V týchto dňoch sa začalo nové päťročné funkčné obdobie Európskej komisie (EK), ktorá bola v stredu 27. novembra, necelého pol roka od volieb do Európskeho parlamentu (EP), zvolená na prvý pokus. Už po druhýkrát ju povedie Ursula von der Leyen, ktorá však svoj druhý mandát začína s nevýrazným súhlasom parlamentu.

Po prvýkrát za posledných 25 rokov sa podarilo schváliť nové zloženie komisie v pôvodne navrhnutej podobe hneď na prvý pokus. Za žiadneho z kandidátov na komisárov a komisárky nebolo potrebné hľadať náhradu.

Na druhej strane, mandát nového kabinetu nezískal významnú podporu. Konkrétne, zisk 54 % podporných hlasov je o približne 90 menej ako v predošlej voľbe pred piatimi rokmi a zároveň dosahuje historicky najnižšiu podporu akú voľba o novej komisii v Európskom parlamente zaznamenala. 370 získaných hlasov je dokonca menej ako von der Leyen sama dostala pri potvrdení jej pozície predsedníčky v júli tohto roka.

Parlament komisii nebude vedieť poskytnúť stabilnú väčšinu 

Voľba tiež ukázala, že centristická koalícia EPP, S&D a Renew Europe jej nedokázala zaistiť potrebnú jednoduchú väčšinu v podobe 360 hlasov (EPP 151, S&D 90 a Renew 67; spolu 308 hlasov). Výrazným sporným bodom bola nominácia talianskeho pravicového Raffala Fitta z ECR za podpredsedu EK, čo sa nepáčilo koaličným partnerom z S&D aj Renew a s čím mala tiež problém aj časť poslancov Zelených.

Výhľadovo tak von der Leyen v nastávajúcich piatich rokoch môžu čakať situácie, kedy sa nebude vedieť spoľahnúť na stabilnú väčšinu, ale bude musieť hľadať oporu v širšom spektre rokovacej sály.

Smerom vľavo aj vpravo to môžu byť poslanci z frakcie zelených alebo ECR. Obe tieto politické skupiny aj pri voľbe novej komisie ukázali, že sa v nich podpora dá nájsť (ECR 33, Greens/EFA 27). Zároveň sa však kvôli vzájomným rozporom Zelených a ECR, najmä v otázkach zelených politík, môže situácia ďalej komplikovať. Každé hlasovanie sa tak môže opierať o inú väčšinu, podľa obsahu návrhu. Predsedníčka EK vo svojom prejave v parlamentom pléne vec nijako bližšie nekomentovala a nešpecifikovala tak na spoluprácu s ktorými frakciami sa zameria. Zároveň však jasne pomenovala, že pôjde zásadne o demokratické a proeurópske sily v parlamente.

Priority novej Európskej komisie

Ursula von der Leyen predstavila svoje priority na ďalšie roky v politických usmerneniach ešte v júli pred jej voľbou do kresla predsedníčky, ako aj v prejave v pléne EP pred voľbou o vyslovení dôvery jej tímu koncom novembra.

Nová Európska komisia sa významne zameria na udržateľnú prosperitu a posilnenie konkurencieschopnosti Európy, pričom neplánuje ustupovať z nosných stanovených cieľov v rámci Zelenej dohody. 

Tento cieľ sa odrazí od Draghiho správy a komisia chce hneď v úvode svojho mandátu priniesť ako prvú významnú iniciatívu „kompas konkurencieschopnosti“, ktorá bude usmerňovať jej prácu v tejto oblasti na celých 5 rokov. 

Tá sa bude držať troch nosných pilierov: 1) uzatvorenie inovačnej medzery s USA a Čínou, skrz podporu start-up-ov, inovácií a výskumu; 2) spoločného plánu pre dekarbonizáciu a konkurencieschopnosť, a teda dodržanie cieľov Zelenej dohody a zároveň podporu malých a stredných podnikov aj európskeho priemyslu, zníženie cien energií, investovanie do čistej energie a odstrihnutie sa od ruského LNG; a 3) zvýšenie hospodárskej bezpečnosti a obmedzenie závislostí (bezpečné dodávateľské reťazce, napríklad v oblasti kritických surovín, diverzifikácia dodávateľov).

