Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Žijeme v bezprostrednej hrozbe, že sa vojna prenesie aj na naše územie. Preto je nevyhnutné posilniť výdavky na obranu, hovorí bezpečnostný analytik Vladimír Bednár. Dodáva, že silnejší obranný priemysel môže priniesť aj väčšiu prosperitu a príjmy do štátneho rozpočtu, čo umožní vláde pokračovať aj v sociálnych programoch.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Nemecká spoločnosť je pred voľbami polarizovaná, ovplyvnená dezinformačnými kampaňami a silnejúcou krajnou pravicou. Do značnej miery je to scenár, ktorý prežíva aj zvyšok Európy. „Nemecká spoločnosť nepodporuje spoluprácu mainstreamových strán s krajne pravicovou AfD. Proti je 59 percent Nemcov,“ hovorí v rozhovore Zuzana Zavadilová z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v Prahe.
Napriek jasnému verejnému postoju však líder CDU Friedrich Merz prelomil tabu nemeckej politiky a spojil sa pri jednom hlasovaní v parlamente s AfD. Podľa Zavadilovej to nie je predzvesť povolebnej spolupráce s krajnou pravicou. „Merz je skrátka v úzkych a prekročil červenú čiaru,“ hovorí analytička.
Ako bude vyzerať nová nemecká vláda dnes nie je možné predpovedať. Nedá sa vylúčiť, že voľby prinesú aj prekvapivé výsledky, ako tomu bolo v roku 2021, keď tesne zvíťazili sociálni demokrati z SPD. Najpravdepodobnejšou možnosťou však zostáva víťazstvo CDU/CSU a vznik osvedčenej veľkej koalície s SPD. „Každopádne Nemecko čakajú dlhé a ťažké povolebné rokovania,“ dodáva Zuzana Zavadilová z AMO.
Viac sa dozviete v priloženom rozhovore, ktorý organizuje SFPA, v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a denníkom Sme. Moderuje šéfredaktorka Zahraničnej politiky SFPA Eva Mihočková.