Spletité obchodné vzťahy globalizovaného sveta sú častokrát spájané s výhodou, urýchlenia a zefektívnenia výroby tovarov a služieb ponúkaných občanom krajín celého sveta. Prepojenosť však zo sebou prináša aj riziká. Problém, ktorý vznikol tisíce kilometrov ďaleko, má dnes vplyv na ceny, obchod a dostupnosť tovarov aj u nás doma. Spor Európskej únie s druhým najväčším obchodným partnerom, preto môže ovplyvniť ako európsku tak aj slovenskú ekonomiku.

Foto: zhang kaiyv / Unsplash

Bavlna a ľudské práva

Bavlna, prezývaná aj biele zlato, je jednou z najznámejších nekonzumovateľných plodín na svete. Aktuálne je spájaná s geopolitickým konfliktom, ktorý bude diktovať vývoj ekonomicko-obchodných vzťahov medzi Čínou a ostatnými hráčmi svetového obchodu.

Bavlna sa využíva nielen v odevnom priemysle na výrobu denimu, tričiek, ale aj plátien a obliečok. Vďaka vynikajúcim vlastnostiam má široké použitie, čo zvyšuje potrebu jej pestovania.

Čína je hneď po Indii druhým najväčším pestovateľom bavlny na svete. Takmer jedna pätina svetovej produkcie bavlny sa vytvorí priamo v Číne, najmä v provincii Sin-ťiang, najväčšom autonómnom regióne krajiny. Tento región je domovom Ujgurov, na ktorých sa podľa viacerých svetových mocností, ako aj Európskej únie, pácha genocída.

Nadišiel čas na reakciu Únie?

Informácie ohľadom potláčania ľudských práv v regióne sú známe už dlhšie, no po zverejnení nový informácii v periodikách, ako The New York Times v decembri minulého roku, sa spustila vlna neochoty podporovať takúto formu produkcie zo strán komerčných značiek a národných vlád. Prvou hlasnou reakciou bol januárový zákaz dovozu bavlny z regiónu, ako aj výrobkov z nej od bývalého prezidenta USA, Donalda Trumpa.

Reakcia Európskej únie prišla podstatne neskôr, keď 17. marca uvalili sankcie na štyri osoby a jednu firmu, všetky spájané s vážnym porušovaním ľudských práv. Boli im odobraté práva cestovať do Európskej únie, zároveň sú zamrazené ich aktíva v rámci územia EÚ.

Vyjadrením svojho postoja Európska únia vysiela nejednoznačný odkaz. Sankcie prišli neskoro a nie je jasné čo s nimi EÚ chce dokázať ani kam až je ochotná zájsť pri vymáhaní nápravy. Postoj USA nie je tak prekvapivý, keďže už dlhší čas vedie obchodnú vojnu s Čínou, okrem iného, z dôvodu neférových obchodných praktík. Európska únia však s Čínou nedávno uzavrela investičnú dohodu, a kritický postoj by jej ratifikáciu mohol ohroziť.

Na riešenie problémov v medzinárodnom systéme, boli založené medzinárodné organizácie, medzi tie najdôležitejšie patrí Organizácia spojených národov. Či je otázka riešiteľná na pôde OSN nám napovedá skutočnosť, že Čína je druhým najväčším prispievateľom do rozpočtu mierových misií organizácie, ako aj to, že na pôde OSN už medzičasom Kuba zastupujúca ďalších 64 krajín, vyjadrila rešpekt k princípu suverenity Číny a dištancovali sa tak od zasahovania do vnútornej situácie v Číne.

Šaty robia človeka

Svetoví lídri módneho priemyslu prezentovali svoje reakcie rozdielnymi spôsobmi. Vyhýbavým požiadaním dodávateľov o zodpovednejší výber zdrojov, vydaním a nasledovným stiahnutím vyhlásení ohľadom neochoty používať bavlnu zo spomínaného regiónu. Príkladom takéhoto prístupu je Inditex, ktorý má aj na Slovensku zastúpenie v podobe značiek ZARA, Stradivarius, Bershka a iné.

Módne domy, ktoré si za svojim vyhlásením ostali stáť, ako napríklad H&M, ktoré má na Slovensku 28 pobočiek, sa dostali do sporu nielen s čínskou stranou, ale aj so zákazníkmi.

Obchodný model v Číne je podľa The New York Times založený na influenceroch (mienkotvorných jedincoch na sociálnych sieťach) ešte o niečo silnejšie ako na západe. Ak influenceri so značkou prestanú spolupracovať, je veľmi pravdepodobné, že to vyvolá jej úpadok na čínskom trhu. To môže mať dopad na jej fungovanie aj vo svete.

