.svg)
Zdroj: Pixabay.comEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Historická hádka medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenskym v Oválnej pracovni Bieleho domu vojde do dejín. Bola to nevídaná verejná roztržka medzi krajinami, ktoré sú verbálne spojencami. Krach rokovaní definitívne potvrdil zmenu kurzu americkej zahraničnej politiky a naznačil, aké sú skutočné zámery D. Trumpa vo vzťahu k Ukrajine.
Novým nemeckým kancelárom bude Friedrich Merz, ktorý povedie koaličnú vládu zloženú pravdepodobne len z dvoch partnerov CDU/CSU a SPD. Predpokladá to analytička Zuzana Lizcová z Karlovej univerzity v Prahe. Nedá sa však vylúčiť, že osud novej vlády bude spätý s tým, ako si dokáže poradiť s problémom migrácie.
V Nemecku sa už o pár týždňov uskutočnia predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa víťazstvo kresťanských demokratov, ktorí však v parlamente prelomili tabu a presadili protiimigračné uznesenie s podporou krajne pravicovej AfD. Ulice okamžite zaplavili demonštranti a zmenili sa aj predvolebné preferencie. Aký volebný výsledok možno očakávať?
Vláda Olafa Scholza stratila koaličnú väčšinu a krajinu čakajú vo februári predčasné voľby. Podľa analytika Jakuba Eberleho pravdepodobne vznikne na jar nová vládna dvojkoalícia podľa osvedčeného receptu CDU-CSU a SPD. Krajina potrebuje zásadné zmeny a nová vláda by mohla presadzovať spomalenie zelenej transformácie aj na úrovni EÚ.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
V Maďarsku jednoznačne zvíťazil Viktor Orbán a zostavuje svoju štvrtú vládu kontinuálne za sebou. Pomohla mu téma vojny na Ukrajine, kde sa šikovne štylizoval do roly ochrancu mieru v Maďarsku, ale aj spriaznené médiá, ktoré nedávali priestor opozičným kandidátom.
Veľkú úlohu v Orbánovom víťazstve zohrala aj sociálno-ekonomická politika a najmä neschopná opozícia, ktorá nedokázala prísť s programom a víziou, ktorá by presvedčila maďarskú verejnosť. O vlastnom zlyhaní hovoria aj samotní maďarskí opoziční politici.
„Opozícii chýbala väčšia vízia, ktorá by ponúkala viac ako len odstavenie Orbána,“ hovorí v rozhovore riaditeľ SFPA a expert na strednú Európu Tomáš Strážay.
Viktor Orbán je aktuálne pre svoju politiku voči Ukrajine izolovaný nielen v rámci EÚ ale aj V4. Ak bude chcieť nadviazať na svoje pevné spojenectvo s Poľskom, bude musieť zmeniť niektoré svoje postoje a jasnejšie sa vymedziť voči ruskej agresii na Ukrajine. Orbánovo presvedčivé víťazstvo v Maďarsku by však mohlo posilniť aj autoritárske sily vo zvyšku V4.
„Ak by sa na Slovensku dostali k moci ultraradikálne politické strany, môžeme očakávať príklon k Orbánovej vláde. Ale nemuselo by to znamenať automaticky zlepšenie regionálnej spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom,“ vysvetľuje T. Strážay.
Po maďarských voľbách ležia na stole viaceré otázky. Bude teraz pre EÚ ťažšie kritizovať štýl vládnutia Viktora Orbána, ktorý získal mimoriadne silný mandát od maďarských voličov? Odblokuje Brusel peniaze z Plánu obnovy pre Maďarsko? Ako sa zmení Viktor Orbán vo svojom štvrtom volebnom období za sebou a čo budú jeho priority? Odpovede ponúka Tomáš Strážay v diskusii s Evou Mihočkovou, ktorú zorganizovala SFPA v spolupráci s nadáciou Friedrich Ebert Stiftung.
