Vladimír Tarasovič
Autor je Senior Research Fellow v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Dlhodobo sa venuje bezpečnostno-obrannej politike. V minulosti pôsobil ako riaditeľ kancelárie štátneho tajomníka na MO SR a pracoval tiež ako expert NATO v Gruzínsku v rokoch 2015 - 2018.
Analýzy súčasného konfliktu na Strednom východe sa točia okolo vojenských aktivít Hamasu, Hizballáhu a jemenských Hussiov, ale v skutočnosti je to vojna medzi Izraelom a Iránom s prevládajúcimi prvkami asymetrie a dezinformácie. Izraelskí predstavitelia si po roku trvania konfliktu uvedomujú, že pokiaľ nedôjde k neutralizácii škodlivého vplyvu Iránu, nie je možné dosiahnuť trvalý mier a s tým spojený rozvoj regiónu.
Gruzínsko sa po dôležitých parlamentných voľbách opäť vzdialilo od prozápadného smerovania. Volebným víťazom sa stala vládnuca strana Gruzínsky sen so ziskom 54 % hlasov. Opozícia i pozorovatelia hovoria o masívnom ovplyňovaní voličov, či priamo o volebných podvodoch. Moskva už zablahoželala víťazovi a bude sa snažiť ešte viac si Gruzínsko pripútať. Väčšina Gruzíncov (70%) však stále podporuje členstvo v EÚ.
Vojna na Ukrajine ovplyvnila aj dianie na južnom Kaukaze. Keď Moskve v roku 2022 nevyšiel plán bleskového ovládnutia Ukrajiny, ukázali sa limity ruskej armády a Azerbajdžan to ihneď vyhodnotil ako veľkú možnosť na získanie rozhodujúceho vplyvu v regióne. Preto sa odhodlal na 10-mesačnú blokádu Náhorného Karabachu a jeho následné ovládnutie po bleskovom útoku. Riešenie je stále v nedohľadne.
Vzájomná nevraživosť medzi Arménmi a Azerbajdžancami má viac ako storočné korene a začala nadobúdať politický rozmer po rozpade cárskeho Ruska. Obe bojujúce strany dlhodobo nevedia zladiť právo na sebaurčenie Arménov z Náhorného Karabachu so zásadou územnej celistvosti štátu, ktorej sa dožaduje Azerbajdžan. V regióne tak neustále tlie zamrznutý konflikt.
Rusko si napriek očividnej agresii na Ukrajine stále udržiava sympatie nemalej časti krajín globálneho Juhu. Západ sa zatiaľ neúspešne snaží rozšíriť tábor krajín, ktoré sa v OSN postavia proti Moskve. Práve hlasovania o rezolúciách VZ OSN jasne ukazujú globálne vnímanie vojny na Ukrajine. Do hry vstupuje množstvo pragmatických dôvodov, ako závislosť na ruských zbraniach a lacnej rope.
„Ak sa rozhodnú ma zabiť, znamená to, že sme neuveriteľne silní a musíme túto silu využiť a nevzdávať sa. Neuvedomujeme si, akí silní v skutočnosti sme.„
Alexej Navaľnyj pre CNN
„Nech ste si o Alexejovi Navaľnom mysleli ako o politikovi čokoľvek, Kremeľ ho brutálne zavraždil. Je to fakt, ktorý by ľudia mali vedieť, pretože vypovedá o pravej podstate súčasného ruského režimu.„
Edgars Rinkevičs, prezident Lotyšska
V piatok 16. februára 2024 obletela celý svet správa o smrti najvplyvnejšieho oponenta ruského prezidenta za ostatné desaťročie Alexeja Navaľného. Svetové média reagovali na vyhlásenie Jamalského riaditeľstva federálnej väzenskej služby, v ktorom sa uvádzalo, že „Dňa 16. februára 2024 sa v trestaneckej kolónii č. 3 odsúdený Alexej Navaľnyj po prechádzke cítil zle a podľa zástupcov oddelenia takmer okamžite stratil vedomie.“ V ďalšej časti vyhlásenia sa uvádza, že napriek všetkým resuscitačným opatreniam odsúdený zomrel.
