Vláda Roberta Fica si podmanila verejnoprávnu televíziu a intenzívne siaha aj po súkromných médiách a mimovládnom sektore. Zhoršujúcu sa situáciu na slovenskom mediálnom trhu si kriticky všíma aj Európska komisia v Správe o stave právneho štátu a obáva sa o stratu nezávislosti nového verejnoprávneho vysielateľa STVR. 

Z viacerých vyjadrení predstaviteľov slovenskej vládnej koalície vyplýva, že cieľom ich mediálnej politiky je získať kontrolu nad nezávislými a kritickými hlasmi v krajine a upevniť si moc podobne, ako to urobil Viktor Orbán.

Situácia na Slovensku a v Maďarsku je však iná, čo potvrdzuje aj Medzinárodný tlačový inštitút: „Slovenská politická scéna je rozdrobená a preto sa zatiaľ nepodarilo jednej politickej strane ovládnuť všetky médiá podobne, ako to dokázal maďarský Fidész. Úroveň mediálnej plurality na Slovensku je vyššia ako v okolitých V4 krajinách a do istej miery je obmedzená aj sila mediálnych oligarchov, hoci zostáva problematická.“

Motivácie ovládnutia médií

Robert Fico je najúspešnejší slovenský politik. Parlamentné voľby vyhral päťkrát a štyrikrát sa stal premiérom. To všetko dosiahol bez toho, aby mal na svojej strane mainstreamové médiá. Významnejšiu mediálnu podporu získal až pred voľbami v roku 2023 zo strany alternatívnych dezinformačných médií, ktoré milujú nacionalistickú a xenofóbnu rétoriku plnú radikálnych a protizápadných vyhlásení. Robert Fico vie, že dokáže vládnuť aj bez podpory štandardných médií. On chce však viac – ústavnú väčšinu a pomstu. Preto sa jeho vláda rozhodla ovládnuť a neutralizovať slovenskú mediálnu scénu i občiansky sektor.

V rokoch 2020 – 2023 slovenské súdy právoplatne odsúdili približne 40 vysoko postavených ľudí z prostredia polície, finančnej správy a biznisu, ktorí sa dopustili korupcie a zneužitia právomocí počas vlády Smeru. Boli to nominanti Smeru alebo ľudia s blízkymi väzbami na túto stranu. Medzi odsúdenými boli aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, či šéf finančnej správy František Imrecze. Policajnému obvineniu čelil aj Robert Fico a jeho najbližší spolupracovník a súčasný minister obrany Robert Kaliňák dokonca strávil tri týždne vo väzbe.

Predseda Smeru označuje túto výnimočnú éru v dejinách Slovenska za „brutálne zneužívanie trestného práva,“ hoci to nikdy nepotvrdila žiadna nezávislá inštitúcia. Ústavný súd vo svojom zdôvodnení rozhodnutia o novele Trestného zákona dokonca priamo skonštatoval, že žiadne masívne zneužívanie inštitútov trestného práva v rokoch 2020 – 2023 nevidí. 

Pre Roberta Fica je to však dodnes trauma a nijako sa netají tým, že kroky jeho štvrtej vlády sú motivované snahou, aby sa podobné trestné stíhanie jemu blízkych ľudí už nikdy nezopakovalo. Preto vládna koalícia expresne rýchlo zrušila Špeciálnu prokuratúru a drasticky znížila trestné sadzby a premlčacie lehoty za korupciu. 

„Vláda nerieši problémy bežných ľudí, rieši svoju beztrestnosť a moc,“ uviedol predseda opozičnej strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka. Súčasťou vládneho plánu ako si zaistiť bezpečnosť a zvýšiť svoje šance na ústavnú väčšinu v parlamente po ďalších parlamentných voľbách je aj ovládnutie médií a občianskeho sektora. Nielenže sú dôležité z hľadiska formovania verejnej mienky, ale v očiach Roberta Fica tiež spolupracujú s opozíciou a nesú zodpovednosť za trestné stíhania jeho blízkych ľudí. 

Boli to totiž práve nezávislé médiá a NGOs, ktoré dlhé roky upozorňovali políciu na korupčné škandály nominantov Smeru. Vyšetriť ich a odsúdiť sa podarilo až počas vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Bolo to porušenie starého nepísaného pravidla, že politicky krytá korupcia sa na Slovensku toleruje bez ohľadu na aktuálnu vládnu koalíciu. 

