.svg)
Zdroj: Facebook/BundesregierungEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Budúcnosť Green dealu, pomoc Ukrajine aj otázka líderstva v EÚ – to všetko závisí od výsledku budúcoročných volieb v Nemecku. V prieskumoch vedú opoziční kresťanskí demokrati, ale súčasný kancelár a líder sociálnych demokratov Olaf Scholz verí, že situácia sa môže opäť zvrtnúť v poslednej chvíli ako v roku 2021.
„Dnes je najpravdepodobnejšia budúca veľká koalícia CDU-CSU a SPD, ale nie je isté, či to výjde,“ hovorí Jakub Eberle, analytik pražského Ústavu medzinárodných vzťahov. Dodáva, že politická situácia sa mení aj v Nemecku a je čoraz viac rozdrobená. „Voľby sa už vyhrávajú aj so ziskom 20%. Už to nie je ako kedysi, keď kresťanskí demokrati a socialisti mali dohromady 75% – 80% hlasov.“
Podľa prieskumov je dnes na prvom mieste CDU, nasleduje krajne pravicová AfD a na treťom mieste je SPD. Podľa Eberleho však môžu nastať rôzne pohyby a SPD napokon môže získať oveľa lepší výsledok, než sa zdá dnes, pretože nemecká politika sa stala pomerne nepredvídateľnou. „Napríklad z prieskumov SPD vychádza volebný potenciál sociálnych demokratov okolo 50%, hoci v prieskumoch majú 15%. Okrem toho, tieto voľby sa budú rozhodovať okolo päť percentnej hranice, na ktorej sú dnes tri strany. Ich prípadný vstup do parlamentu alebo naopak neúspech môže výrazne ovplyvniť výslednú matematiku pri skladaní koalície.“
Nemecko potrebuje zmeny a reformy, ktoré bude musieť nová vláda nutne realizovať. „Nie je to krajina, ktorá by bola ľahko a rýchlo adaptabilná, ale na rozdiel od iných má potrebné zdroje a schopnosť inovovať. Preto si myslím, že si s tým nejako poradia,“ dodáva analytik.
Zmení sa postoj Nemecka voči zelenej transformácii v EÚ? A akým kancelárom by bol líder kresťanských demokratov Friedrich Merz? Odpovede ponúka Jakub Eberle, analytik pražského Ústavu medzinárodných vzťahov v rozhovore s Evou Mihočkovou, šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA. Diskusiu organizuje SFPA a Friedrich Ebert Stiftung v spolupráci s mediálnym partnerom denníkom Sme.