Takýto náhly kolaps bol neočakávaný, keďže Navaľnyj sa ešte deň pred smrťou zdal byť v dobrom zdravotnom stave a nálade. Smrť prišla mesiac pred prezidentskými voľbami v Rusku, v ktorých chce Putin predĺžiť svoju viac ako dve desaťročia trvajúcu vládu a upevniť svoju moc v krajine. Smrťou Navaľného prišla roztrieštená ruská opozícia o svojho najodvážnejšieho vodcu a tak je len veľmi málo pravdepodobné, že by sa mu to nepodarilo.
Kto bol a čo ponúkal Alexej Navaľnyj
Alexej Navaľnyj sa stal známym vďaka boju proti korupcii v štátnych úradoch a podnikoch vrátane najvyšších miest. V roku 2011 vytvoril Fond na boj proti korupcii a od novembra 2013 bol na čele strany Rusko budúcnosti, ktorú však ruské ministerstvo spravodlivosti nezaregistrovalo. Patril medzi najpopulárnejších politikov v Rusku a od roku 2012 bol považovaný za neformálneho vodcu opozície. Jeho cesta k dosiahnutiu tejto pozície nebola jednoduchá a priamočiara.
Okrem charizmy a odvahy, bol považovaný aj za kontroverznú osobu. Na jednej strane so svojim tímom tvrdošijne odhaľoval korupciu medzi politickou elitou krajiny a na druhej strane sa zúčastnil na ruských nacionalistických pochodoch. Prozápadne orientovaní ruskí aktivisti mu pripisovali príliš nacionalistické názory, čo nakoniec viedlo aj k jeho vylúčeniu z liberálnej opozičnej strany Jabloko v roku 2007.
Pre mnohých, predovšetkým mladých ľudí, Navaľnyj predstavoval najdôveryhodnejšiu alternatívu k Putinovi s jeho nádejou, že raz sa mu podarí urobiť z Ruska ovládaného „podvodníkmi a zlodejmi“ „normálnu krajinu“.
Bola to vízia, ktorú sa Kremeľ snažil torpédovať neustálym prenasledovaním disentu a zabrániť, aby sa stala realitou. Najsilnejší hlas tejto vízie Alexej Navaľnyj, ktorému Európsky parlament udelil 20. októbra 2021 Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, zomrel v piatok 16.2.2024 za doposiaľ nevyjasnených okolností.
Bojovník proti korupcii
Po tom, čo na prelome milénia turbulencie takzvaných divokých 90. rokov v Rusku ustúpili, mnoho miliónov Rusov sa vďaka rýchlemu hospodárskemu rastu v roku 2000 posunulo do strednej triedy. Práve tento fenomén pomohol upevniť popularitu nového prezidenta Vladimíra Putina a rozhodujúcou mierou ovplyvniť aj budúci politický vývoj Alexeja Navaľného končiaceho v tom období vysokoškolské štúdium práva a financií.
Napriek dlhodobému záujmu o politiku, začiatok jeho cesty stať sa najhrozivejším nepriateľom Putina viedla cez ruský akciový trh. Navaľnyj investoval do niektorých z najväčších bánk a energetických spoločností v krajine, ale keď sa jeho dlho očakávaných dividend nedočkal, začal si uvedomovať, že niečo nie je v poriadku (rozhovor pre ruské noviny Kommersant v roku 2009).
Navaľnyj využil svoje právne a finančné vzdelanie ako aj svoje postavenie menšinového akcionára na vyšetrovanie a odhaľovanie korupcie v niektorých z najväčších spoločností v krajine, pričom často uvádzal do rozpakov ich vedúcich pracovníkov.
Boj proti korupcii bol jednoduchým bodom konsenzu, ktorý preklenul triedne a ideologické rozdiely medzi Rusmi a mladý a energický Navaľnyj rýchlo vynikol medzi roztrieštenou opozíciou v krajine. Jeho príťažlivosť mu na jednej strane pomohla rozšíriť jeho vzdelanosť a prirodzená inteligencia a na druhej strane to, že nebol súčasťou inteligencie. Bol však skúseným politickým stratégom, ktorý mal bezkonkurenčnú schopnosť vyviesť verejnosť do ulíc a nestrácať čas politickou filozofiou.
Nádej pre demokraciu
Navaľnyj bol v mnohých ohľadoch určujúcim symbolom toho, čo sa už javí ako vzdialené obdobie ruskej histórie, keď v Rusku a na Západe stále panoval určitý optimizmus, že demokracia môže v krajine získať silnejšiu pozíciu.
