Súčasná Európska komisia sa do histórie zapíše ako zelená. Hneď po svojom nástupe v decembri 2019 predstavila Európsku zelenú dohodu a štyri mesiace pred voľbami do Európskeho parlamentu predstavila aj klimatické ciele do roku 2040. Tým najvýznamnejším je znížiť emisie skleníkových plynov o 90 percent oproti úrovniam z roku 1990, aby sa Európska únia podľa Európskeho klimatického zákona stala v roku 2050 klimaticky neutrálnou. 

Ešte bližším míľnikom na ceste ku klimatickej neutralite je však rok 2030. V tomto čase by už únia mala oproti roku 1990 produkovať o 55 percent menej emisií skleníkových plynov, čo zakotvuje bruselský návrh pod názvom Fit for 55.  

Plány Európskej  komisie tak naznačujú, že sa pozerá viac do budúcnosti, na rok 2040, v ktorom sa má zavŕšiť zníženie emisií o 90 percent. Len pre predstavu, v roku 2022 boli emisie EÚ o 32,5 percenta nižšie ako v roku 1990, čo bol výrazne lepší výsledok oproti pôvodnému plánu – zníženie o 20 percent. Podarilo sa to najmä vďaka dekarbonizácii v energetike, teda zvyšovaní podielu obnoviteľných zdrojov a znižovaní fosílnych palív a taktiež vďaka ETS, teda systému obchodovania s emisnými povolenkami.  Počas nasledujúcich šestnástich rokov nás tak čaká dodatočné zníženie emisií o zhruba 60 percent.

Komisia dospela k tomuto číslu tak, že navrhla tri rôzne scenáre: prvý, 80-percentné zníženie emisií, ktoré by lineárne spájalo ciele EÚ pre roky 2030 a 2050; druhý, zníženie o 85 až 90 percent; a tretí, zníženie o 90 až 95 percent. 

Minulý rok Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy vo svojom hodnotení podporila druhú možnosť a označila ju za „spravodlivú a uskutočniteľnú“. Tento orgán bol zriadený na základe Európskeho klimatického zákona a jeho cieľom je posudzovať vedecké údaje o klíme, poskytovať vedecké poradenstvo či identifikovať potrebné opatrenia v oblasti klímy.

V 605-stranovom dokumente venovanom hodnoteniu vplyvov týchto opatrení Komisia uvádza, ako by únia  mohla do roku 2040 dosiahnuť 90 percentné zníženie emisií. Už dnes je jasné, že ak chce Európa dosiahnuť klimatickú neutralitu, musí sa pripraviť na zmeny, ktoré zmenia doterajší spôsob života jej obyvateľov. Predpokladá sa, že všetky sektory, teda priemysel, energetika, doprava, budovy či poľnohospodárstvo budú musieť prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov, čo si vyžaduje dodatočné úsilie v oblasti hospodárskeho rastu, investícií a inovácií so zreteľom na klímu a životné prostredie. 

Čaká nás technologická revolúcia? 

Návrh Komisie počíta s tým, že naplneniu  klimatických cieľov do roku 2040 pomôže zachytávanie a ukladanie pomerne významných objemov oxidu uhličitého. Práve tento bod poburuje viacerých aktivistov, ktorí kritizujú spoliehanie sa na neoverené technológie budúcnosti. 

Viacerí analytici sa ku kritike pridávajú a upozorňujú tiež na to, že zatiaľ čo prístup Komisie k znižovaniu emisií poskytuje všeobecný rámec čistého zníženia emisií, je potrebná transparentnejšia stratégia. Stratégia ktorá zadefinuje klimatické ciele a politiky v troch odlišných oblastiach. 

Mali by tak byť stanovené samostatné ciele pre: po prvé, hrubé zníženie emisií skleníkových plynov, po druhé, čisté zachytávanie oxidu uhličitého v krajine (pôda, lesy, mokrade); a napokon samostatné ciele pre trvalé odstraňovanie oxidu uhličitého pomocou technológií. 

Takéto rozdelenie by poskytlo i konkrétne čísla pre podnikateľov v oblasti projektov zachytávania uhlíka, ktorí v súčasnosti čelia právnej neistote. Kvantifikovanie cieľa trvalého odstraňovania uhlíka pomocou technológií by znížilo riziko spojené s častými zmenami regulácie a podporovalo by aj investície v sektore. 

Vízia znižovania emisií do roku 2040 predstavuje nielen plán ďalšej fázy energetickej transformácie, ktorá je  je najväčším „vinníkom“ produkovania emisií, ale súčasne kladie nároky na každý sektor európskej ekonomiky a dotkne  sa nielen politík na národnej úrovni, ale takisto na lokálnej a regionálnej. 

Napríklad v oblasti znižovania emisií z dopravy budú v mestách potrebné návrhy, vďaka ktorým ľudia uprednostnia verejnú dopravu a chôdzu či bicykel na kratšie vzdialenosti. Samosprávy tiež budú zohrávať významnejšiu úlohu pri prechode na obehové hospodárstvo či lokálne dodávateľské reťazce. 

Odpor voči zmenám  

Spoluprácu európskych politikov na národnej a lokálnej úrovni, spoluprácu vedcov, podnikateľov a priemyslu na dosiahnutie klimatických cieľov si však rozhodne netreba idealizovať. Predstavenie klimatických cieľov do roku 2040 prichádza štyri mesiace pred európskymi voľbami a navyše v čase, keď v krajinách EÚ protestujú farmári proti zeleným reformám. 

