Tak dlho očakávané prezidentské a parlamentné voľby v Palestíne, ktoré sa mali uskutočniť po 15 rokoch, boli na konci apríla opäť odložené. Ich realizácia sa však spochybňovala už od ich vyhlásenia v januári 2021. Pre časť palestínskej spoločnosti predstavovala možnosť hodiť hlas do urny nádej na zmenu k lepšiemu a prílev mladej generácie politikov, pre iných symbolizovala oficiálne potvrdenie náklonnosti k Hamasu. Tretia skupina účasť na voľbách hlasne odmietla.  Navyše, prieskumy verejnej mienky uskutočnené len pár dní pred oznámením o zrušení volieb označovali za potenciálneho víťaza volieb radikálne hnutie Hamas, čo pravdepodobne nevyhovovalo ani samotnému vyhlasovateľovi volieb – palestínskemu prezidentovi Mahmúdovi Abbásovi a jeho hnutiu Fatah.

Článok analyzuje stav v Palestíne pred ohlásením volieb, dôvody ich vyhlásenia a nasledovného zrušenia, no rovnako aj ich spojitosti s májovými ozbrojenými stretmi medzi Izraelom a Hamasom.

Foto: Archív Andrey Ratkošovej

Nezmenený status quo

Mahmúd Abbás (nazývaný aj Abú Mázin) nastúpil do úradu palestínskeho prezidenta ako víťaz priamych volieb a zástupca najväčšej sekulárnej politickej strany Fatah v roku 2005 len pár mesiacov po smrti Jásira Arafata. Abbás bol už ako kandidát na prezidenta porovnávaný s Arafatom, medzi Palestínčanmi nie je obľúbený a jeho vlastný ľud ho vníma ako človeka bez charizmy. Jeho oficiálny mandát skončil v roku 2009, od kedy Abbás vládne Palestínskej autonómii prostredníctvom dekrétov.

Arafatova smrť v roku 2004 nepriniesla len Abbásovo víťazstvo vo voľbách, ale aj posilnenie jeho politických protivníkov. Tým najväčším bolo a dodnes je islamistické hnutie Hamas, ktoré vstúpilo do palestínskeho politického života prostredníctvom úspechu v komunálnych voľbách v roku 2005. Na území pásma Gazy vtedy hnutie získalo až 65 % hlasov oproti 30 % Abbásovho Fatahu. Po tomto úspechu nasledoval ďalší a Hamas zvíťazil aj v parlamentných voľbách v roku 2006. Dôvodom víťazstva Hamasu bol jeho prísľub zlepšiť životné podmienky naprieč zbedačenou Palestínou. Vládu Fatahu obyvatelia vnímali ako skorumpovanú, chátrajúcu a neváhajúcu spolupracovať so Západom. Na prelome rokov 2006 a 2007 vyústili spory o ovládanie bezpečnostných zložiek medzi Fatahom a Hamasom do tvrdých bojov pripomínajúcich občiansku vojnu. Nová vláda Hamasu bola nespokojná tým, že Fatah ani po voľbách nechcel odovzdať časť kontroly nad bezpečnostnými zložkami Hamasu. Výsledkom bojov bol dodnes nezmenený status quo, trvajúci už takmer 15 rokov, kedy je vláda v  Palestíne rozdelená medzi medzinárodne uznávanú Palestínsku samosprávu (Fatah) vládnucu na Západnom brehu a militantný Hamas, ktorý je de facto vládou na izolovanom území pásma Gazy.

Nečakané vyhlásenie volieb

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vydal 15. januára 2021 dekrét stanovujúci dátum parlamentných volieb na 22. mája 2021 a prezidentských volieb na 31. júla 2021. Medzinárodné spoločenstvo to zaskočilo, domáci (najmä mladá generácia) prijali vyhlásenie volieb veľmi pozitívne, no našli sa aj zahraniční skeptici, ktorí od začiatku tvrdili, že voľby sa neuskutočnia.

Jedným z dôvodov, prečo sa palestínske vedenie rozhodlo voľby vyhlásiť bola pravdepodobne zmena na čele americkej administratívy. Tá predstavovala nádej na reštart mierového procesu, keďže administratíva Donalda Trumpa bola jednoznačne naklonená na stranu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua. Abbás sa spolu s vedením Fatahu domnieval, že rozhodnutie vyhlásiť voľby posilní záujem novej americkej administratívy o mierový proces, resp. riešenie palestínskej otázky.

Druhým dôvodom bol pravdepodobne domáci a zahraničný tlak na Abbása. Dlhodobo zlá socioekonomická situácia v krajine charakterizovaná nízkym životným štandardom, vysokou nezamestnanosťou (27,8 % v prvom kvartáli 2021), korupciou a nepotizmom v kombinácii s dlhodobou absenciou volieb vyústila v kritiku demokratickej legitimity palestínskych inštitúcií, vrátane úradu prezidenta. Pre Abbása bolo preto nevyhnutné voľby vyhlásiť, aby obhájil svoju legitimitu tak na domácej, ako na medzinárodnej scéne.