V roku 2011, po sporných parlamentných voľbách, pomohol viesť protesty, ktoré ako prvé skutočne narušili Putinov režim. To mu na jednej strane pomohlo stať sa najvýraznejšou tvárou ruskej opozície, ale na druhej strane to zároveň prinieslo pozornosť vládnej moci. Čelil viacerým obvineniam a v domácom väzení, v cele predbežného zadržania či vo väzniciach a trestných kolóniách strávil dlhé mesiace. Hoci bol pod drobnohľadom bezpečnostných zložiek, podarilo sa mu zorganizovať viacero protestov proti Putinovi a vláde.
V septembri 2013 neúspešne kandidoval na starostu Moskvy, vo voľbách skončil na druhom mieste so ziskom 27,4 percenta hlasov. Výsledky potvrdili, že je možné súperiť s Putinom a uvedomil si to aj on. Už vtedy Navaľnyj vyslovil podozrenie, že voľby boli zmanipulované, a ich výsledok sa snažil napadnúť na moskovskom mestskom súde, avšak neúspešne.
Koncom roku 2016 oznámil, že chce kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2018. V roku 2017 absolvoval predvolebnú kampaň, počas ktorej ho úrady viackrát zadržali a väznili. Počas kampane ho neznámy muž oblial malachitovou zeleňou, toxickým organickým farbivom, po čom čiastočne oslepol na pravé oko. Napokon ho aj tak ústredná volebná komisia odmietla zaregistrovať z dôvodu jeho podmienečného odsúdenia v kauze Kirovles. Útok toxickou látkou sa dá považovať za začiatok snahy o jeho umlčanie všetkými možnými spôsobmi.
Otrava novičokom
V auguste 2020 počas letu z mesta Tomsk do Moskvy sa Navaľnyj najskôr sťažoval na nevoľnosť a neskôr stratil na palube dopravného lietadla vedomie. Piloti núdzovo pristali v Omsku na Sibíri, Navaľnyj bol prevezený do nemocnice kde upadol do kómy. Po prvých vyšetreniach sa objavili informácie o otravení nervovoparalytickou látkou novičok.
Po ponuke Nemecka, ktorú nedokázal Putín odmietnuť, ho v noci z piatka na sobotu 22. augusta 2020 letecky previezli na liečenie do Nemecka. On a jeho priaznivci to označili za štátom podporovaný pokus o jeho zabitie. Navaľnyj však prežil a po liečbe v Nemecku sa v januári 2021 vrátil do Ruska, hoci takmer s istotou vedel, že ho uväznia. Po prílete na moskovské letisko Šeremetievo bol uväznený a odsúdený za celý rad obvinení (všeobecne považované za politicky motivované) na 19 rokov.
Nebolo to prekvapením, vládna moc „musela dokončiť svoju prácu“ pretože Navaľného kredit začal rapídne stúpať. Podľa nezávislého prieskumu zo začiatku roka 2021 sa tešil obľube hlavne medzi mladými Rusmi, pričom výskum ukázal, že ho podporujú takmer rovnakou mierou vysokoškolsky vzdelaní ako aj tí bez vysokoškolského vzdelania. Navyše prieskumy ukázali, že Navaľnyj nie je len fenoménom mestských centier v Rusku ale aj vidieka.
Ruský nacionalista
Jedným z dôvodov tejto popularity mohlo byť aj vnímanie jeho osoby mladými ľuďmi cez prizmu ruského nacionalizmu. Čo sa týka tradičných, proeurópsky orientovaných aktivistov, pre mnohých zostal zarytým nacionalistom, kritizovaným za svoje názory na prisťahovalectvo a ruskú anexiu Krymu v roku 2014.
Navaľnyj považoval nacionalizmus za mobilizujúcu silu a zdôvodňoval to tým, že s nacionalistami sa musí komunikovať a vzdelávať ich. Do akej miery sa mu to podarilo je zatiaľ priskoro hodnotiť. Pravdou však je, že jeho vzťah k ruskému nacionalizmu spôsobil, že Amnesty International mu v roku 2021 zrušila status „väzňa svedomia“.
