Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu Valné zhromaždenie OSN hlasovalo celkom trikrát o rezolúciách, ktoré vyzývali Rusko, aby sa „okamžite, úplne a bezpodmienečne“ stiahlo z Ukrajiny. Naposledy sa takéto hlasovanie uskutočnilo 23. februára 2023. V tomto článku analyzujeme prístup krajín vybraných svetových regiónov ako aj zoskupení krajín k hlasovaniu a čo ich k tomu mohlo motivovať. Pre tento účel sme vybrali regióny juhovýchodnej Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a ďalej krajiny zoskupenia BRICS a CSTO. K tomuto prístupu nás viedol práve pohľad do svetových regiónov, ktorý ukazuje, že okrem Západu svet zďaleka nie je jednotný v otázkach, ktoré vyvolala vojna na Ukrajine, a že Rusko často získava sympatie v krajinách globálneho Juhu. 

Rezolúcie VZ OSN k vojne na Ukrajine

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) 23. februára 2023, v predvečer prvého výročia ruskej invázie, odhlasovalo veľkou väčšinou rezolúciu, ktorá „opätovne potvrdzuje svoj záväzok voči zvrchovanosti, nezávislosti, jednote a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, ktoré siahajú až do jej teritoriálnych vôd“. Takisto „opakuje svoju požiadavku, aby Ruská federácia okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahla všetky svoje vojenské sily z územia Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, a vyzýva na zastavenie nepriateľských akcií“.

Hlasovanie však nebolo jednomyseľné. Za rezolúciu hlasovalo 141 krajín, šesť krajín (Bielorusko, Eritrea, Mali, Nikaragua, Severná Kórea a Sýria) sa pridalo na stranu Ruska a 32 krajín sa zdržalo hlasovania. V porovnaní s októbrovou rezolúciou odsudzujúcou anexiu štyroch okupovaných regiónov Ukrajiny Ruskom sa počet proti hlasujúcich krajín zvýšil o dve krajiny (Mali a Eritrea). 

Pri hlasovaní o rezolúcii z marca minulého roka, ktorá vyzvala Rusko, aby sa „okamžite, úplne a bezpodmienečne“ stiahlo z Ukrajiny, sa Nikaragua a Mali zdržali hlasovania, zatiaľ čo Eritrea sa pridala k ostatným nesúhlasiacim (Bielorusko, Rusko, Sýria, Severná Kórea). 

Uvedené rezolúcie nemajú medzinárodnoprávnu platnosť, pretože záväzné opatrenia na ich presadzovanie sú v kompetencii Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), kde má Rusko ako stály člen rady právo jednostranného veta. Ukazujú však globálne vnímanie vojny na Ukrajine a takmer veľmi presne prejudikujú, čo sa dá od jednotlivých členov OSN očakávať pri podobných hlasovaniach.

Pragmatická pozícia

Významná menšina (najmä v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a na Blízkom východe) sa opäť rozhodla zdržať sa hlasovania. Tri štáty Spoločenstva národov (Commonwealth of Nations) Južná Afrika, Pakistan a India sa nepostavili na žiadnu stranu. Na margo týchto hlasovaní, Ben Bland, riaditeľ programu Chatham House pre Áziu a Tichomorie, povedal: „Ázia vo veľkej miere odmietla západné chápanie konfliktu ako boja medzi silou a právom“ a pokračoval „… hoci sa im Rusko môže zdať čoraz najpríjemnejším partnerom, väčšina ázijských krajín sa pragmaticky rozhodla zachovať svoje vzťahy založené na kombinácii hospodárskych, vojenských a diplomatických dôvodov.“

Pokiaľ ide o africké krajiny, za neočakávané je možno považovať hlasovanie Mali, ktoré sa pri predchádzajúcich hlasovaniach v marci a októbri 2022 zdržalo. Počínanie afrických krajín okomentoval riaditeľ programu Chatham House pre Afriku Dr. Alex Vines slovami: „Nepripojenie sa je oveľa pohodlnejšie, ako byť zaškatuľkovaný ako súčasť západnej pozície – alebo dokonca východnej pozície.“

Regionálny prístup

Juhovýchodná Ázia

Z jedenástich krajín juhovýchodnej Ázie sa hlasovania o rezolúcii zdržali len Laos a Vietnam. Nedá sa to považovať za prekvapenie, pretože oba komunistické štáty majú dlhodobé vzťahy s Ruskom a predtým so Sovietskym zväzom. Ostatných deväť krajín regiónu ju podporilo. 

