.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
V EÚ sa zrodila dohoda na novej smernici, ktorá určuje kvóty na zastúpenie žien vo vedení veľkých firiem obchodovaných na burze od roku 2026. Ide o dlho pripravovanú legislatívu, ktorú roky blokovali viaceré, najmä konzervatívne krajiny. Expertka na rodovú rovnosť z Ministerstva spravodlivosti SR Oľga Pietruchová vysvetľuje, že prielom v rokovaniach umožnilo francúzske predsedníctvo a zmena vlády v Berlíne.
„Maďari a Poliaci to naďalej odmietajú, ale nemajú silu to zablokovať úplne, pretože smernica sa schvaľuje kvalifikovanou väčšinou. Ale zmenil sa postoj Nemecka, ktorý bol dohodobo negatívny. Nemci sa stavali proti antidiskriminačnej legislatíve, ktorá sa vzťahovala na súkromné spoločnosti. Teraz sa zmenila politická garnitúra v Berlíne a k tomu nastúpilo aj francúzske predsedníctvo v Rade, pre ktoré to bola dôležitá téma. To sú dva kľúčové momenty, ktoré umožnili zmenu,“ vysvetľuje O. Pietruchová, ktorá má na ministerstve spravodlivosti v rámci odboru ľudských práv v kompetencii rodovú rovnosť a domáce násilie.
Spočiatku bolo aj Slovensko v tábore krajín, ktoré predmetnú smernicu o kvótach na ženy odmietalo. Teraz svoju pozíciu zmiernilo v súlade so zmenou nemeckého postoja. Slovenský zástupca vo Výbore stálych predstaviteľov členských krajín v Bruseli (Coreper) však ruku za smernicu nezdvihol.
„Na Coreperi sa Slovensko pri hlasovaní o návrhu smernice o kvótach zdržalo. Najprv sme boli proti, teraz to vyzerá tak, že sme neutrálni. Teším sa, že nie sme aspoň v tábore odporcov s Maďarmi a Poliakmi,“ hovorí O. Pietruchová.
V rozhovore pre SFPA a Nadáciu Friedrich Ebert Stiftung ďalej približuje, ako by mohlo uplatňovanie kvót na ženy fungovať na Slovensku, čo v tomto smere vyčíta Európskej komisii a aká je podstata ďalších dvoch pripravovaných smerníc o platových rozdieloch medzi pohlaviami a o domácom násilí.