Vieru, že voľby sa uskutočnia posilnilo viacero faktorov. Išlo najmä o káhirské stretnutie medzi Fatahom a Hamasom ohľadom technických otázok súvisiacich s voľbami, spoločný odpor voči normalizácii vzťahov medzi Izraelom a krajinami Perzského zálivu a žiadosť palestínskej Ústrednej volebnej komisie o účasť pozorovateľov Európskej únie na voľbách. Dôvody na podanie tejto žiadosti boli dva. Prvým bola snaha o zabezpečenie transparentnosti volieb, druhým, o čosi menej hlasným, no pre všetkých jasným, bola snaha Palestíny prostredníctvom EÚ zvýšiť tlak na Izrael, aby povolil hlasovanie vo voľbách aj pre Palestínčanov z východného Jeruzalema. Zástupca EÚ na palestínskych územiach potvrdil ochotu poskytnúť všetko, čo je možné, pre úspech volebného procesu.

Praktické prípravy na voľby postupne potvrdili nielen záujem Palestínčaniek a Palestínčanov zúčastniť sa na voľbách, ale aj podieľať sa na tvorbe politík. Do volebného súboja volebná komisia schválila a následne zaradila 36 kandidátnych listín.

Voľby bez východného Jeruzalema?

29. apríla 2021 Abbás vystúpil v palestínskej televízii a oznámil, že parlamentné voľby sa odkladajú, kým nebude zaručené hlasovanie aj pre obyvateľov východného Jeruzalema. Nový dátum volieb nestanovil. Vo svojom prejave očividne obvinil Izrael, že odoprel volebné právo Palestínčanom obývajúcim východný Jeruzalem. Rovnako obvinil medzinárodné spoločenstvo, že neurobilo dostatok, aby primälo Izrael voľby povoliť. V predchádzajúcich voľbách (1996, 2006) Izrael povolil Palestínčanom obývajúcim východný Jeruzalem voliť na pošte. Tentokrát však Izrael súhlas s voľbami neudelil, oficiálne argumentujúc, že nemá fungujúcu vládu, ktorá by Palestínsku žiadosť schválila. Reálne ale zamietnutie možnosti voliť vo východnej časti mesta vychádza z napätej situácie na mieste, ktorá pramení v dlhodobo nevyriešenej otázke statusu Jeruzalema.

Kritici Abbása tvrdia, že riešenia, ako voľby uskutočniť aj vo východnom Jeruzaleme existovali, no sám prezident nemal záujem o to, aby sa voľby uskutočnili. Abbás podľa nich využil situáciu okolo volieb vo východnom Jeruzaleme na to, aby dosiahol zrušenie volieb z viditeľne narastajúcich obáv, že Fatah prehrá s Hamasom. Tento naratív posilnila aj interná fragmentácia vo Fatahu, ktorú potvrdili aj oznámené kandidatúry disidentov Násira al-Qudwa (frakcia Sloboda) a Muhammeda Dahlana (frakcia Budúcnosť). Naopak Hamas sa pred voľbami prezentoval ako jednotný, zrušenie volieb kritizoval a dokonca Abbásovo rozhodnutie označil za puč.

Májové izraelsko-palestínske strety

Zrušenie palestínskych volieb vyprovokovalo na konci apríla sériu protestov v pásme Gazy a na Západnom brehu. Veľká časť spoločnosti vyjadrila nespokojnosť s rozhodnutím voľby zrušiť. Nepokoje sa odohrali len niekoľko dní pred začiatkom ozbrojených stretov medzi Izraelom a Palestínou, ktoré boli najkrvavejšie od roku 2014. Do akej miery prispela nespokojnosť palestínskej spoločnosti z neuskutočnených volieb k vyostreniu sporu, je vzhľadom na vysoký počet vstupujúcich premenných otázne. Isté ale je, že Hamas využil začiatok nepokojov v Jeruzaleme na posilnenie svojho postavenia na Západnom brehu a vo východnom Jeruzaleme. Otázkou ale zostáva, kam by smerovala pozornosť Hamasu v prípade, že by sa voľby uskutočnili. Je možné, že volebný boj by umlčal ten ozbrojený?

Nádej na zmenu v nedohľadne

Dátum parlamentných a prezidentských volieb v Palestínskej administratíve je v nedohľadne. Legitimita súčasného vedenia autonómie sa naďalej na domácej, ale aj medzinárodnej scéne, spochybňuje. Európska únia a OSN kontinuálne vyzývajú Abbása, aby stanovil nový dátum volieb. Ich víťazom by sa podľa predvolebných prieskumov stalo v pásme Gazy, tak aj na Západnom brehu radikálne hnutie Hamas. Je neisté, či je v súčasnosti možné tento postupný rozklad politickej kultúry spôsobený paralýzou Fatahu a rozmachom Hamasu zvrátiť. Na to, aby sa tak stalo, by sa na palestínskej politickej scéne musela objaviť nová generácia lídrov, ktorá je ochotná a schopná palestínskej spoločnosti priniesť vytúženú zmenu vedúcu k prosperite a stabilite. Májové voľby by pravdepodobne víťazstvo tejto skupiny nepriniesli, no vytvorili by priestor pre unavenú spoločnosť, aby vygenerovala svojich nových potenciálnych lídrov.