Podpora sa neočakávala od Mjanmarska, ktoré podporilo všetky doterajšie rezolúcie OSN prerokované v súvislosti s ruskou inváziou. Podľa mienky pozorovateľov, ak by záležalo na mjanmarskej vojenskej junte, s veľkou pravdepodobnosťou by sa pridalo k siedmim krajinám, ktoré hlasovali proti. Našťastie misia OSN v tejto krajine je pod kontrolou opozičnej vlády národnej jednoty.

Všeobecný nesúhlas regiónu s ruskými krokmi na Ukrajine by sa nemal považovať za znak toho, že krajiny v regióne pripravujú konkrétne opatrenia na potrestanie Moskvy. Z jedenástich štátov juhovýchodnej Ázie sa len jeden (Singapur) pripojil k medzinárodnej kampani sankcií proti Rusku. Najpragmatickejšie to vyjadril Zachary Abuza z National War College vo Washingtone, „výsledky hlasovania“ väčšiny štátov juhovýchodnej Ázie „sú oveľa lepšie ako samotná realita“.

Latinská Amerika

Krajiny Latinskej Ameriky hlasovali tak pol na pol. Dvadsaťsedem krajín hlasovalo za, 30 krajín sa zdržalo a Nikaragua bola proti. Čo sa týka Nikaraguy, jej väzby na Rusko sú dlhodobé. 

Asi najdôležitejším hráčom z pohľadu Ruska v regióne je Brazília. Obe krajiny sú členmi skupiny BRICS, čo im umožnilo bez problémov prejsť na obchodovanie v nových podmienkach. Týka sa to predovšetkým obchodovania s ropou a pohonnými hmotami. Odkedy Európska únia prijala v tejto oblasti sankcie, hlavným dovozcom ruskej ropy v Latinskej Amerike sa stala Brazília. Potvrdzujú to aj údaje spoločnosti Refinitiv Eikon z monitorovania ruských tankerov. Tie síce pri vyplávaní z ruských prístavov udávajú poväčšine cieľový prístav v Čile, ale v záverečnej fáze plavby ho zmenia na niektorý z prístavov v Brazílii. 

Snahy Západu o získanie regiónu na jeho stranu narazili na tvrdohlavé postoje niektorých lídrov regiónu. Napríklad koncom januára 2023 nová šéfka južného velenia americkej armády Laura J. Richardsonová a nemecký kancelár Olaf Scholz vyzvali latinskoamerické krajiny, aby sa pripojili k ich nedávnemu úsiliu poslať zbrane na Ukrajinu. Richardsonová konkrétne vyzvala krajiny v regióne, aby darovali Kyjevu sovietske vojenské vybavenie, ktoré v minulosti nakúpili. Výzvy na darovanie zbraní odmietli o.i. Argentína, Brazília, Čile a Kolumbia. Čilský prezident Gabriel Boric povedal, že jeho krajina je ochotná poslať lode na pomoc pri odstraňovaní ruských mín v Čiernom mori, ale až po skončení konfliktu.

Afrika 

Africké krajiny si vybrali neutrálny prístup k Rusko – Ukrajinskej vojne. Rezolúciu OSN odsudzujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu podporilo celkom 28 afrických krajín, 17 štátov sa zdržalo hlasovania a ďalších 8 sa hlasovania nezúčastnilo. 

Jedinou africkou krajinou, ktorá hlasovala proti rezolúcii z 2. marca 2023 bola Eritrea. S najväčšou pravdepodobnosťou to bolo kvôli blízkym vzťahom eritrejského prezidenta Isaiasa Afwerkiho s ruským prezidentom Vladimírom Putinom a nepriateľstvu voči Západu potom, čo v novembri 2022 USA uvalili nové sankcie na Eritreu za jej úlohu vo vojne v susednej Etiópii. 

Takéto počty nenadchli Spojené štáty, čo dali najavo prostredníctvom svojej veľvyslankyne pri Africkej únii Jessici Lapennovej, ktorá počas tlačovej konferencie 31. marca 2023 uviedla, že Spojené štáty sa usilujú o silnú africkú reakciu na ruskú agresiu. Podľa nej by africké štáty, v súlade s postojom USA a západnej Európy, mali odsúdiť ruskú inváziu, pretože neutralita alebo zdržanie sa hlasovania znamená spoluúčasť na konaní Moskvy na Ukrajine. 

Niektorí africkí lídri reagovali na jej slová vyhlásením, že Afrika nepotrebuje západné vedenie v zahraničnej politike a svoju vlastnú diplomatickú cestu si chce vyberať slobodne. Pre Afriku je Rusko aj napriek rozpútaniu vojny na Ukrajine dôležité kvôli dodávkam zbraní do Afriky. Zbrane nepoznajú politické hranice o čom svedčí aj to, že ruské zbrane sa okrem iného používajú v prebiehajúcich konfliktoch v Burkine Faso, Kamerune, Stredoafrickej republike, Čade, Kongu, Etiópii, Mali, Mozambiku, Nigeri, Nigérii, Sudáne, Južnom Sudáne a Somálsku. 