„Nechávam si desať percent energie na pomstu,“ uviedol Robert Fico na uniknutej nahrávke jeho rozhovoru s blízkymi ľuďmi na poľovníckej chate z roku 2021. Po získaní moci v roku 2023 dostal priestor, aby svoju pomstu polícii, prokuratúre, súdom i médiám naplno zrealizoval. Vláda už zmenila pomery v polícii i na prokuratúre, otvorene sa vyhráža sudcom a zlikvidovala verejnoprávneho vysielateľa RTVS. Ďalšie legislatívne zmeny ešte len majú prísť.

Za všetko môžu nepriateľské médiá

Ak slovenský premiér hovorí o novinároch, takmer vždy použije výraz „nepriateľské médiá.“ Dlhodobo tak na verejnosti vytvára dojem o nekompetentných a zapredaných novinároch, ktorí slúžia opozícii a snažia sa len škodiť jeho vláde. Robert Fico dokonca dokázal spojiť aj pokus o atentát na Donalda Trumpa so slovenskými médiami. Podľa jeho slov, ak by strelec na amerického prezidentského kandidáta vedel po slovensky, stačilo by mu prečítať si slovenské médiá, aby dostal chuť vystreliť na Donalda Trumpa.

V kritike médií sa k nemu pridáva aj predseda koaličnej strany SNS Andrej Danko a jeho nominantka na ministerstve kultúry Martina Šimkovičová. Zaútočili priamo na verejnoprávneho vysielateľa RTVS a obvinili ho z neschopnosti prinášať objektívne a vyvážené spravodajstvo. Podľa Reuters Institute bola RTVS v minulom roku najdôveryhodnejším médiom na Slovensku, ktorému dôverovalo 56% Slovákov. To je veľký rozdiel v porovnaní s maďarskou verejnoprávnou televíziou MTV, ktorá má dôveru len 30% obyvateľov a najsledovanejšia maďarská televízia TV2 s provládnymi názormi má dôveryhodnosť 27%.

Napriek tomu bola celá slovenská RTVS zákonom zrušená pod zámienkou jej slabých výsledkov a na jej základoch vznikla nová inštitúcia STVR s novým manažmentom, ktorý vybrala vládna koalícia. Dočasným riaditeľom sa stal Igor Slanina, ktorý sa väčšinu svojho profesionálneho života venoval predaju reklamného priestora. S trochou irónie by sa dalo povedať, že to umocňuje obavy kritikov, že STVR sa stane len reklamným priestorom pre stanoviská vlády.

Na stupňujúce tlaky a cenzúru sa otvorene sťažujú aj slovenskí novinári v niektorých súkromných médiách ako je TV Markíza, TV Joj, alebo denník Pravda. Od volieb v minulom roku čelia neustálemu tlaku zo strany vedenia redakcií, aby neboli príliš kritickí voči vláde a celkovo sa sústreďovali viac na „pozitívne spravodajstvo“ mimo politického diania.

Andrej Danko v rozhovore pre dezinformačný portál Infovojna otvorene priznal, prečo sa vláda snaží rýchlo zmeniť legislatívne prostredie pre médiá a NGOs: „Máme na to ešte chvíľu. Pretože ak neprijmeme veľmi tvrdé zákony ako v Poľsku a v Maďarsku, tak nás tí liberáli zožerú a už nám potom nepomôže ani plakať,“ vyhlásil. 

Slovensko nie je Maďarsko

Lenže situácia na Slovensku a v Maďarsku je iná. Napriek vládnemu tlaku a škodlivému súkromnému skupovaniu médií je slovenská mediálna scéna stále dostatočne pluralitná a schopná kriticky reflektovať vládnu politiku. „Na trhu stále fungujú silné nezávislé médiá ako Denník N, Sme, Aktuality a svoju prácu si napriek problémom naďalej robia aj súkromné televízie Markíza a Joj,“ uvádza analytička Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Miroslava Pisklová, ktorá analyzovala slobodu tlače vo V4.

Nezávislé slovenské médiá fungujú najmä vďaka predplatenému obsahu, čo im dáva značnú mieru finančnej nezávislosti. Podľa Reuters Institute si na Slovensku platí za online spravodajstvo 12% obyvateľov. Je to mierne viac ako v Maďarsku (10%) a menej ako v Poľsku (14%). Reuters však uvádza, že tieto údaje nemožno úplne porovnávať, keďže kombinujú aj rôzne zľavy a bonusy, ktoré sa v každej krajine rôznia.

