov volieb v Gruzínsku znemožňuje uznať ich legitimitu. Zmanipulovaním volieb sa človek nemôže stať členom Európskej únie, ale môže skončiť späť v objatí Ruska.“
Svoje znepokojujúce stanoviská k priebehu parlamentných volieb v Gruzínsku neskôr pridali o.i. mnohí europoslanci, poslanci národných parlamentov a ministri/ministerky zahraničných vecí vyzývajúce gruzínske vedenie riešiť vzniknutú situáciu.
Podpredseda Európskej komisie a vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell vyzval Ústrednú volebnú komisiu Gruzínska a ďalšie príslušné orgány, aby si splnili svoju povinnosť rýchlo, transparentne a nezávisle vyšetriť a posúdiť volebné nezrovnalosti a ich obvinenia.
Zároveň pripomenul, že všetky právne predpisy, ktoré porušujú základné práva a slobody gruzínskych občanov a sú v rozpore s hodnotami a zásadami, na ktorých je EÚ založená, musia byť zrušené.
V podobnom duchu sa vyjadril aj predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý adresoval gruzínskemu vedeniu opakovanú výzvu EÚ, aby preukázalo svoje pevné odhodlanie na ceste krajiny do EÚ a to aj v súlade s júnovými a októbrovými závermi EUCO (Rada EÚ). Konštruktívny a inkluzívny dialóg naprieč politickým spektrom je teraz prvoradý. Novembrové EUCO zhodnotí situáciu a stanoví ďalšie kroky v našich vzťahoch s Gruzínskom.
Deň po gruzínskych parlamentných voľbách vydali spoločné vyhlásenie Skupina európskych poslancov spolu so svojim kanadským kolegom, v ktorom uviedli, že „voľby neboli ani slobodné, ani spravodlivé“ a že „Európska únia nemôže uznať ich výsledok.“ Poslanci vyzvali k sankcionovaniu „tých, ktorí sú zodpovední za nespravodlivý volebný priebeh, zastrašovanie a vyhrážky opozícii a občianskej spoločnosti“. Ďalej zdôrazňujú, že „v týchto voľbách išlo o Európu alebo izoláciu, demokraciu alebo autoritárstvo, slobodu alebo rusifikáciu“.
Poznamenávajú, tiež že „počas predvolebnej kampane nebolo dostatočne jasné, že zbližovanie EÚ s vládnucou stranou a jej politikou nemôže pokračovať“. Nesúhlasia však s tými európskymi politikmi, ktorí chcú Gruzínsko v tejto situácii opustiť. Naďalej budú podporovať úsilie prezidentky Salome Zurabišviliovej „zjednotiť krajinu, brániť demokraciu, slobodu a právny štát a zachovať a zabezpečiť európsku budúcnosť Gruzínska“.
Spoločné vyhlásenie o parlamentných voľbách v Gruzínsku urobilo tiež 13 ministrov EÚ, v ktorom vyjadrili hlboké znepokojenie nad súčasnou situáciou v Gruzínsku a požadujú nestranné vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa porušovania volieb. Ministri EÚ zdôraznili, že „ porušenie volebnej integrity je nezlučiteľné s normami, ktoré sa očakávajú od kandidáta do Európskej únie. Sú zradou legitímnej európskej ašpirácie gruzínskeho ľudu.“
Vo svojom vystúpení kritizovali aj predčasnú návštevu maďarského premiéra v Tbilisi a vyhlásili, že nehovorí v mene EÚ. Slovensko vyhlásenie nepodpísalo a doposiaľ sa k voľbám oficiálne nevyjadrilo ani Ministerstvo zahraničných vecí a ani žiadni slovenskí politici.
K voľbám sa vyjadril aj Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Vo svojom vyhlásení o parlamentných voľbách v Gruzínsku odsúdil „všetky porušenia medzinárodných noriem “ a pripojil sa k „ výzvam medzinárodných a miestnych pozorovateľov na úplné vyšetrenie všetkých správ o porušovaní pravidiel súvisiacich s voľbami
Dlhodobá perspektíva po voľbách
Povolebná atmosféra nestability Gruzínska pravdepodobne odsunie jeho euroatlantické ašpirácie a zároveň môže posilniť ruský vplyv nielen v Gruzínsku ale aj v širšom regióne južného Kaukazu.
Môže sa to stať aj napriek tomu, že väčšina Gruzíncov aj naďalej podporuje členstvo Gruzínska v EÚ a NATO. Potvrdil to aj prieskum Kaukazského barometra, ktorý uskutočnilo Kaukazské výskumné centrum (CRRC) v apríli a máji 2024, v ktorom 70 percent Gruzíncov vyjadrilo svoju podporu členstvu v EÚ a 57 percent Gruzíncov členstvu v NATO.
Odmietnutie uznať a systematicky riešiť problémy súvisiace s parlamentnými voľbami pravdepodobne podnieti väčšie protesty zo strany opozície, čo by zase mohlo otvoriť možnosť ďalších zásahov Gruzínskeho sna proti opozícii a širšej gruzínskej občianskej spoločnosti.
Gruzínsky sen už v minulosti použil proti demonštrantom silu, najmä počas demonštrácií proti zákonu o „zahraničnom agentovi“, ktorý bol schválený v máji 2024, vrátane vodných diel, zastrašovacích taktík a policajných zásahov.
Takýto vývoj by nielen vzdialil Gruzínsko od jeho západných partnerov v dôsledku pokračujúcej protizápadnej rétoriky, tvrdých zásahov proti občianskej spoločnosti a celkového demokratického spiatočníctva, ale pravdepodobne by podporil aj snahy Kremľa posilniť ruský vplyv v Gruzínsku, na Zakaukazsku a v širšom okolí postsovietskeho priestoru.
Ruský informačný priestor vo veľkej miere oslavoval víťazstvo Gruzínskeho sna, čo jasne naznačuje, že strana je preferovanou voľbou Kremľa. Je veľmi pravdepodobné, že Kremeľ využije víťazstvo Gruzínskeho sna a proruskú rétoriku strany ako príležitosť na posilnenie svojej úlohy v Gruzínsku uprostred predtým slabnúceho vplyvu v regióne, aby znovu potvrdil svoju zónu vplyvu a oživil imperiálne hranice.