Špecifické postavenie v rámci celej Afriky má Egypt, ktorý bol v minulosti geopolitickou mocnosťou v arabskom svete, na Blízkom východe, v Stredomorí a v Afrike, ale hospodárske a bezpečnostné výzvy, ktorým čelil v 20. a 21. storočí, spôsobili, že Káhira je čiastočne závislá od silnejších vonkajších mocností, pokiaľ ide o pomoc a bezpečnostnú podporu. 

V posledných desaťročiach boli hlavným patrónom Egypta Spojené štáty, ktoré severoafrickej krajine ročne poskytovali pomoc v hodnote približne 1,3 miliardy dolárov. Káhira si však v priebehu rokov vybudovala aj silné vzťahy s Ruskom a v poslednom čase aj s Čínou – dvoma hlavnými strategickými rivalmi Spojených štátov. 

Snaha Egypta zachovať si úzke vzťahy s Ruskom v čase rastúcej medzinárodnej izolácie Moskvy je politikou „balansovania na hrane noža“, pretože vystavuje Káhiru možným odvetným opatreniam zo strany USA a medzinárodného spoločenstva, ktoré by mohli ešte viac oslabiť egyptské hospodárstvo. 

Krajiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika)

Krajiny BRICS sú asi najväčšími hráčmi vo vzťahu k Rusku, pretože ich spája myšlienka väčšieho vplyvu na svetové dianie a menšiu hospodársku závislosť na USA a EÚ. Spomínané krajiny patrili medzi 32 krajín, ktoré sa zdržali hlasovania o uznesení. Okrem toho za 22 rokov od svojho vzniku v roku 2001 si vytvorili sieť multilaterálnych, resp. dvojstranných dohôd a zmlúv, ktoré im uľahčujú vzájomné aktivity bez časových strát. 

Brazíliu sme analyzovali v časti Latinská Amerika a Južná Afrika sa prezentovala len neúspešným pokusom stať sa mediátorom rusko – ukrajinského konfliktu v júni 2023. V tejto časti sa budeme venovať najdôležitejším členom BRICS – Číne a Indii a ich vzťahu k Rusku. 

India

India má už desaťročia úzke vzťahy s Ruskom a na túto krajinu sa doposiaľ spoliehala hlavne pri dodávkach väčšiny svojich zbraňových systémov. Hoci vyzýva na diplomatické riešenie konfliktu, je to dosť nevierohodné, pretože práve vďaka tomuto konfliktu sa jej obchod s Ruskom rozšíril o ďalšiu strategickú komoditu – ropu. Jej dovoz dosiahol od invázie historické maximum. 

Kým pred marcom 2022 tvorila ruská ropa len 0,2 % celkového dovozu ropy do Indie, v novembri dosiahla viac ako 20 %. India sa tak vďaka zvýhodneným cenám stala druhým najväčším dovozcom ruskej ropy po Číne. Zvýhodnené ceny ropy boli tiež dôvodom, prečo India odolala výzvam Spojených štátov, aby sa pripojila k obmedzeniu cien ropy v rámci skupiny G-7. 

Je veľmi pravdepodobné, že sa India bude snažiť v strednodobom až dlhodobom horizonte zachovať úlohu strednej veľmoci, ktorá si udržiava srdečné vzťahy so Spojenými štátmi, ale zároveň tiež silné vzťahy s Ruskom. Silné vzťahy s Moskvou India potrebuje na jednej strane z dôvodu jej závislosti na dodávkach zbraňových systémov a na druhej strane ako ochranu pred možnými hrozbami pre národnú bezpečnosť (zo strany susedného Pakistanu a Číny).

Čína

Čína prezentuje svoj postoj k rusko – ukrajinskému konfliktu ako neutrálny s presvedčením, že len „dialóg a rokovania sú jediným schodným východiskom na vyriešenie ukrajinskej krízy“. Dôkazom toho mal byť 12-bodový návrh mierového plánu pre Ukrajinu na urovnanie konfliktu. Ten je však postavený nejednoznačne a v mnohých prípadoch vzbudzuje podozrenie, že ide skôr o riešenie možných budúcich otázok spojených s postojom Pekingu k Taiwanu. Nikto sa preto nemohol čudovať, že ho Kyjev odmietol. 

Takýto stav Číne vyhovuje, pretože vzhľadom na medzinárodné sankcie proti Rusku, môže od neho nakupovať ropu za diskontné ceny. Navyše, snahu Pekingu predstaviť sa ako „mierový sprostredkovateľ“ narušili neskoršie úniky informácií o tom, že Čína plánovala poslať Rusku zbrane. 