„Maďarské nezávislé médiá v posledných rokoch experimentovali s rôznymi spôsobmi generovania príjmov priamo od čitateľov/divákov, keďže tlak zo strany vlády sa stupňuje. V súčasnosti tieto nové stratégie zahŕňajú aj spoplatnenie obsahu ale predovšetkým pri dlhých, analytických textoch a menej pri spravodajstve,“ vysvetľuje Zsuzsanna Vegh z German Marshall Fund, ktorá pôsobí aj ako výskumníčka Európskej rady pre zahraničné vzťahy. 

Vysvetľuje, že provládne maďarské médiá sú silne dotované prostredníctvom štátnej reklamy a nemusia spoplatňovať svoj obsah. „Nepotrebujú získavať zdroje z trhu. Avšak nezávislé médiá sú v úplne inej situácii – súťažia o svojich čitateľov a musia bojovať o komerčné prežitie.“ Je len prirodzené, že v takýchto deformovaných trhových podmienkach môže byť spoplatnené kritické spravodajstvo konkurenčnou nevýhodou.

Slovensko tiež čerpá zo skúseností s Mečiarovým režimom z deväťdesiatych rokov, keď autoritárska politika Vladimíra Mečiara a brutálny tlak na slobodu médií vychoval odolných novinárov schopných vzdorovať režimu. V ťažkých podmienkach represie, fyzických útokov a nedostatku financií dokázali robiť kritickú žurnalistiku v médiách ako bol denník Sme, týždenník Plus 7 dní alebo rádio Twist, ktorému dokonca Mečiarova vláda na pár dní vypla hlavný vysielač tesne pred kľúčovými voľbami v roku 1998.

Dôležitú úlohu v histórii nepoddajného Rádia Twist zohral práve Ľuboš Machaj, ktorý sa v roku 2022 stal riaditeľom verejnoprávneho vysielateľa RTVS. V roku 1993 spoluzakladal Twist a v ťažkých časoch tak veľmi bojoval za jeho prežitie, že si na jeho záchranu vzal úver, za ktorý ručil svojim osobným majetkom. Twist však napokon ekonomicky neprežil a Machaj skončil v osobnom bankrote.

Hoci neskôr po páde Mečiarovho režimu už Machaj patril k umierneným predstaviteľom mediálnej scény, stále bol pre vládu Roberta Fica neprijateľnou postavou na čele verejnoprávneho vysielateľa, ktorej sa potrebovala zbaviť.  To bola silná motivácia  zrušiť celú inštitúciu a ustanoviť do vedenia nového vysielateľa STVR nového riaditeľa blízkeho vláde.

Európska legislatíva na scéne

Prezident Peter Pellegrini sa ujal úradu v polovici júna a už dokazuje svoju lojalitu vládnej moci. Zákon o zrušení RTVS a ustanovení nového vysielateľa STVR podpísal expresne rýchlo a urobil ho tak platným. Ešte pred tým však sám upozorňoval, že zákon by mohol byť v rozpore s európskou legislatívou. 

„Upozorňujem vládnu koalíciu, že od augusta budúceho roka sa začne uplatňovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu. Je preto úlohou vlády a parlamentu, aby náležite posúdili súlad prijatého zákona s týmito európskymi smernicami,“ uviedol prezident Pellegrini. 

Zároveň však doplnil, že turbulentné zmeny vo verejnoprávnych médiách sa v tomto čase dejú aj v iných krajinách. Napríklad v máji v Taliansku štrajkovali novinári televízie RAI pre neprimerané zásahy vlády do vysielania. Podobne protestujú aj ich francúzski kolegovia vo verejnoprávnych médiách, ktorí odmietajú zmeny navrhované ministerstvom kultúry. Právnej kritike čelia aj zmeny, ktoré urobila nová poľská vláda vo verejnoprávnej televízii TVP, aby ju zbavila vplyvu PiS. Spôsob, akým sa rozhodla vrátiť TVP novinársku objektivitu, však odmietol poľský súd. 

Pre slovenského prezidenta to všetko vytvára dobré argumenty, aby už vopred mohol odmietnuť prípadnú kritiku nového zákona o STVR zo strany Bruselu: „V prípade, že sa tento zákon stane predmetom záujmu európskych orgánov, pevne verím, že voči Slovensku uplatnia rovnaký meter ako voči iným krajinám, v ktorých prišlo k zmenám vo verejnoprávnych médiách za podstatne búrlivejších okolností,“ uviedol Pellegrini.