Zaostrené na obranu

Taktiež, v kontexte zmeny bezpečnostného prostredia a vojny proti Ukrajine, bude EK klásť dôraz na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany. Predpovedaná nová éra v tejto oblasti prináša aj prísľub navýšenia výdavkov na obranu, zlepšenia vojenskej mobility, posilnenia európskeho obranného priemyslu, aj viac spoločných európskych projektov v oblasti obrany. 

Vznikla tiež nová pozícia eurokomisára pre obranu. Bude zaujímavé sledovať ako si litovský Andrius Kubilius nastaví vzťahy a ujasní kompetencie s novou Vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kajou Kallas, aj ako si poradí so spomínanými cieľmi. 

EÚ totiž nepochybne potrebuje funkčný a kompatibilný obranný priemysel, no zároveň sa jedná o citlivú vec pre členské štáty aj firmy podnikajúce v tejto oblasti, ktoré sa preto nemusia mať chuť hrnúť do spoločných iniciatív. Prínosom by mohlo byť aj spoločné obstarávanie, ktoré bude šetriť financie a zároveň prispeje ku kompatibilite zbraňových systémov v EÚ. Škoda však je, že už dnes slovenský minister obrany Kaliňák komunikoval svoj nezáujem o zapojenie do prvej takejto schémy, ktorá poskytne až 300 miliónov eur v rámci piatich projektov spoločného obstarávania.

Právny štát

Plán novej komisie nezabúda ani na udržiavanie kvality života. S tým sa spájajú nielen „chlebové témy“ ako riešenie krízy bývania, ale aj zaistenie priaznivých pracovných podmienok.

V neposlednom rade sa EK chystá lepšie a dôrazne chrániť európsku demokraciu a právny štát, čo sa môže významnejšie dotknúť aj Slovenska. To totiž v uplynulom roku novej vlády preukázalo viacero problematických momentov. Po tom, čo hodnotiaca správa Európskej komisie postavila krajinu do nelichotivej pozície, v podstate na úroveň Maďarska, Slovensko má zjavne problémy aj pri implementácii Plánu obnovy. Aj keď sa aktuálne podarilo dohodnúť uvoľnenie štvrtej platby, kvôli spornej novele trestného zákona a nejasností ohľadom možného zvrátenia jedného z míľnikov to zabralo dvojnásobne viac času ako v prípade predošlých tranží.

Výzvou pre komisiu von der Leyenovej bude kvalitný monitoring stavu právneho štátu v krajinách Únie a tiež vymáhanie realizácie jej odporúčaní pri zistených nedostatkoch. Tak, ako už v prípadoch Poľska a Maďarska komisia pristúpila až k priškrteniu finančných tokov, aj v prípade Slovenska môžeme očakávať, že v prípade nedostatočnej snahy o nápravu situácie dôjde k pozastaveniu fondov z kohéznej politiky aj Plánu obnovy a odolnosti. 

Také rozhodnutie by malo významný dopad na krajinu a jej obyvateľov a zodpovednosť za takýto scenár dnes jasne leží na slovenskej vláde. Európska komisia jasne komunikuje, že ďalšia novela trestného zákona iba čiastočne zmiernila niektoré obavy komisie“ a diskusie o stave právneho štátu na Slovensku sa neskončili.

V neposlednom rade, von der Leyen jasne komunikovala, že jej víziou je naďalej rozširovanie aj prehlbovanie EÚ, pričom potreba reforiem z jej hľadiska naberá na intenzite práve v kontexte budúceho rozšírenia Únie. Uvidíme, či sa jej podarí takýto cieľ významnejšie presadiť u zástupcov členských štátov, keďže vieme, že v uplynulých rokoch a ani po Konferencii o budúcnosti Európy na to u nich dostatočný apetít nebol. Počas prvých 100 dní svojho mandátu každopádne von der Leyen sľúbila predstaviť preskúmanie politík pred rozširovaním zamerané na jednotlivé sektory, čo by mohlo diskusiu posunúť.