Návrh Komisie tak prichádza vo veľmi turbulentnej dobe, keď zelené politiky čelia rastúcemu odporu, a to nielen zo strany farmárov. Komisia im už promptne vyšla v ústrety a oznámila zrušenie zákona o obmedzovaní pesticídov. I keď sa v návrhu Komisie píše, že „efektívne poľnohospodárske politiky založené na strategickom dialógu“ sú jedným z hlavných cieľov predstavených na rok 2040, zatiaľ to, veru, na dialóg nevyzerá. 

Kým doteraz bola trajektória prijímania klimatických politík až na pár výnimiek v zásade bezproblémová, s blížiacim sa termínom volieb naberajú na sile hlasy nespokojnosti. V celej Európe, a to najmä na pravej strane politického spektra, je čoraz hlasnejší odpor k rozsiahlemu súboru politík, zameraných na splnenie klimatických cieľov EÚ. 

Niekoľko politických lídrov najmä teraz pred voľbami vyzýva dokonca na „pauzu“ v nových environmentálnych pravidlách. Portál Politico sa s nadhľadom  pozerá na to, ako by mohol vyzerať život bežného Európana, ak by všetky zmeny do roku 2040 boli realizované. Videné dnešnou optikou, rozsah navrhovaných zmien vyzerá ako recept na sociálne nepokoje.

Komisia však počíta s rastúcou nespokojnosťou. Ilustrujú ju protesty farmárov z posledných týždňov, a preto je slovo „dialóg“ kľúčovým slovom komunikácie nových klimatických politík: „Teraz začíname dialóg – dovoľte mi zdôrazniť toto slovo, dialóg – na ceste k roku 2040,“ povedal eurokomisár pre oblasť klímy Wopke Hoekstra pri predstavovaní tejto vízie. 

Navyše, je potrebné povedať i to, že nie všetky krajiny a sociálne či ekonomické skupiny sa stavajú proti klimatickým cieľom. Ešte pred predstavením návrhu Komisie ambiciózne klimatické ciele do roku 2040 podporilo listom jedenásť krajín EÚ. 

Isté však je, že správna komunikácia klimatických politík bude zásadná. S rastúcim počtom dezinformácií, lží a poloprávd môžeme očakávať, že tieto debaty budú sprevádzané silnými emóciami, ako tomu je v prípade diskusie o spaľovacích motoroch či výstavbe veterných elektrární. Klimatické politiky sú síce behom na dlhú trať, no netreba zabúdať ani na to, ako rýchlo sa prispôsobil trh s obnoviteľnými zdrojmi v čase energetickej krízy. Práve táto adaptabilita by mohla byť príkladom i pre iné klimatické politiky. 

Zelená dohoda ústrednou témou kampane? 

Mnohí analytici i samotní politici, ako napríklad Pascal Canfin, predseda výboru pre životné prostredie Európskeho parlamentu, poukazujú na to, že jednou z kľúčových otázok týchto volieb je, či sa Európa bude naďalej uberať cestou Zelenej dohody. Júnové eurovoľby totiž budú mať zásadný vplyv na budúcnosť životného prostredia i na to, ako sme schopní plniť medzinárodné záväzky, akým je napríklad Parížska dohoda. 

Od legislatívneho zakotvenia konkrétnych klimatických plánov do roku 2040 sme však ešte ďaleko. Záleží už na novej Európskej komisii, ako tieto plány premení na záväzné európskej právo. . A taktiež Európsky parlament a členské štáty EÚ najprv musia po voľbách nájsť spoločnú reč v oblasti klímy a životného prostredia a dohodnúť sa na tom, čo schvália, a čo nie. 

No napriek tomu, že klimatické politiky do roku 2040 sú pomerne veľkou témou pre viaceré krajiny, mnohé politické strany sa zdráhajú otvárať tieto témy, aby neohrozili svoje pozície pred nadchádzajúcimi voľbami do europarlamentu. 

Na Slovensku sa o tejto problematike diskutuje, ak vôbec, tak len v rámci úzkej skupiny expertov či klimatických nadšencov a rozhodne to nie je téma, ktorá by odborne rezonovala vo verejnom priestore. Aj  protesty farmárov prešli verejným priestorom bez zvláštneho povšimnutia. 

Na druhej strane to,  že mnohé z opatrení na znižovanie emisií sa budú v blízkej budúcnosti týkať nielen veľkých priemyselných či energetických firiem, ale života každého občana, svedčí o tom, že potrebujeme otvorenú verejnú debatu o budúcnosti našej krajiny. Debatu, ktorá prekračuje hranice jedného alebo dvoch volebných období. Avšak na to, aby sme otvorili takúto diskusiu a nebodaj dosiahli konsenzus, potrebujeme politickú reprezentáciu, ktorá má dôveru, odbornú expertízu, strategickú víziu krajiny, odhodlanie a ktorá dokáže formulovať konštruktívne návrhy a politické postoje.  

V súčasnosti sa však zdá, že na Slovensku je myšlienka dlhodobého strategického plánovania v oblasti klímy a životného prostredia oveľa väčšou utópiou ako samotné dosiahnutie klimatickej neutrality.