Tohtoročnú klimatickú konferenciu od začiatku sprevádzala kontroverzia spojená s miestom jej konania. Očakávalo sa, že Spojené Arabské Emiráty ako diktatúra, ktorá žije z ropy, určite nebude lídrom vo formovaní dohody o potrebe fosílneho phase-outu a tak ju mnohí považovali za vopred stratenú. Závery sú však jemne pozitívne.

Hlavnými témami COP28 v Dubaji bola budúcnosť fosílnych palív, Fond strát a škôd a akcelerácia obnoviteľných zdrojov energie. 

Budúcnosť fosílnych palív
Pre niekoho sklamanie, pre niekoho úspech. I napriek tomu, že sa štáty nakoniec dohodli len na mäkšej verzii znenia finálneho dokumentu, ktorý neobsahuje explicitný phase-out, mnohí to považujú za signál začiatku konca fosílnych palív a zmenu paradigmy. 

Záverečné vyhlásenie konferencie vyzýva na postupný odklon od používania fosílnych palív tak, aby sa úplne vytratili do roku 2050. Prezident COP28 Sultan al-Jaber označil túto dohodu za historickú a dodal, že jej skutočný úspech bude záležať na jej realizácii v praxi.

Viac ako sto zúčastnených krajín žiadalo ešte silnejšiu formuláciu úplného zavrhnutia fosílnych palív, ale napokon sa presadilo miernejšie kompromisné znenie. „Je to prvýkrát, čo sa svet zjednotil na nutnosti prechodu od fosílnych palív,“ uviedol nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide.

Najväčšiu radosť z finálnej dohody mali najväčší producenti fosílnych palív, ktorí sa bránili príliš radikálnym formuláciám. 

Výsledný vlažný kompromis malé ostrovné štáty vnímajú ako absolútne zlyhanie a sklamanie. Pre ne je klimatická zmena už dnes existenčným rizikom. Znenie finálneho dokumentu označujú ako príliš vágne bez potrebnej razancie, ktorú dnes urgentne potrebujeme. 

Čo sa dohodlo pri obnoviteľných zdrojoch energie?
Ako pozitívne možno hodnotiť závery o potrebe trojnásobného zvýšenia kapacít v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov a zároveň zdvojnásobenie priemerného ročného tempa zvyšovania energetickej účinnosti na celom svete do roku 2030.

Tu však možno pripomenúť, že regióny už dnes majú pomerne veľké ambície, ako i konkrétne plány rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a tento vlak je už rozbehnutý nejaký čas. 

Faktom tiež zostáva, že akékoľvek ambície v oblasti obnoviteľných zdrojov samé o sebe nebudú stačiť, ak paralelne s nimi nebudú štáty razantne znižovať používanie fosílnych palív, čo sa nepodarilo v záveroch konferencie presadiť.

Počas diania konferencie v Dubaji Medzinárodná energetická agentúra (IEA) zverejnila tlačovú správu, kde upozornila na to, že ak by aj všetky krajiny sveta tieto ciele splnili a popri tom by spaľovanie fosílnych palív nekleslo, emisie by klesli len o 30%. Bez vyradenia fosílnych palív jednoducho nie je možné výrazne spomaliť klimatickú zmenu.

Kam sa posunul fond strát a škôd?
Fond strát a škôd vznikol po rokovaniach na minuloročnej klimatickej konferencii COP27 v Egypte. Do fondu sa zaviazali finančne prispievať bohaté krajiny, aby pomáhali chudobným krajinám vykrývať straty a škody spôsobené klimatickou zmenou. Po tohtoročných príspevkoch je v súčasnosti na konte fondu 700 miliónov dolárov. 

Založenie fondu ako i tohtoročné navýšenie príspevkov je považované za úspech, avšak nedávna správa Organizácie Spojených národov konštatuje, že prispôsobenie sa klimatickým zmenám bude stáť rozvojové krajiny 215 až 387 miliárd dolárov ročne. To znamená, že Fond pokrýva len 0,2 percenta ročných strát, ktoré rozvojové krajiny utrpia v dôsledku globálneho otepľovania. Preto je otázne či to vôbec možno považovať za úspech. 

Crossektorová platforma The Loss and Damage Collaboration (L&DC) vypracovala zaujímavé porovnania, ktoré objem Fondu strát a škôd ilustrujú na príkladoch:  

• Cristiano Ronaldo, Lionel Messi, Neymar Jr., Kylian Mbappe, Karim Benzema a Erling Haaland spoločne zarobia toľko, koľko sa krajiny zaviazali do Fondu strát a škôd prispieť za rok. 
• 10 najlepších futbalových hráčov na svete zarobí v roku 2023 spolu 961 miliónov USD. 
• 700 miliónov dolárov je zhruba ekvivalentné hodnote golfových klubov a rezortov Donalda Trumpa ale podstatne menej ako 7 miliárd dolárov, ktoré stála výstavba Dubai Expo City.
• Hodnota fondu fondu strát a škôd by vám kúpila približne 15 miest na obežnú dráhu planéty
• Spoločné zisky najväčších svetových ropných spoločností – ExxonMobil, BP, Shell, TotalEnergies a Chevron – dosiahli v roku 2022 približne 200 miliárd USD.

Cieľom fondu strát a škôd je snaha pomôcť chudobným krajinám vyhnúť sa masovej migrácii, hladomorom a vojnám v dôsledku klimatickej zmeny. 

Čo to znamená pre Európu a pre Slovensko
V krátkodobom horizonte sa závery z klimatickej konferencie v praktických politikách na Slovensku neprejavia. Od medzinárodnej dohody k implementácii na národnej a regionálnej úrovni je dlhá cesta, ktorá zahŕňa mnoho aktérov, vyjednávaní a dobrej vôle. 

Slovensko má z Európskej únie do roku 2030 k dispozícii na zelenú transformáciu15 mld. eur – tieto peniaze majú Slovensku priniesť posun vpred. Sú určené na čistejšiu energiu pre komunity, boj s energetickou chudobou, rozvoj regiónov, podporu zamestnanosti, zelené inovácie, podporu biodiverzity, adaptáciu miest a tak ďalej. Slovensko je tak z hľadiska príležitostí jednou z tých šťastnejších krajín sveta. 

V prípade záujmu o oveľa podrobnejšiu a tradične veľmi kvalitnú analýzu výsledkov COP28, je možné prečítať si text od Carbon Brief https://www.carbonbrief.org/cop28-key-outcomes-agreed-at-the-un-climate-talks-in-dubai/