.svg)
Zdroj: Unsplash.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Slovenská spoločnosť bola rozdelená aj v minulosti, ale dnes má polarizácia iné okolnosti. „Ľudia dostali cez sociálne siete nebývalý prístup k moci a ovplyvňovaniu verejnej mienky. Zatiaľ s tou zodpovednosťou ešte nevedia celkom zaobchádzať,“ hovorí v rozhovore Zuzana Wienk, riaditeľka platformy Bystriny, ktorá spája ľudí aktívnych vo svojich komunitách po celom Slovensku a organizuje tiež ocenenie Biela vrana.
Zdôrazňuje, že polarizovaná spoločnosť v kombinácii so sociálnymi sieťami vedie k uzatváraniu ľudí do vlastných názorových bublín, čo priamo podporuje radikalizáciu. Nie každý je pritom rovnako ohrozený negatívnymi trendami doby.
„Náš svet je veľmi nestabilná doba, plná zásadných zmien a obrovských výziev. Veľké množstvo ľudí nezvláda prijať jeho komplexitu. Ročne urobíme toľko rozhodnutí, čo človek v 19. storočí za celý život. Naše mozgy majú objektívny problém to vstrebať.“
Výsledkom je kolektívna úzkosť, ktorú umocňuje najmä klimatická zmena, civilizačné konflikty, nástup umelej inteligencie, epidémie a celkový strach o vlastné prežitie. „Ľudia s vyšším vzdelaním a ekonomicky úspešnejší jedinci to zvládajú lepšie, ale obrovské množstvo ľudí sa cíti horšie a nevidia žiadnu perspektívu. Úzkosť potláčajú často radikálnymi názormi,“ vysvetľuje Z. Wienk.
Aké sú riešenia? Podľa riaditeľky platformy Bystriny je to jednoznačne spolupráca medzi ľuďmi z rôznych názorových brehov, snaha o pochopenie a empatiu. „Dôvera sa buduje vzťahom a nie prekáračkami a posmechom. Musíme sa snažiť pochopiť dôvody, prečo iný človek rozmýšľa tak, ako rozmýšľa. Často zistíme, že tí ľudia nie sú hlúpi dezoláti, ale že majú na svoje názory nejaké príčiny.“
Veľmi úspešným príkladom nachádzania spoločných riešení naprieč rozdelenou spoločnosťou môže byť projekt verejných konzultácií v Írsku. Ako fungoval sa dozviete v priloženom video rozhovore so Zuzanou Wienk, ktorý viedla Eva Mihočková, šéfredaktorka portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung, v spolupráci s PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
