.svg)
Zdroj: Facebook: Donald TuskEva Mihočková
Autorka je šéfredaktorka portálu Zahraničná politika od septembra 2021. Ako novinárka začala pracovať v STV v roku 1998 a odvtedy postupne pôsobila v redakciách televízií TA3, RTVS, portálu Euractiv.sk a týždenníkov Plus7dní a Trend. Okrem SFPA spolupracuje aj s Nadáciou Zastavme korupciu.
Vláda Roberta Fica pristúpila k rozsiahlej konsolidácii verejných financií, ktorá zasiahne aj dlhodobo podfinancované oblasti ako sú zdravotníctvo a školstvo. Napriek tomu však v budúcom roku zvyšuje 13. dôchodok, na ktorý je v rozpočte vyčlenených 912 miliónov eur. Exministerka financií Brigita Schmögnerová vysvetľuje, že ako by mala vyzerať sociálne citlivá konsolidácia.
Pre životaschopnosť a budúcnosť EÚ je kľúčová efektívna strategická komunikácia, ktorej cieľom je budovať demokratickú bezpečnosť a odolnosť európskej spoločnosti. Táto úloha je obzvlášť dôležitá v krajinách V4, ktoré sú najviac ohrozené antieurópskou propagandou. Nevyhnutná je však efektívnejšia komunikácia, ktorá dokáže vzbudiť u ľudí emócie. EÚ tiež musí vyčleniť viac finančných zdrojov priamo občianskej spoločnosti a nezávislým médiám.
Andrej Babiš má dobré vyhliadky, aby sa stal budúcim českým premiérom. Problémy Fialovej koalície a odchod Pirátov z vlády môžu vytvárať priestor na budúcu koalíciu ODS a ANO. Potvrdzuje to aj riaditeľ SFPA Tomáš Strážay. Dodáva, že pre Babiša je inšpiráciou skôr Viktor Orbán ako Robert Fico, ale jeho prípadné budúce vládnutie nebude identickou kópiou maďarského ani slovenského modelu.
Najvyšší ústavní činitelia podpísali Memorandum k zahraničnopolitickému smerovaniu SR. Zopakovali v ňom tradičné postoje strany Smer o suverénnej zahraničnej politike, ktorá sa orientuje na štyri svetové strany a pridali aj slová o ukotvení v EU a NATO. Analytik SFPA Alexander Duleba však za tým vidí len všeobecné floskuly. Vysvetľuje, že Slovensko sa dostalo do medzinárodnej izolácie a nedokáže definovať svoje skutočné národné záujmy.
Slovenskí odborári majú na rozdiel od slovenských vládnych strán dobré postavenie v európskych štruktúrach. Ich snahám presadzovať konkrétne témy na európskej úrovni však nepomáha izolácia Smeru a Hlasu v Európskom parlamente. Ako to vyzerá v praxi a čo presne vyčítajú európski socialisti Robertovi Ficovi vysvetľuje v rozhovore Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR. Približuje tiež, prečo je dnes sociálna demokracia v EÚ oslabená a aké sú riešenia.
Októbrové voľby v Poľsku ukončili osem rokov vládnutia konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS). Hoci opäť vyhrala voľby, väčšinu v parlamente nezíska a novú vládu zrejme zostaví koalícia vedená Občianskou platformou Donalda Tuska.
Poľsko pod vedením bývalého predsedu Európskej rady bude určite vystupovať konsenzuálnejšie vo vzťahu k Bruselu. Odstredivá politika národného suverenizmu nepriniesla krajine očakávané benefity. Výsledkom bola skôr ostrakizácia a zmrazenie miliárd eur z Plánu obnovy.
Niektoré veci sa však nezmenia. Poľsko sa stále bude usilovať o dosiahnutie postavenia významného hráča v európskej politike, na čo má predpoklady vzhľadom na veľkosť svojej populácie, ekonomiky i armády.
„Nemyslím si, že je zásadný rozdiel medzi strategickými cieľmi strany PiS a Občianskej platformy,“ hovorí riaditeľ ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak v rozhovore so šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika SFPA Evou Mihočkovou. Rozdiel vidí predovšetkým v spôsoboch, ako sa tento cieľ snažia obe krajiny dosiahnuť.
Pripomína, že Poľsko sa už dávno usilovalo získať v EÚ podobnú úlohu ako Veľká Británia, teda na jednej strane brzdiť a vetovať mnohé návrhy, ale na druhej strane spoluformovať európske politiky.
„Poľsko má šancu uchádzať sa o významné miesto v európskej politike po boku Nemecka a Francúzska. Druhá vec je, či ostatné členské štáty budú ochotné uznať Varšave takúto privilegovanú pozíciu,“ dodáva Marušiak.
Donald Tusk a jeho Občianska platforma sú liberáli na poľský spôsob, teda v porovnaní s ideovým svetom Práva a spravodlivosti. Preto očakávať liberálnu revolúciu v Poľsku by podľa Marušiaka bolo naivné. „Nepredpokladám, že by sa teraz po voľbách našlo v novom parlamente dosť rúk na zásadné zmäkčenie zákona upravujúceho interrupcie.“
Ako sa teraz bude správať poľský prezident Andrzej Duda? Bude konštruktívny, alebo bude vetovať každý zákon novej vlády? Prečo by sa Slovensko malo viac zaujímať o rozvoj vzťahov s Poľskom, hoci pre Varšavu sú zaujímavejšie vzťahy s Francúzskom a Nemeckom?
Odpovede sa dozviete v rozhovore Juraja Marušiaka s Evou Mihočkovou, ktorý zorganizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung, PEVŠ a mediálnym partnerom denníkom Sme.
