.svg)
Eva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Pozastavenie schvaľovania plynovodu Nord Stream 2 nemeckým regulátorom mohlo byť pre Moskvu prekvapivým krokom. Ak však má byť tento projekt uvedený do prevádzky v súlade s európskymi pravidlami, iná možnosť neexistovala.
„Akákoľvek dohoda na osobitných podmienkach pre Gazprom, ktoré by sa vymykali štandardnému európskemu rámcu, by mohla mať ďalekosiahle dopady na plynárenstvo i na celú Európsku úniu,“ varuje vo videorozhovore energetický expert SFPA Karel Hirman
Dodáva, že projekt Nord Stream 2 sa stal prípadovou štúdiou, na ktorej môžeme vidieť reálne fungovanie Európskej únie a vývoj vzťahov s našim strategickým partnerom a súčasne aj súperom, akým je práve Rusko. Už samotné schválenie výstavby sprevádzali okolnosti, ktoré vyvolávali kontroverzie. Proces nezastavila ani ruská anexia Krymu a okupácia Donbasu, nesúhlas Poľska, pobaltských štátov, Švédska ale aj Slovenska.
Podľa K. Hirmana bolo dostavaniu plynovodu neodvrátiteľné. Stále je však možné zabrániť tomu, aby bol uvedený do prevádzky v rozpore s platnou európskou legislatívou. „Je dôležité, aby nebol vytvorený precedens udeľovania výnimiek pre tretiu stranu, v tomto prípade vo forme dohody medzi Berlínom a Moskvou poza chrbát zvyšných členských krajín,“ hovorí expert SFPA.
Akýkoľvek plynovod na území EÚ musí spĺňať dve základné podmienky. Prvou je unbundling, čo znamená, že operátor plynovodu musí byť jasne oddelený od prepravcu a vlastníka plynu, ktorý sa v potrubiach nachádza.
Nemecký regulátor v tomto smere skonštatoval, že spoločnosť Nord Stream 2 Švajčiarsko AG, nezodpovedá pravidlám nemeckej resp. európskej legislatívy a preto musí byť certifikácia pozastavená, kým sa problém nevyrieši. Druhá podmienka je prístup konkurencie do prepravných sietí, ktorý má vylúčiť možnosť monopolného postavenia Gazpromu. Otázne však je, či takáto konkurencia vôbec existuje.
„To stavia Rusko do pozície, kedy by muselo zmeniť svoju legislatívu, zrušiť monopolné postavenie Gazpromu a povoliť niektorým ruským ropným spoločnostiam, napríklad Rosneft, exportovať plyn cez spomínaný plynovod,“ vysvetľuje K. Hirman.
Vladimír Putin vyhlásil, že ak nemecké regulačné orgány schvália Nord Stream 2, Rusko okamžite zvýši dodávky plynu do Európy. Z toho vyplýva, že Nord Stream 2 nemožno považovať len za komerčný projekt, ako to prezentoval Berlín a Moskva. Slová ruského prezidenta dokazujú, že ide o geopolitický projekt. Aké to môže mať následky pre Európu a ako do celej mocensko-plynovej hry zapadá zelená transformácia európskej energetiky, sa dozviete vo videorozhovore, ktorý vznikol v spolupráci SFPA a nadácie Friedrich Ebert Stiftung.