Tí, čo sledujú dlhodobo vývoj v Rusku sa zhodujú v tom, že by to nemalo zatieniť jeho prodemokratickú prácu a statočnosť pri kritike Putinovho režimu a v boji proti ruskej kleptokracii. Malo by to slúžiť ako pripomienka, že problémy Ruska siahajú hlbšie ako Putinov režim a že demokratickejšie Rusko nemusí byť nevyhnutne menej nacionalistické.
Prvé reakcie na úmrtie Alexeja Navaľného
Blízki rodinní príslušníciAlexeja Navaľného,ako aj ďalší oponenti Putina sa zhodujú v tom, že jeho úmrtie možno považovať za „vraždu“. Možno nie priamo, ale takmer s určitosťou podmienkami vo väzení.
Podľa bieloruskej opozičnej političky Svjatlany Tichanovskej smrť Navaľného je dôkazom toho, že ľudský život nemá pre diktátorov žiadnu hodnotu. Putinov režim rovnako ako režim Lukašenka sa snaží zbaviť svojich oponentov akýmkoľvek spôsobom s cieľom udržať si moc.
Potvrdzujú to aj vyjadrenia vysokého predstaviteľa OSN pre ľudské práva Volkera Türka, že od februára 2022 bolo v Rusku zatknutých okolo 20 000 osôb za aktivity proti vojne na Ukrajine, vrátane protestov alebo publikovania na sociálnych sieťach.
Predstavitelia renomovaných medzinárodných organizácií (OSN, OBSE, Rady Európy, EÚ, NATO) ako aj väčšiny demokratických štátov vo svojich príhovoroch vzdali hold odvahe Alexeja Navaľného ako bojovníka za slobodu. Vyzdvihli hlavne jeho odhodlanosť obhajovať práva občanov, čím ukázal, ako sila pravdy môže bojovať aj s tými najmocnejšími a utláčateľskými diktatúrami. Každý diktátor, Putina nevynímajúc, sa zo všetkého najviac obáva nesúhlasu vlastných ľudí.
Z analýzy prvotných reakcií lídrov vybraných medzinárodných inštitúcií po zverejnení správy o smrti Navaľného vyplývajú nasledujúce zistenia:
Lídri obviňujú Rusko, že:
Vyzývajú Rusko:
Činia ho zodpovedným za jeho smrť, pretože ak niekto zomrie vo väzbe, predpokladá sa, že zodpovednosť nesie štát – zodpovednosť, ktorú možno vyvrátiť len prostredníctvom nestranného, dôkladného a transparentného vyšetrovania, ktoré vykoná nezávislý orgán.
Verejní a neverejní „obdivovatelia“ Ruska sa k smrti Navaľného v ruskom väzení buď nevyjadrili vôbec (členské krajiny OZKB, Turecko, Srbsko, Maďarsko), alebo konštatovali, že je to vnútorná záležitosť Ruska (Čína), India si stojí za svojimi blízkymi vzťahmi s Ruskom a odmietla sa pripojiť k odsúdeniu smrti Alexeja Navaľného. Brazílsky prezident Lula da Silva reagoval na ostrú kritiku západných lídrov slovami „smrť prominentného kritika Kremľa Alexeja Navaľného by sa mala dôkladne vyšetriť predtým, ako sa vznesie akékoľvek obvinenie”.
Reakcia slovenských politikov
V podobnom duchu sa vyjadril aj slovenský premiér Róbert Fico. Podľa neho si smrť ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného vyžaduje riadne vyšetrenie a vyvodenie zodpovednosti za prípadné zlyhania alebo úmyselné konania spojené s týmto úmrtím. To bola jediná reakcia predstaviteľov slovenskej vládnej koalície.
Čo sa týka ostatnej slovenskej politickej scény k smrti ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného sa vyjadrila prezidentka SR Zuzana Čaputová, zástupcovia všetkých parlamentných opozičných strán a niektorých mimoparlamentných strán (ODS, Modrí-ES,…). Podľa prezidentky bola smrť (Navaľného) tragicky predvídateľný výsledok toho, ako sa Putinovo Rusko správa k tým, ktorí sú proti skorumpovanému režimu.