Slovenskí opoziční poslanci tvrdia, že zákon o STVR porušuje ústavné právo na slobodu prejavu. Novele vyčítajú najmä vznik Etickej komisie s vágnymi právomocami, ktorá by sa v realite mohla stať cenzorským orgánom. Zdôrazňujú aj možný rozpor s nedávno prijatým Európskym aktom o slobode médií, ktorý zakazuje politizáciu orgánov verejnoprávnych médií. „Zrušenie RTVS a jej nahradenie novou inštitúciou STVR je motivované snahou vládnej koalície ovládnuť médiá,“ tvrdia Progresívne Slovensko, SaS a KDH. Preto je opozícia odhodlaná obrátiť sa so sťažnosťou na Ústavný súd. 

Mimovládky sú nepriateľ

Nezávislé médiá nie sú jediným terčom vládnej koalície. „Našim politickým nepriateľom nie je opozícia. Oni skončili. Našim nepriateľom sú predovšetkým nepriateľské médiá a mimovládne organizácie financované z prostredia Georga Sorosa, ktoré chcú ovplyvňovať život na Slovensku,“ uviedol Robert Fico pre RTVS minulý rok. 

Vládna koalícia preto v parlamente už prijala v prvom čítaní kontroverzný zákon o mimovládnych organizáciách, ktorý je takmer identickou kópiou rovnakej maďarskej legislatívy. Jeho cieľom je označiť každú NGO, ktorá prijala viac ako 5000 eur zo zahraničia, za „organizáciu so zahraničnou podporou.“ 

„Tento návrh zákona je priamym útokom na občiansku spoločnosť. Jeho prijatie by pre mimovládky znamenalo  neprimeranú a potenciálne fatálnu byrokratickú a finančnú záťaž. Tie, ktoré prežijú, by mohli byť démonizované a diskreditované, čo by mohlo viesť k ďalšiemu obmedzovaniu ich činnosti, uvádza riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda.

Aj na tomto príklade sa však ukazuje, že Ficova vláda si veľmi dobre uvedomuje tenký ľad po ktorom kráča a snaží sa vyhýbať jednoznačným porušeniam európskeho práva. Strany Smer a Hlas navrhujú, aby z návrhu zákona vypadlo kontroverzné označovanie mimovládok ako organizácií so zahraničnou podporou, keďže to už v prípade identického maďarského zákona Európsky súd označil za protizákonné. Nacionalistická strana SNS však na tomto nálepkovaní trvá a tak sa finálne hlasovanie o zákone presunulo na september, aby mali koaličné strany dostatok času nájsť kompromis.

Líder SNS Andrej Danko sa dlhodobo ukazuje ako najradikálnejší člen vládnej koalície, ktorý sa netají svojim obdivom voči Viktorovi Orbánovi a odhodlaním prijímať na Slovensku rovnaké opatrenia voči nezávislým médiám a NGO’s. Danko už minulý rok hovoril o plánoch prijať nové prísnejšie paragrafy na ochranu osobnosti, ktoré sa často používajú v súdnych sporoch voči médiám. Okrem toho avizoval aj zriadenie nového Národného mediálneho úradu, ktorý by mal „kontrolovať spravodajské médiá“ po vzore Maďarska. 

Podstatu fungovania tohto úradu vyjadril politický riaditeľ maďarského Úradu vlády Balázs Orbán na tlačovej konferencii v januári: „Kto kontroluje médiá, ovláda aj verejnú mienku a cez ňu celú krajinu.“

Kontrola médií je nepochybne prvým krokom každého autokrata, ktorý sa snaží upevniť svoju moc. Nie je to však záruka absolútnej kontroly nad verejnou mienkou. V realite totiž platí, že väčšina ľudí sleduje spravodajstvo v televízii, novinách, či na internete bez toho, aby týmto informáciám dôverovala. Podľa údajov Reuters Institute médiám dôveruje len 25% Slovákov, čo je najnižšia hodnota za posledných osem rokov. 

Tým sa zároveň upevňuje nebezpečný trend, že ľudia s nízkou dôverou voči oficiálnym zdrojom sú oveľa náchylnejší podľahnúť hoaxom a dezinformačným naratívom. Prípad Slovenska to potvrdzuje, keďže podľa prieskumu Globsecu žije na Slovensku najviac ľudí ochotných veriť nejakej konšpiračnej teórii (56%) v rámci EÚ. 

Vláda Roberta Fica stavia svoju komunikačnú stratégiu práve na tomto poznaní – jej predstavitelia  odmietajú pozvania do diskusií, či žiadosti o rozhovor od väčšiny mainstreamových médií a uprednostňujú diskusie v alternatívnych dezinformačných médiách, kde im nehrozia nepríjemné otázky. To však nijako neoslabuje ich odhodlanie ovládnuť a neutralizovať nezávislé médiá, ktoré sú schopné poukazovať na škandály a nedostatky ich vládnutia.