Z analýzy doterajších vzájomných vzťahov medzi Ruskom a Čínou ako aj dokumentov podpísaných počas návštevy čínskeho prezidenta Sia v marci 2023 (napr. Spoločné vyhlásenie o komplexnom partnerstve a plánoch na rozvoj kľúčových oblastí rusko-čínskej hospodárskej spolupráce do roku 2030, ale predovšetkým Memorandum o porozumení o priemyselnej a infraštruktúrnej spolupráci na ruskom Ďalekom východe) vyplýva, že Čína považuje Rusko za svojho jediného významného spojenca, ktorý zdieľa jej túžbu po oslabení svetového poriadku vedeného Západom aj za podmienky, že to pre neho môže priniesť značné diplomatické a hospodárske riziká v snahe dosiahnuť tento cieľ. 

Na druhej strane, Rusko vníma Čínu nielen ako kľúčového strategického partnera v rastúcej strategickej súťaži so Západom, ale aj ako záchranné lano pre dovoz dôležitých technológií a tovaru. Čo sa týka dovozu dôležitých komponentov, je to oveľa zložitejšie, pretože Peking si dáva veľký pozor na to, aby neobchodoval s takými komoditami, ktoré by mohli vyvolať sekundárne sankcie zo strany Západu, predovšetkým USA.

Okrem vyššie spomínaných skutočností, pre Peking je Rusko aj rozhodujúcim zdrojom lacnej energie a prírodných zdrojov, ktoré by mali pomôcť podporiť hospodársky rozvoj Číny. Čína je už 13 rokov najväčším obchodným partnerom Ruska a od invázie na Ukrajinu sa obchodné väzby oboch krajín ešte viac rozrástli. 

V januári 2023 sa Rusko prvýkrát stalo hlavným dodávateľom zemného plynu do Číny z hľadiska celkového vývozu plynovodom aj vo forme skvapalneného zemného plynu (dodávky ruského LNG do Číny vzrástli v roku 2022 o 43,9 %). Ruský štátny plynárenský gigant Gazprom 21. marca oznámil, že dosiahol rekordnú úroveň denného objemu plynu dodávaného do Číny prostredníctvom plynovodu Sila Sibíra. 

Ruský prezident Putin nedávno zdôraznil, že rokovania o projekte Sila Sibíra-2, ktorého cieľom je prepojiť plynové polia na západnej Sibíri s Čínou (polia, ktoré pred konfliktom na Ukrajine dodávali plyn do Európy), sú v záverečnej fáze.

Toto všetko vedie k čiastočnému riešeniu súčasných hospodárskych problémov Ruska, prináša to však aj nutné ústupky a oslabenia pozície Ruska vo vzťahoch s Čínou od začiatku vojny na Ukrajine. Najlepším dôkazom toho je oznámenie čínskej Hlavnej colnej správy zo 4. mája 2023, že ruské úrady súhlasili s tým, že Číne umožnia tranzitný prístup do ruského tichomorského prístavu Vladivostok. Strategický prístav Vladivostok je citlivou témou od roku 1860, keď ho Čína prepísala na Rusko. Ruské ani čínske štátne médiá o dohode rozsiahlejšie neinformovali, čo naznačuje snahu minimalizovať verejnú diskusiu o tejto chúlostivej téme.

Budúcnosť je naďalej pragmatická

Hlasovania o rezolúciách odsudzujúcich Rusko pre vojnu proti Ukrajine potvrdili, že čoraz viac multipolárny svetový poriadok umožňuje niektorým, predovšetkým africkým krajinám, zachovať si neutrálny postoj k tejto vojne napriek tlaku Spojených štátov a ich spojencov odsúdiť Rusko. 

Navyše, v súčasnosti západné krajiny ani nemajú dostatočné páky „presvedčiť“ tieto krajiny o potrebe odsúdiť ruskú agresiu a tak tieto krajiny budú pravdepodobne môcť vo svojej reakcii na prebiehajúci konflikt naďalej uprednostňovať pragmatizmus pred ideologickým spojenectvom.

Podľa doterajšieho vývoja „krátkej špeciálnej operácie“ proti Ukrajine je zrejmé, že sa Moskva prepočítala vo všetkých smeroch. Z pôvodne plánovaného „paráde marš“ do Kyjeva je dnes takmer jeden a pol ročný tvrdý vojenský konflikt, ktorý obral Rusko nielen o ilúzie, ale doviedol ho aj do ekonomickej a politickej izolácie vyspelého sveta. Vývoj v posledných dňoch ukazuje, že ani vnútropolitická stabilita nezostane v tomto smere bokom.