Progresívne Slovensko (PS) označilo Navaľného za jedného z najodvážnejších väzňov svedomia režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Richard Sulík (SaS) vyhlásil, že všetci podporovatelia ruského režimu, ktorí si zakrývali oči pred zverstvami Putina, tak dostali smrťou Navaľného jasný dôkaz, ako skončí každý kritik diktátora z Kremľa. „Je dôkazom, že skutočným nepriateľom režimu Vladimira Putina nie je ani EÚ, ani NATO, ani USA, ale jeho vlastní občania,“ (Mikuláš Dzurinda, Modrí-ES).
Čo hovorí Kremeľ
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová popierajú akúkoľvek zodpovednosť za smrť Navaľného, pričom požadujú „vidieť fakty“. Tragikomické na tom je to, že skutočná odpoveď na túto otázku leží na ruskej vláde.
Kremeľ potvrdil, že Putin bol informovaný o smrti Navaľného, ale prezident o tejto správe mlčal, čo je jeho charakteristická črta. V tom čase sa 71-ročný bývalý špión KGB stretol s pracovníkmi v továrni v Čeľabinsku na Urale. Počas hodinovej diskusie s robotníkmi a študentmi, ktorá bola vysielaná naživo ruskými štátnymi médiami, nepovedal o Navaľnom ani slovo. Namiesto toho sa smial a usmieval, keď diskutoval o priemysle, robotike, električkách a cestovnom ruchu…
Moskovská prokuratúra v deň smrti A. Navaľného varovala ľudí, aby nevychádzali do ulíc protestovať v spojitosti s jeho úmrtím. Protesty sú v Rusku na základe prísnych zákonov voči odporu nezákonné a úrady zasahujú obzvlášť tvrdo. Napriek tomu sa demonštrácie alebo kladenie kvetov na symbolických miestach uskutočnili tak v hlavnom meste ako aj v iných ruských miestach.
S cieľom ukľudniť situáciu Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) oznámil, že začal vyšetrovanie úmrtia opozičného politika Alexeja Navaľného. Podľa kritikov ruského prezidenta Vladimira Putina a mimovládnych organizácií dostáva Sledkom pokyny z Kremľa a tak len veľmi ťažko sa dá očakávať seriózne vyšetrovanie.
Ruský prezident Vladimir Putin povýšil zástupcu riaditeľa ruskej Federálnej väzenskej služby (FSIN) Valerija Bojarineva do hodnosti generálplukovníka len tri dni (19.2.2024) po smrti Alexeja Navaľného.
Kto to potom urobil?
Existujú úvahy, že doterajšie pokusy o atentát na Navaľného nepovolil sám Putin, ale niektorí jeho iniciatívni spolupracovníci, ktorí sa chceli zapáčiť „šéfovi“, čo je vysvetlenie v súlade so starým príslovím „Kto ma len zbaví toho ancikrista?“.
Ďalšou interpretáciou je, že pokusy o atentát boli súčasťou dlhej histórie nájomných vrážd rôznych mafiánskych gangov v Rusku, a preto vôbec nie je politicky motivovaný. Takto úrady vysvetlili vraždu Anny Politkovskej, poprednej opozičnej novinárky v roku 2006, alebo zastrelenie opozičného politika Borisa Nemcova v roku 2015. Skutočne zaujímavou otázkou je, či ho Kremeľ chcel zabiť, alebo len chcel Navaľnému pripomenúť, že je obyčajný smrteľník a že si musí dávať pozor na svoje činy.
V nasledujúcich týždňoch sa môže veľa zmeniť, keď vyjdú najavo ďalšie informácie o Navaľnom. Ale aj v tomto ranom štádiu vývoja možno vyvodiť určité politicky relevantné závery.
Po prvé, v kontexte ruskej politiky a metód vládnutia Vladimíra Putina už pokus o odstránenie Navaľného zo scény v roku 2020 mal byť finálnym. Predchádzali mu dva vážne fyzické útoky – v roku 2017 útok žieravinou a v roku 2019 pokus o otravu v policajnej väzbe, ktorý ruské orgány označili za „alergickú reakciu“.
Tieto nevydarené pokusy nielenže nezabránili Navaľnému v jeho činnosti, ale naopak, pomohli mu k vzostupu na pozíciu jedného z najvýznamnejších opozičných lídrov Ruska. Tajomstvo jeho úspechu spočívalo v tom, že bol atraktívnym verejným rečníkom so zmyslom pre chytľavé frázy.
