Nutnosť podpísať obrannú dohodu s USA vychádza z dvoch jednoduchých realít. Po prvé, Slovensko dnes nie je schopné ubrániť svoje územie samostatne. Do obrany sa v tejto krajine dlhodobo systematicky neinvestovalo, naše ozbrojené sily sú kapacitne slabo vyzbrojené a ani po súčasných investíciách či už do nových stíhačiek alebo do obrnených vozidiel nebude situácia taká, že by sme sa dokázali brániť bez pomoci partnerov v NATO a EÚ. 

Po druhé, bezpečnostné hrozby majú oveľa dynamickejší charakter než počas Studenej vojny. Dnes to nie je len o konvenčných armádach s nukleárnymi arzenálmi ohrozujúcimi sa z jasne definovaných území a vzdialeností. Je to o hybridných hrozbách, o kybernetických útokoch, o operáciách súkromných vojenských spoločností či o zneužívaní migrácie na destabilizáciu spoločnosti protivníka. 

Je tu celé spektrum technologicky nových zbraní s podporou umelej inteligencie umožňujúcich viesť asymetrické spôsoby boja – príkladom sú autonómne operujúce kŕdle dronov. 

No a v neposlednom rade dochádza globálne k dlhodobému a systematickému podkopávaniu dôvery v demokratické inštitúcie a v liberálnu demokraciu ako spôsob vládnutia – za skutočné liberálne demokracie dnes možno podľa rôznych analýz považovať len približne 20 percent štátov. 

Celková realita teda je, že suverenita Slovenskej republiky ako liberálnodemokratického štátu v stredo-východnej Európe je dnes ohrozenejšia ako kedykoľvek za posledné tri dekády a na základe našich súčasných kapacít a spojeneckých záväzkov nie je isté, ako a či sme schopní svoju suverenitu zabezpečovať.

Päť dôvodov pre dohodu s USA

V danej situácii je dohoda o obrannej spolupráci s USA (Defense Cooperation Agreement – DCA) pozitívnou vecou minimálne z piatich dôvodov. 

Po prvé, právny rámec NATO bol formovaný v 50-tych rokoch minulého storočia a hoci je samozrejme naďalej relevantný, ako taký nepostačuje na adresovanie súčasných hrozieb, ktorým SR i iné členské krajiny aliancie čelia. 

Dnes musíme zabezpečiť praktickú obranyschopnosť územia a spoločnosti SR, a teda práve v mene zabezpečenia suverenity SR je potrebné právne upraviť možnosť praktickej prípravy zázemia pre ozbrojené sily USA, ktoré v spolupráci s ozbrojenými silami SR budú môcť chrániť suverenitu našej republiky.

Po druhé, hoci sa EÚ dlhodobo snaží o rozvoj efektívnej obrannej spolupráce a dochádza aj k pozitívnym integračným posunom, napríklad v súvislosti s rozbehom tzv. permanentnej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ozbrojené sily kľúčových krajín Únie zatiaľ nemajú reálnu kapacitu (a ani politickú vôľu) efektívne adresovať dnešné bezpečnostné hrozby týkajúce sa SR a širšie EÚ.

Po tretie, podobné (sčasti dokonca viac-menej identické) dohody majú s USA podpísané i iné členské štáty NATO na východnej hranici aliancie ako Nórsko, Maďarsko či Poľsko. Napríklad v Nórsku Američania na základe obrannej dohody podpísanej v apríli 2021 využívajú v spolupráci s nórskymi ozbrojenými silami tri letecké a jednu námornú základňu. 

I v nórskom prípade majú americké ozbrojené sily právo samostatne kontrolovať, kto na tieto základne prichádza a nórske úrady nevyžadujú víza a uznávajú doklady vydané americkým ministerstvom obrany.  

Po štvrté, viaceré európske krajiny sa v posledných rokoch snažia o čo najužšiu bilaterálnu obrannú spoluprácu s ozbrojenými silami USA s cieľom zabezpečiť svoju suverenitu. Príkladom sú škandinávske krajiny. 

Po ruskej invázii Krymu podpísalo Nórsko bilaterálnu dohodu s USA o umiestnení výzbroje a zásob pre Námornú pechotu USA (Marine Corps Pre-Positioning Program Norway) – v jaskyniach v strednom Nórsku majú Američania okolo 2000 kusov rôznej techniky vrátane obrnených transportérov, kanónov, munície, poľných nemocníc a inej výstroje, a na rotačnej báze je tu viac-menej permanentne prítomných niekoľko stoviek príslušníkov americkej námornej pechoty. 

Iným príkladom je trilaterálna dohoda, ktorú podpísali USA s nečlenmi NATO Švédskom a Fínskom v r. 2018, na základe ktorej sa posilňuje spolupráca pri spoločných vojenských cvičeniach s prítomnosťou rozsiahlych kontingentov ozbrojených síl USA vo Švédsku a Fínsku.

Po piate, v prípade skutočnej krízy nie je čas na zdĺhavé politické diskusie a schvaľovacie procesy. Treba konať rýchlo a efektívne. 

Metaforicky povedané: aj od hasičského zboru by sme asi ťažko mohli očakávať, že uhasia požiar v našom dome, ak by sme neakceptovali, že v našom dome budú nainštalované hydranty a rozmiestnené hasiace prístroje, ktoré hasičský zbor pravidelne kontroluje a udržiava – a áno, aj má od nich kľúče. Keď horí, nie je čas na schôdze a hlasovanie vlastníkov domu. Treba hasiť. Kľúče od vchodu a hydrantu nám budú zbytočné, ak nám zhorí dom.

V súčasnom stave bez obrannej dohody s USA je naša suverenita rozhodne obmedzenejšia, než ako bude s touto dohodou.

Text pôvodne vyšiel v Denníku N