Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Nemecká spoločnosť je pred voľbami polarizovaná, ovplyvnená dezinformačnými kampaňami a silnejúcou krajnou pravicou. Do značnej miery je to scenár, ktorý prežíva aj zvyšok Európy. „Nemecká spoločnosť nepodporuje spoluprácu mainstreamových strán s krajne pravicovou AfD. Proti je 59 percent Nemcov,“ hovorí v rozhovore Zuzana Zavadilová z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v Prahe.
Napriek jasnému verejnému postoju však líder CDU Friedrich Merz prelomil tabu nemeckej politiky a spojil sa pri jednom hlasovaní v parlamente s AfD. Podľa Zavadilovej to nie je predzvesť povolebnej spolupráce s krajnou pravicou. „Merz je skrátka v úzkych a prekročil červenú čiaru,“ hovorí analytička.
Ako bude vyzerať nová nemecká vláda dnes nie je možné predpovedať. Nedá sa vylúčiť, že voľby prinesú aj prekvapivé výsledky, ako tomu bolo v roku 2021, keď tesne zvíťazili sociálni demokrati z SPD. Najpravdepodobnejšou možnosťou však zostáva víťazstvo CDU/CSU a vznik osvedčenej veľkej koalície s SPD. „Každopádne Nemecko čakajú dlhé a ťažké povolebné rokovania,“ dodáva Zuzana Zavadilová z AMO.
Viac sa dozviete v priloženom rozhovore, ktorý organizuje SFPA, v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung a denníkom Sme. Moderuje šéfredaktorka Zahraničnej politiky SFPA Eva Mihočková.