Po druhé, bola to jeho vynaliezavosť v rámci boja proti bezbrehému obohacovaniu sa ruskej politickej elity. Jeho technika používania dronov na fotografovanie obrovských domov ruskej „verchušky“ v zakázaných oblastiach mimo Moskvy a následné zverejňovanie videí na internete začala vážne znepokojovať úrady. Takto sa obyčajní Rusi dozvedeli, že napr. Dmitrij Medvedev, ich bývalý prezident a dlhoročný premiér, má „daču“ umiestnenú na 80 hektároch pôdy, doplnenú umelým jazerom a nie menej ako tromi helipadmi.
Je potrebné povedať, že Putinov režim nie je korektné spájať s diktatúrou sovietskeho štýlu, pretože on toleruje nesúhlas a umožňuje kritiku. Čo však režim nebude tolerovať, je objavenie sa akejkoľvek zjednocujúcej opozičnej osobnosti, ktorá by bola pravdepodobne schopná vytvoriť alternatívny zdroj moci. A tiež vie, že takáto osoba musí byť eliminovaná – či už politicky alebo v prípade potreby fyzicky a to oveľa skôr, ako sa stane svetoznámou.
Z tohto pohľadu Navaľnyj dokonale zapadal do stratégie „musí zmiznúť“. Keď doterajšie pokusy o jeho „zmiznutie“ nevyšli, znepokojený ruský prezident presadil pre istotu aj plán B, spočívajúci v zmene ústavy svojej krajiny. Jeden z týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov stanovuje, že budúci ruský prezidentský kandidát musí žiť v Rusku nepretržite 25 rokov a nikdy nemal zahraničný pas alebo povolenie na pobyt. Toto zvláštne ustanovenie bolo takmer určite zámerne prispôsobené tak, aby vylúčilo Alexeja Navaľného, ktorý študoval na univerzite v Yale.
O budúcnosti Ruska
Navaľnyj dlho predpovedal, že Rusko by mohlo čeliť seizmickým politickým nepokojom, pretože Putin podľa neho vybudoval krehký systém osobnej vlády závislý od korupcie. Vo svojej štipľavej eseji z roku 2023 napísal: „Nemôžem sa zastaviť v tom, aby som divoko nenávidel tých, ktorí predávali, naštvali a premrhali historickú šancu, ktorú mala naša krajina na začiatku deväťdesiatych rokov.“ „Viem, že Rusko bude mať ďalšiu šancu. Je to historický proces.“ Kremeľ odmietol Navaľného obvinenia z rozsiahlej korupcie a Putinovho osobného bohatstva. Ruskí predstavitelia označili Navaľného za extrémistu, ktorý bol bábkou CIA, ktorej cieľom je podľa nich zasiať chaos a zmeniť Rusko na klientsky štát Západu.
Kľúčové citáty Alexeja Navaľného
O vojne na Ukrajine:
„Toto je hlúpa vojna, ktorú začal váš Putin,“ povedal Navaľnyj na odvolacom súde v Moskve prostredníctvom videospojenia z nápravnej trestaneckej kolónie v roku 2022. „Táto vojna bola postavená na klamstvách.“ „Jeden šialenec si brúsil pazúry na Ukrajinu a neviem, čo s tým chce robiť – tento šialený zlodej.“
O Putinovi:
„Korupcia je základom súčasného Ruska, je základom politickej moci pána Putina,“ povedal Navaľnyj v rozhovore pre agentúru Reuters v roku 2011.
O Rusku:
Raz veľký ruský spisovateľ Lev Tolstoj opísal štruktúru moci v Rusku: „Darebáci, ktorí okradli vlastných ľudí sa spojili, naverbovali vojakov a sudcov, aby strážili ich orgie, a teraz majú hostinu“. Táto brilantná fráza presne vystihuje to, čo sa u nás deje, povedal Navaľnyj.
O strachu a ambíciách:
„Prečo by som sa mal báť?“ povedal v roku 2011, keď sa ho pýtali na nebezpečenstvo spochybňovania Kremľa. Keď sa ho agentúra Reuters opýtala na jeho ambície, odpovedal: „Chcel by som byť prezidentom, ale v Rusku nie sú voľby.“
Smrť Navaľného je aj skúška súdržnosti medzi západnými vládami pri diskusii o opodstatnenosti uvalenia nových sankcií alebo iných represívnych opatrení na ruský režim, ktorý, ako sa zdá, sa vzpiera všetkým medzinárodným normám.