Vnímanie značky zákazníkmi z iných krajín môže vyústiť do pozitívneho obrazu v mysliach ostatných zákazníkov, no strata gigantického trhu pre značku sa reflektuje do jej pôsobenia. Kríza regiónu Sin-ťiang sa netýka len výrobkov odevného priemyslu, ale aj ďalších oblastí medzinárodného obchodu.

Sankcie a ich dôsledky

Predposledný deň minulého roku Európska únia uzavrela už spomínanú investičnú dohodu s Čínou. Dohoda však môže byť ohrozená z dôvodu dnes už obojstranného konfliktu. Čínska strana uvalila sankcie na päť poslancov Európskeho parlamentu, medzi ktorými je aj Slovenka Miriam Lexman, ktorá je dlhodobou kritičkou, a zároveň vyzýva na bojkot budúcoročných zimných olympijských hier, ktoré sa majú konať práve Číne.

Sankcionovali aj členov subkomisie Európskeho Parlamentu o ľudských právach a členov politickej a bezpečnostnej komisie Rady EÚ, ako aj Adriana Zenza, nemeckého študenta zdržiavajúceho sa v USA, ktorý publikoval reportáž o zneužívaní menšín v Tibete a regióne Sin-ťiang. Do sankcií sú zahrnuté aj Nemecký inštitút pre čínske štúdia, a zároveň aj Dánska demokratická organizácia a ďalší členovia vlád národných štátov EÚ a Dánsky študent Björn Jerdén.

Spomenuté individuálne sankcie sú akýmsi varovaním pred zásahmi do vnútornej politiky Číny. Tvrdší prístup, prostredníctvom priamych sankcií na tovar by znamenal ohrozenie obchodných vzťahov. Investičná dohoda pojednávala práve o ich zintenzívnení.  

V prípade jej ratifikácie by pozitívne ovplyvňovala aj slovenskú ekonomiku. Výrazný dopad by mala najmä v oblasti automobilového priemyslu, ktorého podiel na celkovom priemysle Slovenska je 49,5%. Až 22% základného materiálu v tomto odvetví, dovezeného do EÚ pochádza práve z Číny. Dohoda zabezpečuje aj bezprecedentný prístup na čínsky trh, ktorý by uľahčil administratívnu záťaž a umožnil tak aj slovenským firmám rásť na obrovskom trhu.

Nehoda, ktorá sa stala v Suezskom prieplave ukázala, ako závislé na spolupráci a dodávkach sú firmy po celom svete. Dôkazom, bol napríklad aj nedostatok polovodičov, ktorý sa vytvoril po niekoľkodňovej nepriechodnosti Suezského prieplavu a blokoval aj firmy automobilovej výroby na svete.

Reťazce výrobných firiem siahajú až k primárnym surovinám. V marci roku 2020 začal minister hospodárstva Richard Sulík rokovania  o investíciách do továrne na batérie do elektromobilov s Volkswagen Slovakia, na výrobu ktorých je dôležitý kobalt. Čína spracúva až 72% svetového kobaltu, pričom ak chcú európske, a spolu s nimi aj slovenské firmy, inovovať, budú nútené k spolupráci.

Tieto a mnohé ďalšie dopady by pre nás spôsobili narušenie spolupráce medzi EÚ a Čínou. Obe mocnosti sa pritom pohybujú na veľmi tenkom ľade, nakoľko dôsledky by znášali najmä podniky.

Zložitá voľba priorít

Tlak, ktorý sa na Čínu snažia vytvoriť svetové mocnosti má svoju váhu. Ľudské práva sú pre tieto krajiny základným kameňom ich vzniku. Európska únia má ľudské práva zakotvené hneď v druhom článku základnej zmluvy o Európskej únii, čo symbolizuje aj príbeh vytvorenia spolupráce medzi európskymi štátmi.

V dnešnej prepojenosti obchodných vzťahov však Čína disponuje nesmierne silným postavením a napriek stálej hegemonickej prevahe USA, rýchlo dobieha zameškané. Európska únia je tak postavená pred voľbu cesty, ktorou sa bude v otázke Číny uberať. Prehĺbenie úpadku obchodu v už aj tak náročnej situácii, spôsobenej globálnou pandémiou, by mohol vyvolať finančnú krízu obrovských rozmerov.

Ľudstvo má však bohaté skúsenosti s utláčaním skupín v prospech konzumizmu a pohodliu tých šťastnejších. Je preto pochopiteľná snaha EÚ o zmenu praktík, ktoré nie sú v súlade s hodnotami, ktoré zastáva. Je nutné však dodať, že symbolickým gestom uvalenia sankcií, ktoré ponúkli aj mnohé módne značky tieto problémy nezmiznú.

Hoci Slovensko nefiguruje ako zásadný partner Číny, ekonomika, rozvoj a úspechy však priamočiaro nadväzujú na ostatné členské krajiny Európskej únie. Hľadanie riešení je preto aj v našom dlhodobom záujme.