Slovenské zastúpenie

Slovenským zástupcom v komisii bude opätovne Maroš Šefčovič, ktorého nomináciu si premiér za stranu Smer presadil napriek nesúhlasu koaličného partnera, SNS. Šefčovič sa tak v prípade naplnenia mandátu stane historicky najdlhšie pôsobiacim eurokomisárom. V tejto inštitúcii začínal v roku 2009.

Premiér Fico vo voľbe Šefčoviča hľadal, podobne ako pri problémoch vlády s výstupmi správy Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku, prepojenie na domácu politickú scénu. Vopred kritizoval, že zástupcovia slovenskej opozície si pre Šefčoviča na jeho vypočúvanie chystajú „peklo“, ktoré sa však nekonalo. Šefčovič prešiel vypočúvaním dvoch výborov, pre ústavné veci (AFCO) a pre medzinárodný obchod (INTA), na ktorom sa zúčastnili aj europoslanci Ondruš (Hlas/nezaradený), Karvašová (PS/Renew) a Lexmann (KDH/EPP). 

Paradoxne, zástupcovia slovenských opozičných strán Šefčoviča vo voľbe novej Komisie podporili a naopak, europoslanci za stranu Smer hlasovali proti. Spolu s europoslancami za hnutie Republika, Milanom Mazurekom a Milanom Uhríkom. Jediný zástupca koalície, ktorý hlasoval „za“ je Branislav Ondruš z Hlasu/nezaradený, ktorý vec vysvetľoval tým, že chcel slovenskej vláde pomôcť „mať do budúcnosti nejakú primeranú komunikáciu s EK keď pôjde o vážne veci v prospech Slovenska.“ Tá by však, napríklad v nevyjasnených otázkach ohľadom stavu právneho štátu a čerpania eurofondov, mala prameniť z Úradu vlády a vplyv na vec z pozície nezaradeného europoslanca je v tomto smere naozaj otázny.

Aj keď prišiel o stoličku podpredsedu komisie, Šefčovičovi bolo vďaka jeho dobrej reputácii v Bruseli aj vzťahu s von der Leyen zverené významné portfólio. Tým je obchod a hospodárska bezpečnosť, aj medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť. Bude tak zodpovedný za ekonomické vzťahy EÚ s významnými hráčmi ako USA, s ktorými podľa vlastných slov chce rozvíjať spoluprácu aj napriek návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu, ako aj s Čínou, proti ktorej plánuje naopak v mene EÚ zaujať asertívnejší postoj než tomu bolo doteraz.

Pri otázkach na potencionálny konflikt jeho mandátu s krokmi slovenskej vlády, ilustrovaný príkladom  nedávnej cesty premiéra a zástupcov vlády do Číny, ako aj premiérovho vystúpenia v ruskej propagandistickej televízii Šefčovič uviedol, že tak ako v minulosti, vždy bude „pracovať pre EÚ a európsky záujem“.

Slovensko v podobe Šefčoviča znovuzískalo slušné zastúpenie v Európskej komisii, a to nie vďaka, ale napriek tomu, kto ho nominoval. No ako to vyplýva z povahy pozície eurokomisára, aj z jeho odpovedí v rámci híringu, ten bude dbať najmä o celoeurópske záujmy. Zrkadlom slovenského politického vplyvu v komisii sa tak aktuálne stáva skôr schopnosť slovenskej vlády s často protieurópskou rétorikou dohodnúť miesta pre svojich zastupiteľov do pozícií riaditeľov alebo ich zástupcov v kabinetoch komisárov a komisárok. Ako však upozorňuje Ľubica Karvašová, toto číslo sa žiaľ rovná nule.