Zdroje:
Abbas, Ajmal: Alexei Navalny’s body found with bruises on head, chest: Report, India Today, https://www.indiatoday.in/world/story/alexei-navalny-death-russia-prison-body-was-bruised-on-head-and-chest-paramedic-2503882-2024-02-19, 19.2.2024
Biden, Joe: ‚Putin is responsible for Navalny’s death‘
Cuesta, Javier G.: Muere en prisión el opositor ruso Alexéi Navalni, El Pais,
https://elpais.com/internacional/2024-02-16/muere-en-prision-el-opositor-ruso-alexei-navalni.html, 16.2.2024
El Pais, El equipo del disidente Alexéi Navalni lo localiza en buen estado en una remota cárcel del Ártico ruso, https://elpais.com/internacional/2023-12-25/el-equipo-del-disidente-alexei-navalni-lo-localiza-en-buen-estado-en-una-remota-carcel-del-artico-ruso.html#?rel=mas, 25.12.2023
El opositor ruso Navalni, condenado a otros 19 años de prisión tras ser acusado de “apoyar el extremismo”, IK-6,
https://elpais.com/internacional/2023-08-04/el-opositor-ruso-navalni-condenado-a-otros-19-anos-de-prision-tras-ser-acusado-de-apoyar-el-extremismo.html#?rel=mas, Mélejovo (Rusia), 4.8.2023
Faulconbridge, Guy: What Navalny said about Russia, Putin and death, Reuters, Moskva,16. februára 2024, https://www.reuters.com/world/europe/who-was-alexei-navalny-what-did-he-say-russia-putin-death-2024-02-16/,
Faulconbridge, Guy & Light, Felix: Putin foe Alexei Navalny dies in jail, West holds Russia responsible, Reuters, https://www.reuters.com/world/europe/jailed-russian-opposition-leader-navalny-dead-prison-service-2024-02-16/, Moskva, 16.2.2024
Goryashko, Sergey & Hartog, Eva Russian opposition leader Alexei Navalny is dead, prison service says, Politico, https://www.politico.eu/article/alexei-navalny-dead-russia-prison/, 16. 2.2024
Holland, Steve& Hunnicutt, Trevor: Biden says ‚Putin and his thugs‘ caused Navalny’s death
https://www.reuters.com/world/us/biden-speak-noon-navalnys-death-white-house-says-2024-02-16/, 16.2.2024
Ishbitiren, Melisa,: Even in Russia, people are permitted to lay flowers, but not here’,
JAMnews, Navalny’s last two years: Over 1,120 days behind bars, including 300+ in punishment cell, https://jam-news.net/navalnys-last-two-years-over-1120-days-behind-bars-including-300-in-punishment-cell/, 17.2.2024
Mackinnon, Amy; Detsch, Jack: Alexei Navalny Wanted to Make Russia a ‘Normal Country’
NATO, Doorstep statment by NATO Secretary General Jens Stoltenberg ahead of the Munich Security Conference, 16.2.2024
OSCE’s Office for Democratic Institutions and Human Rights says, News of tragic death of Alexei Navalny in prison follows years of unjust imprisonment, https://www.osce.org/odihr/562830, Varšava, 16.2.2024
Reuters, Navalny’s wife: Putin will not go unpunished for husband’s death, Reuters, https://www.reuters.com/world/europe/yulia-navalnaya-putin-will-not-go-unpunished-husbands-death-2024-02-16/ , Mnichov, 16.2.2024
Putin Promotes Deputy Chief Of Russia’s Prisons Days After Navalny’s Death, Putin Promotes Deputy Chief Of Russia’s Prisons Days After Navalny’s Death (rferl.org), 19.2.2024
State Duma, Vyacheslav Volodin: Washington and Brussels are responsible for Navalny’s death. Cause of death would be determined by forensic experts and investigators, as said Chairman of the State Duma, 16.2.2024
Worldpoliticsreview, Daily Rview: What Navalny Symbolized in Russia, https://www-worldpoliticsreview-com.gcmc.idm.oclc.org/daily-review-russia-alexei-navalny/, 16.2.2024
The Navalny Assassination Attempt: The Kremlin Misfires, https://rusi.org/explore-our-research/publications/commentary/navalny-assassination-attempt-kremlin-misfires,